Áno, možno by sa od záveru očakávalo Božie odpustenie, ale mojou obľubou je nerobiť veci tak, ako by to niekto predpokladal :) Ale to samozrejme nie je dôvod na to aby bol záver taký aký je. Ja som veriaca a čo to o Bohu viem. Teda myslím si, samozrejme sa tu nechcem vyťahovať ako nejaká premúdrelá kresťanka. Námet tohto príbehu mal vyplývať z môjho osobného pocitu a názoru na istých kresťanov, o ktorých Boh v Biblii sám hovorí. Sú totiž také prípady ľudí, ktorí si o sebe MYSLIA VEĽA a majú sklon posudzovať a odsudzovať iných, čo by sa možno zdali byť "horšími". Dôležitejšie však podľa mňa je, ako človek k "myslí" svojim srdcom a ako koná. Preto tam sám Boh povedal: Človeče ja ťa neznám, lebo aj v´Biblii sa píše, že mnohý budú za ním chodiť s tým čo počas života urobili a bla bla bla... a on im povie práve toto. Áno Boh odpúšťa a ja to tu nechcem rozvádzať, lebo to vie len on sám komu odpúšťa a komu nie, ale pozor, nie je to vždy pravidlom, že ja sa s prepáčením vykašlem na všetky morálne zásady, lebo si poviem, že veď mne Boh odpustí... Veď on musí, však to povedal! Omyl, Boh nie je bábka s ktorou sa dá vyjednávať a naťahovať ju za uská a za ňufáčik, takže z toho dôvodu tento záver, možno aby sa niektorím otvorili oči. A heretic, prosím neber to ako nejaký môj útok :) ja som naozaj vďačná za komentár, len sa obhajujem :) a aj tak som rada, že si mi dal príležitosť vyjadriť sa, takže naozaj ďakujem a prosím, nie je to žiadne vynadanie alebo čo :D:D:D len môj názor. Každý môže mať iný samozrejme...