ENIGMA je na knižnom trhu už 20 rokov. Takto okrúhle -dsatiny sa patrí osláviť. Pod romantickým hradom Revište, v malebnej zákrute rieky Hron sme prežili pár dní v spoločnosti niektorých V.I.P. blogerov našej webstránky. Torta patrila medzi najkrajšie a najchutnejšie knihy, ktoré sme kedy vydali.

Cieľom stretnutia bolo (okrem vzájomného spoznávania), užiť si živly, ktoré nám vrcholiace leto i okolité prostredie ponúkalo. Dotknúť sa zeme, nadýchať sa lesného vzduchu, mlčky hľadieť do plápolajúceho ohňa, nechať sa unášať vodou,  pohojdať sa na perejách Hrona a vďaka Adharinmu astronomickému ďalekohľadu podniknúť aj pár výletov do vesmíru, medzi hviezdy, hmloviny a mesačné krátery.

Je to meteorit, nie je to meteorit? (Adhara)

Miro a Wawako sú tak zaujatí zberom hríbov, že vôbec netušia, že ich z brlohu pozoruje 350 kg medveď.

Revište sa rýchlo rozpadáva. V tlači nás preto potešila správa, že vzniklo občianske združenie zamerané na vyčistenie ruín a ich konzerváciu. Aj tak je to magické miesto s geniom loci. Všimnite si posledný obrázok so zvyškom klenby. Nie je to úžasné?!

Feri, pôvodný majiteľ hradu. Prehral ho v kartách.

Miro, súčasný majiteľ hradu. Vyhral ho v kartách.

Biela vrana, budúca majiteľka hradu. Otrávi súčasného i pôvodného majiteľa hradu arzénom. Uzavrie mier s Turkami obliehajúcimi hrad a stane sa 26. manželkou sultána Sulejmana.

Malý Oliver a Feri chystajú oheň.

Majka s Gubou.

Večerné menu sa skladalo výlučne z vegetariánskej potravy: klobások, párok, tlačenky, slaninky, špekáčikov, piva, horčice, cibule a iných dobrôt odporúčaných Svetovou zdravotníckou organizáciou a ZBS (Zväzom bulimikov Slovenska).

Profesionálny ďalekohľad a profesionálne vedomosti. Adharinou najväčšou vášňou je vesmír a raketoplány. Mesiac bol v splne, a tak sme si mohli obzrieť krátery a moria na jeho povrchu, ale videli sme aj dvojhviezdy (čo voľným okom nerozoznáte) a hmloviny.
Pred polnocou sme sa odobrali do blízkeho obilného poľa, robiť kruhy v obilí. Len čo sme si na topánky nasadili ochranné filcové podrážky (aby sme nezanechali stopy), na hlavy zavesili čelovky a zatĺkli do stredu budúceho kruhu kôl so špagátom, zacítili sme vo vzduchu akési podivné chvenie. Z juhozápadného obzoru sa k nám rýchlo približoval predmet tvaru panvice na palacinky. Blikal svetlami meniacimi farby, rotoval a vydával tichý svištivý zvuk. Z okienok stroja vykúkali podivné rôsolovité hlavy s veľkými očami. Odhodili sme všetku výstroj a ozlomkrky trielili k Hronu. V panike ho preplávali aj neplavci. Až do rána sme nespali, túliac sa k sebe, triasúc sa od strachu. Po tomto traumatizujúcom zážitku už nik z nás už nebude taký, ako bol predtým. Dohodli sme sa, že o tom, čo nás postretlo v obilnom poli v katastri obce Bzenica, nebudeme nikomu rozprávať - pobyt na psychiatrii nie je nič moc. Máme s tým skúsenosti...

Zlatým klincom programu bol splav Hrona. Splavili sme úsek vyše 20 km (symbolicky) od hradu Šášov po hrad Revište. Počasie bolo príjemné, Hron tiekol, perejky nás hojdali, nad nami na modrom nebi ticho plynuli biele obláčiky, navôkol prázdniny, ... pohoda, klídek, tabáček (ten nie, nefajčíme).

LÉTO BUDIŽ POCHVÁLENO !