Čo ťa učili v škole, to ťa učili v škole. Ako každé umenie prechádza z éry do éry a z obdobia do obdobia, aj my teraz žijeme istú éru, kedy sa píše nejakým spôsobom a píše sa v symboloch, bez genitívnych metafor, bez rýmov, alebo keď s rýmami tak s nenápadnými a v žiadnom prípade nie gramatickými... atď. To sú "nové pravidlá dnešnej poézie" /teda aspoň koľko som z nich ja odpozorovala/. A tak isto k týmto "nepísaným pravidlám" patrí aj to, že dnešnú poéziu si môžeš vykladať ako chceš a ver tomu, že akým pohľadom na ňu nazrieš, takým k tebe prehovorí. zdá sa to byť neuveriteľné ale je to tak! ty nemusíš lúštiť, čo som si ja myslela, keď som to písala, ty hľadaj, čo si myslíš sama, keď to čítaš, čo ti to povie, čo to v tebe vyvolá keď si to predstavíš,  keď si predstavíš ako "tlačím svoje šupiny do škár v sprchovom kúte"... /pre príklad - rybacie šupiny prinášajú šťastie - to je všeobecne známe, čiže taká šupina, môže byť kúsok ľudského šťastia, ktorý ja ponížim zatlačením do nejakého kúta, len preto, "aby som sa mohla kochať nahým telom"... atď :)/

Ďakujem že si sa ozvala. dúfam, že ti budem týmto komentárom aspoň trošku nápomocná :))) ahoj.