A tak sme sa znova stretli ja a diabol, pokusitel mojej duse. Zovrel ma do narucia, nech si vychutnam tu neznost, krasu a atmosferu noci. Nech sa nabazim krasnych pocitov, nech sa neohliadnem spat za sebou samou...Ale ja vsak citim, citim, ze to je zla krasa, ktora za svojim hodvabnym zavojom skryva tupy bod, ktory ma zavedie do slepej ulicky odkial s auz spat nevyskrabem
Nechcem zit stale v strachu, v zlom pocite v tupom bode...akym smerom ist? a kedy zabocit? Hladam a stale hladam, ale kto hlada zabludi. Musim vediet ale ako?
Komentujte na Facebooku
Komentáre k príspevku
Vložil(a) Dušan Damián, 17 máj, 2010 - 16:38
...
je to zaujímavý text, i keď ja by som sa s ním ešte trošku pohral. Mohol by byť aj veršovaný ale ani nemusí...
Len teraz je taký ani z voza ani na voz... chýba tomu nejaká troška, len preto beriem jednu hviezdičku.
Umiestňovanie obsahu týchto stránok na iné weby,
jeho rozširovanie tlačou alebo na ľubovolných nosičoch
je možné len s písomným súhlasom vydavateľstva alebo
autora príspevku.
Konverzný kurz: 1,00 € = 30.1260 Sk
WEB stránky sú postavené na CMS DRUPAL
Dátum poslednej zmeny: 6 február, 2012 - 19:32
...
je to zaujímavý text, i keď ja by som sa s ním ešte trošku pohral. Mohol by byť aj veršovaný ale ani nemusí...
Len teraz je taký ani z voza ani na voz... chýba tomu nejaká troška, len preto beriem jednu hviezdičku.
Múze zdar!
S pozdravom Dušan Damián.
n
hej hej som to chela nejakoo ukoncit ale potom som uz nemala sil...je to len taka blbovinka
plnka
Rád by som povedal dve veci:
1.Pekné citové vyjadrenie, ale súhladím s Dušanom možno by to chcelo maličko upraviť aspoň melodicitu textu, ani rýmovačka nemusí byť.
2.Ak skutočne prežívaš to čo píšeš je to smutné. No treba si uvedomiť, že vždy je nádej.
Dúfam, že ak preponáš to čo v srdci máš opäť svojim dielkom potešíš nás
Poslať nový komentár