Na slovenské Dunajské ramená chodíme už desaťročia - ešte nestálo vodné dielo Gabčíkovo, no my sme už boli pravidelnými návštevníkmi tohto čarovného sveta stvoreného Dunajom s jeho nádhernými kvetmi, stromami stojacimi vo vode, inde nevídanými vtákmi, rybami ...  Príroda bola tichá a nádherná, všetko v nej bežalo podľa tisícročiami overených programov, voľne, slobodne, prirodzene. Počas splavov sme často stretli jediného človeka za deň. 

Ako plynuly roky, ľudí pribúdalo - no nielen ľudí, ale i chatiek, maringotiek a iných výtvorov ľudovej umeleckej tvorivosti. Víkendy ožili spevom rozjarených bratislavčanov, užívajúcich si dva dni voľna, dym vatier, grilov, elektrocentrál,  visel nad jazerami i prúdiacou vodou. 

Keď bola situácia s čiernymi stavbami neúnosná, prišiel príkaz na ich odstránenie. Veľmi sme sa tomu tešili... netušili sme, že predčasne. Dnes sú dve veľké jazerá s priezračnou vodou obkolesené stavbami s povolením od úradov - dokonca jedno ohradené plotom s bránami stráženými esbéskármi. K vode sa s loďami dostanete len na dvoch miestach, pri pokuse prespať na brehu riskujete vyhadzov od majiteľa pozemku. Zriadiť pre vodných turistov oficiálny kemping nikoho dosiaľ nenapadlo. Všetky cesty k ramenám sú zatarasené rampami, od ktorých majú kľúče len vyvolení. Máme pocit, že Dunajské ramená sú de facto sprivatizované - developermi, rybárskymi a poľovníckymi zväzmi.

Našťastie, Dunaj má dva brehy - a tak sme sa v termíne nášho májového splavu ramien nalodili na kompu a poď ho do Maďarska!    

Po polhodinke jazdy cez Rajku a Dunakiliti sme dorazili do Vadvízi kempingu na brehu jedného z početných Dunajských maďarských ramien. Privítali nás tri zástavy - EÚ, maďarská a slovenská.  Napriek tomu, že kemping bol plný Nemcov.  

Kemping je príjemný, rozľahlý, čistý, zatienený stromami, s ihriskom na plážový volejbal a futbal, sedením vonku, ohniskami, sprchami, požičovňou lodí. Ceny sú priateľské - za jednu noc zaplatíte 3 € na osobu, za stan a auto nič. Za pivo 1 €. V neďakej obci Dunakiliti je niekoľko reštaurácií a csárd.

Urobili sme si vychádzku k hati Dunakiliti- súčasti zo strany Maďarska zrušeného vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros. Pôvodný Dunaj sa tu rozvetvuje na dve ramená - v jednom je spomínaná hať, v druhom zdvíha hladinu sypaná kamenná prehrádzka.

Voláme ju "Binderova hať", podľa staviteľa vodného diela. Nepoznáme nikoho, kto by sa toto pole ostrých balvanov pokúšal splaviť.

Dunaj čaruje.

A je tu ráno, chystáme sa na prvý okruh ramenami.

Po intenzívnom asi hodinovom pádlovaní proti dosť silnému prúdu prichádza sladká odmena - po vplávaní do úzkeho prielivu sa pred nami otvára sústava jazier s čistou vodou a neporušenou prírodou.

Jazerá nám poskytli nádherné pohľady na lány trstiny, lekná, vodné rastliny i ryby, chladivú vodu na kúpanie, scenérie pre naše fotoaparáty. To všetko za teplého slnečného dňa. Čo už viac si môžu exotikou unudení milionári, ako sme my, priať. 

Po návrate do tábora si niektorí vyskúšali "ugrásfa" - doslovne "skákací strom".

Na druhý deň bola nedeľa - čakal nás ďalší okruh ramenami.

Jedinou nepríjemnosťou pobytu boli komáre - našťastie štípali len od 19,23 do 22,07, predtým ani potom už nie. Tento čas sa dá prežiť v krčme, alebo za moskytiérou spojenou s klobúkom, ako predvádza naša modelka.

Ďuri sa upgrejdoval - 50-ročný raft s 80-ročným tumlerom vymenil za fungl novú Baraku, na ktorú si kúpil - teraz sa podržte - vrtuľku poháňanú elektrickým motorom. Ušetril tým emisné kvóty, ktoré predal, cez jednu americkú firmu, sám sebe, a tak môže legálne, s požehnaním Bruselu, nasycovať prírodnú rezerváciu omamným dymom svojej neodmysliteľnej cigary.

V júli splavujeme Dunajské ramená z Čuňova do Palkovičova - po maďarskej strane, ako ináč... Na mape sú totiž aj ďalšie kempy, kde nás určite privíta príjemné prostredie a iste aj slovenská zástava. A SBS-kári brániaci v prístupe slovenským vodákom k vode, si pokojne môžu nakúpiť aj ľahké guľomety. My budeme už za vodou...