Obligátne začíname túto časť Hrona v Brezne, tentoraz sme začali o 6 rkm vyššie - v Bujakove. Symbolom Bujakova je pre vodákov reštaurácia v tvare plachetnice na pravom brehu rieky. Na opačnom brehu trochu poniže nej nájdete rozľahlú lúku na prenocovanie s prístreškom a pohodlným vstupom do vody.

Splav absolvovalo 18 riečnych vlkov + 3 morské panny na šiestich plavidlách - troch raftoch, 1 plasťáku, 1 gumáku a 1 laminátke. Časť vodákov tvorilo kompletnú country kapelu.

Hron v tomto úseku tečie celkom svižne, takže, ani sa nenazdáte - a ste v Brezne, rodisku slovenskej megastar Paľa Haberu. Pred tretím mostom v meste (ak nerátame lávky pre peších) môžete vpravo zakotviť a ísť si nakúpiť do blízkých potravín, Billy či Tesca

Pod Breznom má Hron stále charakter rýchlo tečúcej podhorskej rieky, má však už širšie koryto, v ktorom je už menej záludných prekážok, oproti úseku, povedzme, pod Heľpou. Zábavy si však aj tu užijete dosť: na hati vo Valaskej, ktorá sa splavuje betónovým "oknom", pod ktorým je šikmý valec, občas prevracajúci lode; o 5 rkm nižšie v Lopeji, kde vám náhon odvedie časť vody do podzemného potrubia a vráti ju až po siedmich kilometroch za elektrárňou v Dubovej, takže, ak je nízky stav vody čaká vás 7 km plytčín; v Lopeji na známej to hati so "šmykňou"; raritou je aj prechod areálom fabriky v Podbrezovej s početnými perejkami ... pri aspoň strednej vode je však splav pohodový (na vodočte v Brezne stav min. 25 cm, v B. Bystrici min 120 cm), plávate v rýchlom prúde peknou krajinou, kde-tu poznačenou priemyselnou činnosťou. Pristávate v jednom z najznámejších kempov na Hrone - v Nemeckej. Prevádzkuje ho česká DRONTE, správcom je však Slovák jak repa - Gogo. Oplatí sa vystrieť si nohy, pobehať si po lúke a posedieť si pri dobrom pive. Mnoho vodákov začína splav Hrona práve tu - lúka je obrovská, okrem nej sa možno ubytovať aj v chate.

Gogo vo svojom živle. Dnešné kajaky sú celkom iné ako tie z minulého storočia. Podobajú sa skôr surfovacím doskám, sú krátke a široké, čo jazdcovi zaručuje neuveriteľnú obratnosť i stabilitu.

Ideme ďalej, o 3 rkm pod Nemeckou podplávame malebnú modrú krytú lávku pre peších v Brusne a čaká nás jeden z najkrajších úsekov Hrona, vstup do ktorého stráži skala, ktorú bežný smrteľník neuvidí, lebo sa dá vidieť len z vody - Kráľovná. Rio z Adventuria pre anglických turistov vymyslel aj pseudonym Jumpstone, ktorý naznačuje, na čo je tento 6 metrov vysoký kemeň, obtekaný dravým prúdom určený.

Priemerná hĺbka Hrona je síce len 60 cm, no pod Kráľovnou je priehlbeň hlboká okolo troch-štyroch metrov. Trafiť sa do pár štvorcových metrov hlbočiny nie je ťažké - jama je zhora tmavšia než plytšie okolie. Ostražitý by som však bol po vysokej vode, ktorá môže do priehlbiny pod skalou privliecť strom ktorý sa tam zachytí - človek si tak vyskúša stredovekú techniku zvanú "narážanie na kôl".
Ďalšiou záludnosťou je, že prúd ťahá lode rovno pod podmytú skalu, pred ktorou môžu byť nakopené konáre; pri príp. prevrátení vás prúd vtlačí rovno pod ne. Treba preto plávať ďalej od skaly, s vytočenou špicou od nej, čo je však obmedzené šírkou rieky, ktorá je tu len cca 5 m. Ak vás prúd namelie na skalu, paradoxne sa treba nakloniť ku skale, nie od nej. Za veľkej vody radšej netreba riskovať a plávať ľavým ramenom (rieka sa pred skalou rozvetvuje). Naše rafty však zvládli plavbu okolo Kráľovnej excelentne. 

Niektorí experti z Kráľovnej skáču sediac v kajaku. Chce to mať v poriadku (t.j. pružné), krížové a trtáčové stavce. Rio ich zrejme má.

O 7 rkm nižšie nás čaká cieľ našej 1. etapy - Lodenica na Mlynčoku

S Ferim sme sa stali za tých 90 rokov, čo splavujeme Hron ozajstnými vodáckymi legendami. Jasné, že greenhornom, ktorí idú na rieku prvý raz by sme vedeli čo-to o nej povedať, no s tou našou popularitou to ľudia už hádam trochu preháňajú. Konkrétne - po vystúpení z lode na Mlynčoku sme sa pozreli na breh - a... čo vidíme ?! - naše sochy!! Kolorované. Jak živé! Ľudia, nebláznite, mnohí, oveľa slávnejší Slováci sochy nemajú, napr. František Krištof Veselý, Rafael Rafaj a i.

Pretože väčšina vodákov na splave bola zároveň hudobne nadaná, Lodenica na Mlynčoku zažila country večer, doplnený tančekmi v štýle z dôb osídľovania divokého Západu.

Priemerný IQ kempu náhle stúpol zo 70 na 160 - ráno sa zo stanov vyrojili intelektuáli - pedagógovia z Katedry sociálnej práce z UKF v Nitre, ktorých Andrea vylákala z prednáškových miestností a knižníc na vodu.

A to sme už my - prvý raft zdoláva hať Biotiky pri Slovenskej Ľupči. Musíte sa trafiť do jazyka medzi kameňmi, ktorý si vopred zdola vyhliadnete. Niekedy je to problém, lebo jazyk zdola vyzerá celkom ináč ako zhora. Ak sa netrafíte, treba si povedať vetu: "Voda je múdrejšia ako ja", vyvesiť pádlo nad vodu a nechať veciam voľný priebeh. Prúd potom človeka cez balvany nejako už len prepasíruje.

Náš prvý aj druhý raft však so zdolaním hate nemali problémy, ...

... dokonca i tretí raft prešiel na jedničku.

Smrť máva niekedy romantickú podobu.

Hať-zabijaka v Šalkovej sme bez ujmy prekonali (prenášaním lodí). Následne sa konal Veľký ľudový chural.

Klobásy a fašírky naporcované na rafte patria medzi naše najkrajšie duchovné zážitky uplynulého leta. V takýchto chvíľach zažije človek pocit všeobjímajúcej súnáležitosti s prírodou, nebom i zemou, oblakmi, ľuďmi, riekami, rastlinami i  zvieratami -  najmä prasiatkami. 

Prepadávanie výletných parníkov, zabíjanie ich posádok, rabovanie cestujúcich, znásilňovanie paničiek ... človeka unaví.

Kotvíme v Banskej Bystrici.

Vynovený prístrešok vodočtu v Banskej Bystrici. Údaje z neho sa všeobecne považujú za smerodajné pri posudzovaní zjazdnosti stredného a dolného Hrona.

Príjemným prekvapením bol pre nás nový kemp Rybárik na polplavbe medzi Hronsekom a Sliačom, na rkm. 164,5 pred ústím potoka Lukavica do Hrona. Bufet Rybárik má vonkajšie i vnútorné sedenie, splachovacie WC, tečúcu vodu a 2 priľahlé lúčky na stanovanie. Pristávanie je pohodlné, vďaka upravenému štrkovému brehu. Autom sa ku kempu dostanete z obce Veľká Lúka. Cesta nie je príliš upravená, ale dá sa.

Večer Rybárik celý patril nášmu jam session, do ktorého sa zapojili i miestni hudobníci/čky.

Po lyžičkách z plastu je tu ďaľší výstrelok elektrotechnického priemyslu NDR - čiapka so zabudovaným ventilátorom z umelej hmoty.

Plávame jednou z najkrajších zákrut Hrona pod hradom Šášov. Podľa nápadu istého vydareného podnikateľa, skamaráteného s ministerstvom životného prostredia, má práve tu vyrásť betónové monštrum priehrady s malou vodnou elektrárňou. Je to niečo podobné, ako keby niekto chcel na vežičky bratislavského hradu namontovať vrtule veterných elektrární.

Úsek diaľnice od Žarnovice po Žiar je už dobudovaný, takže trasu BA - BB prejdete celú po štvorprúdovej ceste. Stavba diaľnice priniesla aj niektoré úpravy brehov rieky a nové mosty. Ten, na obrázku, vybudovali v Žiari nad Hronom asi 800 m pred starým cestným mostom. Vpravo vidíme býv. Rybársku baštu.

Zmeny sa dotkli aj lodenice v Hliníku nad Hronom - diaľnica prebieha kúsok od lúky na stanovanie. Do legendárnej reštaurácie Katarína sa už nechodí chodníčkom cez trať, ale novým tunelom pod diaľnicu, cez ktorý tečie do Hrona potok Teplá. Keď sa dostanete na hlavnú ulicu, reštauráciu Katarína budete hľadať márne. Visí na nej vynovená tabuľa Maximo a dozviete sa, že sa tu už, veru, nevarí, len pije. Domácka strava pripravovaná celé roky pod taktovkou pani Kataríny utkvela v pamäti mnohým vodákom zo Slovenska i z Čiech. A tak zostali len nostalgické spomienky. Kemp v Hliníku už tiež nie je, čo býval. Naviac, tesne pod ním sa má už čoskoro stavať ďalšia MVE. O tempora, o mores!