Škoda, že jediní ľudia,
ktorí dokážu riadiť národné hospodárstvo,
sedia v krčme pri pive.
Objednávky
Otázky, pripomienky
Všeobecné:
enigma@enigma.sk
K predaju:
bookshop@enigma.sk
Telefón:
00421 37 6555 551
Nepoučila som sa.... že odkladať domáce úlohy na neskôr sa nevypláca. 
Ale ako by povedal Alf, lepšie neskoro ako nikdy. Tak teda poďme na to.
Ako už iste všetci viete, toto leto sa (napriek všetkým nepriazniam osudu) uskutočnilo stretnutie blogerov (exotov a ďalších spriaznených duší) Enigmy.
Bývali sme v takomto paláci (áno, ten pocit déjà vu je celkom opodstatnený).... keďže starý palác
bol už trošku schátralý...
O rozsahu škôd sme sa rozhodli presvedčiť zblízka. Cestou hore sme však boli svedkami šokujúcej skutočnosti – a to, že zrúcanina niekdajšieho noblesného hradu Revište nie je jediná!
Obraz, ktorý unikol zraku historikov, sa znenazdania objavil pred našimi očami – ďalšia ruina, dokonca so zachovanou hradnou priekopou (krokodíly sme nevideli).
Naivne nasledujúc značku sme sa pustili medzi stromy...
nahovárajúc si, že ľudožravé lesné víly existujú len v príbehoch starých mám.
Feri chvíľu predsa len váhal (Miro však už nadobro prepadol ich vábivému spevu a nič-netušiac sa nechal prehltnúť ruinami.
Keď sme sa ocitli uprostred chladných stien, vedeli sme, že cestu von tak skoro nenájdeme. No ako to už medzi hlúpymi smrteľníkmi býva, čoskoro sme hodili všetky obavy za hlavu a naplno sme sa oddali čaru miesta.
Výhľad bol skvelý.
I Huba si pochvaľovala....
Ďalším šokujúcim odhalením boli nástenné maľby (Lascaux sa môže schovať)...
Divožienky si pre nás pripravili 3D kvíz. Ako odmenu za jeho úspešné absolvovanie nám bol prisľúbený slobodný odchod. Tak sme sa do toho teda pustili.
Správnu odpoveď sme označili krížikom...
O náročnosti otázok svedčil i Majkin výraz. Hneď ako počula prvú, bolo jej do smiechu. I vďaka nej sme sa kvízom úspešne prebojovali.
Ako bonus dostala možnosť zajazdiť si na Hube.
Po návrate nás čakala opekačka. Feri bol hlavný oheňmajster.
Idylický večer
vystriedala búrka...
Tretí deň prišiel zlatý klinec programu – splav.
Ako správni galejníci sme si dovliekli svoje plavidlo k vode.
Feri nám uštedril ešte posledné inštrukcie (ako sme sa dozvedeli, tá červená vec s tou šedou rúčkou je pádlo, žiadne veslo )
Kapitánova Dominika pripravená k plavbe....
A šup na vodu
Cestou sme zistili, že sme zabudli pozbierať prádlo.
Nuž čo, život pod mostom je náročný....
Jednu zo zastávok sme absolvovali v noblesnej reštaurácii „Hostinec vo dvore“.
Bohatá ponuka jedálneho lístka presvedčila i kapitána, aby aspoň dočasne zavesil čiapku na klinec (teda na pádlo ).
My sme si zatiaľ zahrali karty. Adhara sa ako skúsený karbaník chytila miešania. Aký to div, že som prehrala...
Ani neúspech v kartách nám však neubral chuť veslovať, a tak sme sa napokon šťastne doplavili do cieľa.
Okrem splavu sme videli kopu zaujímavých vecí. Napríklad sme zistili, že na Revišti nie sme jedinými podnájomníkmi.
Po pohľade nadol...
okamžite nasledoval pohľad hore....
Našli sme tu i celosvetovú raritu – papučovník pohronský.
V kempe sa to len tak hemžilo divými krvilačnými zvermi.
Boli tu hady – škrtiče
neľútostné dravce
mizantropická sova
a lietajúca ovca.
Nechýbal koč, chýbal však biely žrebec a princ, ktorého by sme doň zapriahli...
A keďže nič netrvá večne, i náš pobyt na Revišti si napokon našiel cestu ku koncu. Posledný večer sme strávili v Reštaurácii pod hradom pri rezanom pive a iných chutných nápojoch...
Týmto chcem vysloviť poďakovanie všetkým skvelým ľuďom, s ktorými som mala možnosť sa stretnúť, Adhare za super nápad (vlastne vďaka jej „nakopnutiu“ sa to celé dalo do pohybu) a Vladovi, vďaka ktorému a s ktorým sme mohli stráviť tento super čas a hlavne vyskúšať si splav. Mne osobne sa to veľmo páčilo (začínam chápať, čo na tom všetci vidíte 
).
Takže, splavu zdar!
Keď som si zakladala tento blog (bolo to asi pred pol rokom), napísala som o sebe, že sa snažím prísť na to, kto vlastne som. Nemôžem povedať, že by som v tom už mala jasno - spoznávať samú seba budem celý život. Takí sme my ľudia. :)
V súčasnosti už mám po škole. Skončila som magisterské štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave - a nemôžem povedať, že by som sa v tom našla. Prečo som to študovala a prečo ma to napriek tomu ťahá niekde úplne inde, by bolo na dlhé rozprávanie.
Jedna z vecí, ktoré ma ale bavia, je presne tá istá, ktorá spája drvivú väčšinu používateľov tohto blogu - baví ma písanie (vlastne tvorivá činnosť celkovo, i čo sa týka hudby, ale to sem nepatrí :)). Píšem hlavne fantasy, ktorú som zatiaľ až na jednu krátku ukážku na tomto blogu neuverejnila. Jednak je to preto, že ide skôr o rozsiahlejšie texty a jednak preto, že som zatiaľ celkom neprekročila svoj tieň. Niektoré veci čakajú na prerábku. Stále sa len učím, skúšam. Možno časom niečo zavesím. Uvidíme. :) Zatiaľ môj blog pozostáva prevažne z momentálnych úletov, ktoré nepredstavujú ktovieaké pisateľské majstrovstvo. Sú to skôr len akési ventily. :) Ale i to treba. Písanie je skvelý spôsob, ako sa ventilovať (už horšie je to občas pre tých chudákov, čo to čítajú :D)...
Čo bude so mnou v budúcnosti, neviem. Život prináša kopu možností a je plný prekvapení a nečakaných zvratov. Každopádne, čas strávený tu, priestor i ľudia, sú pre mňa obohatením. :)
KONTAKT:
wavako@centrum.sk
Človek nemôže robiť len to, čo chce.
Najpredávanejšie knihy za Máj 2012
Najpredávanejšie knihy za Apríl 2012
Telefón / Fax: +421 37 6555 551
E-mail: enigma@enigma.sk
E-mail objednávky + reklamácie: bookshop@enigma.sk
© ENIGMA PUBLISHING, s.r.o. 1999 - 2012
Umiestňovanie obsahu týchto stránok na iné weby,
jeho rozširovanie tlačou alebo na ľubovolných nosičoch
je možné len s písomným súhlasom vydavateľstva alebo
autora príspevku.
Konverzný kurz: 1,00 € = 30.1260 Sk
WEB stránky sú postavené na CMS DRUPAL
Dátum poslednej zmeny: 22 máj, 2012 - 09:14
Wavako
Palec hore
Čudujem sa, že tu ešte nemáš žiadne oslavné ódy. Podľa mňa je to super, vtipné, trefné. Obrázky aj komentáre. Niektoré fotografie som ani naživo nevidela.
(Najlepšie je, keď sa človek až po dovolenke dozvie, čo všetko na danom mieste nevidel.)
Inak, primárne to môj nápad nebol, ja som len nezabudla a čakala som a keď sa nič nedialo, pokúsila som sa tú myšlienku, bez veľkej nádeje, oživiť.
Pozn. -vp-: (Najlepšie je, keď sa človek až po dovolenke dozvie, čo všetko na danom mieste stváral.) Myslím všeobecne, nie na Teba.
vďakaaa
Ďakujem ďakujem, každá pochvala poteší.
Popravde, moje pocity, keď som to písala, boli rozpačité. Jednak som to dlho odkladala a potom sa mi už do toho nechcelo, jednak už tu boli dva príspevky s rovnakou tematikou a jednak mám v poslednej dobe akési pisateľské suchoty.... a celkovo mám pocit, že veci, ktoré sem vešiam, nie sú ktovie čo.... takže moje očakávania voči ohlasom "verejnosti" boli jemne skeptické. Ale som fakt rada, že sa Ti to páčilo.
K tomu, že niektoré objekty nespoznávaš.... nič si z toho nerob, ja som fotila kde-aké blbiny, čo mi padli do oka (napriek tomu, že som mala k dispozícii len mizerný mobil - medzi nami, tie fotky tak aj vyzerajú
).
A k tomu nápadu. Mala som akýsi nevtieravý pocit, že primárna idea nemusela pochádzať priamo od Teba, ale minimálne Ti patrí zásluha za jej oživenie.
pjekné
... pekné fotky, vtipné komentáre.
(Časom skončíš ako fotoreportérka v National Geographic.)
úúúú
Vďaka, kapitán!
Keby sa splnili všetky Tvoje predpovede o budúcnosti tunajších blogerov - veru, nembolo by to až také zlé.
Dáš mi odporúčanie? 
(Nezamestnaný sa aj topiacej slamky chytá 
).
No. A ešte čakáme DÚ od Majky, keďže Biela Vrana foťák nebrala....
help
Pokúsim sa ti pomôcť. Celé to prebehne takto:
Pôjdem za majiteľom National Geographic a požiadam ho, aby Ti ponúkol miesto šéfky fotografov časopisu. Iste sa tomu najprv srdečne zasmeje a povie niečo v duchu: - "... to si sem len tak prídete a chcete, aby som zamestnal mirnix dirnix nejakú neznámu dievčinu?" - "Pozor! To nie len taká ledajaká dievčina", poviem, "je zasnúbená so synom Billa Gatesa." - "Nó, to je niečo iné, popremýšľam."
Potom pôjdem za Bilom Gatesom a poviem mu: "Bill, Ty máš syna vo veku, keď by už bolo na čase ho oženiť, mám preňho super nevestu z krajiny Slovensko, síce to tam nepoznáš, ale to dievča sa ti bude určite páčiť." Iste sa tomu sredečne zasmeje a povie niečo ako: - "... to si sem len tak prídeš a chceš, aby som len tak oženil svojho syna s nejakou neznámou dievčinu z exotickej krajiny, ktorej meno neviem ani poriadne vysloviť?" - "Pozor!", poviem, "to nie len taká ledajaká dievčina - je to hlavná fotografka National Geografic." - "Nó, to je niečo iné, popremýšľam."
Získaš tak prácu i bohatého manžela.
dobrééé :D
:D :D Tak toto som akurát nedávno kdesi čítala. Reťazec mal asi ešte o dva články naviac, ale pointa presne tá istá. A tuším sa to volalo "takto sa robí biznis" alebo také niečo. Len si už nepamätám, kde som to čítala. Ale Bill Nohavica to istí :D
copyright
To som vymyslel ja, ale žiaľ, spomenul som to minule v Berlíne Angele Merkelovej, a tá to rozšírila po fakebuku. Je veľmi klebetná.
-
Smutnéééé :D
Wavako, skvelý článok,
Wavako, skvelý článok, skvelé fotky... Normálne ma pri čítaní takýchto "domácich úloh" chytá nostalgia. Kde sú tie časy, keď som aj ja mohla slobodne cestovať? :-)
Mimochodom, ak to nie je prísne tajné, odkiaľ vlastne si? :-)
sloboda, dôchodok a najvyšší stupeň utajenia :)
Mary vďaka, naozaj. :) A k tej nostalgii, všetko má svoje pre aj proti. Byť sám a bez záväzkov má svoje výhody, ale mať rodinu, ktorá funguje, musí byť tiež super. Nič z toho nie je ideálne. Možno raz, keď budeš už stará... ehm.. pardon, dáma v najlepších rokoch a budeš mať odrastené deti, budeš na ..ehm .. šťastnom skvelom dôchodku a zdravie Ti bude slúžiť, vrátiš sa napäť k tomu, čo si teraz dovoliť nemôžeš. Ostáva Ti žiť prítomnosť a tešiť sa z jej pozitív a snívať o budúcnosti, ktorá možno príde. Oboje nie je na zahodenie. Joj, ale som sa rozpísala, najvyšší čas sklapnúť. :D
K tej druhej otázke, nie, nie je to nič tajné. Som z Martina. A Ty si odkiaľ... ak to tiež nepodlieha utajeniu? ;)
neverííííím, ty si z
neverííííím, ty si z MT? ja odtiaľ pochádzam, ale pred 7,5 rokmi som sa odtiaľ odsťahovala, keďže som sa vydala na Horehronie, teda konkrétne do Hornej Lehoty pri Brezne :-) Tuším aj Adhara je z Horehronia, ale neviem odkiaľ presne....
jasné, všetko má svoje pre a proti. Ja som šťastná, že mám skvelého manžela a dve zdravé a krásne deti, ale občas mi chýba tá voľnosť a sloboda... Jednoducho možnosť zbaliť sa a načas sa niekam vypariť... Ale verím, že raz, o pár rokov keď decká trocha povyrastú, sa toho dožijem a možno sa opäť vrátim aj k svojej veľkej láske - sprevádzaniu :-)
svet je malý
Nuž, svet je malý. :) Nakoniec ešte zistíme, že sme sa aj niekde stretli. :D
A kde si sprevádzala? Normálne, že vo vlaku, či niečo celkom iné? Ak vo vlaku, tak verím, že to musí byť materiálu aj na knihu. Vlakom som sa tiež nacestovala svoje a v týchto za určitých okolností stiesnených priestoroch sa dá zažiť všeličo zaujímavé. :D Hoci... keď nad tým tak rozmýšľam, ak dám dohromady spojenia "veľkej láske - sprevádzaniu" a "nedeľa večer"....., rozmýšľam, či to predsa len nebude iný druh sprevádzania. Tak kde si to teda sprevádzala (dúfam, že nie zo sveta), ak nevyzvedám príliš? :)
sprievodkyňa
možno sme sa stretli, možno nie.... podľa fotky mi povedomá nie si, ale nič nie je nemožné :-)
robila som tranzitnú sprievodkyňu pre jednu cestovku. Jednu skupinu som do danej lokality priviedla, a tú, ktorá v ten deň pobyt končila, som potom viezla domov. teda, viezli šoféri :-) V lokalite som bola tých 8 hodín, zatiaľ čo mali šoféri povinnú 8 hodinovú prestávku. Spočiatku únavné (2 noci v autobuse nie je žiadna sranda), ale milovala som to.... A kde všade? Najčastejšie Chorvátsko (Makarská riviéra), ale mala som zopár tranzitov aj do Talianska a tuším jeden (či dva???) do Franzúzska....
PS: neviem či je to únavou, alebo som už úplne zmagorená, ale aká "nedeľa večer"? :-)
kuul
Wau kuul, tak to znie naozaj oveľa lepšie, než vlaková sprievodkyňa. A v nedeľu večer bývali vždy narvaté vlaky, keď študenti cestovali do Bratislavy... preto to nadšenie. ;) Ale to, čo si písala, znie fakt super, aj keď asi to muselo byť únavné.
Inak, ešte chvíľu tu budeme rozoberať takého "k veci" témy a začnem silne uvažovať nad tým, že si do profilu hodím nejaký kontakt na seba. :D Niežeby mi to prekážalo, ale priama konverzácia by bola asi jednoduchšia. :)
neuveríš, ale ja som ako
neuveríš, ale ja som ako prvé skúsila pohľadať nejaký tvoj mail a nič :-). ja ho tiež nemám zverejnený, uvažujem ešte o nejakom "oficiálnom", aby sa mi neplietli súkromné a iné maily :-)
ak by ťa zaujímali moje sprievodcovské zážitky, môžeš si kliknúť na http://mariakalincova.blog.cz/1007/spomienka-na-sprievodcovske-casy
A poteší, aj keď zanecháš komentár :-)))))))
asi sa predsa len "poznáme"
Mary, vieš na čo som práve prišla? Pozerala som si nejaké články na Tvojom blogu a boli tam fotky Tvojej rodiny. Myslím, že som s Tvojou sestrou chodila na tú istú základku, akurát, že ona bola o ročník nižšie. Že ona hrala na husliach? Kokso, svet je fakt malý....
neverííííím!!!! :-)
neverííííím!!!! :-) napíš mi na mail v mojom profile, nech to tu nerozoberáme verejne :-)))
Poslať nový komentár