1.

Som chlap, ale to nič nemení na tom, že mi ho vopchala do vagíny a začala silno prirážať. A poriadne! A ešte raz! Panvu mi ovládlo teplo. Viete, žijem vo svete inom, ako je ten váš. Žijem vo svete v ktorom majú chlapi vagínu a ženy majú penis. Je to svet, ktorý my chlapi, ak sa tak môžeme nazvať, voláme napičupostavený.
Napičupostavený svet je svet z rozprávok. Mne sa ako jedinému normálnemu – rozumej z nášho sveta – podarilo dostať sa sem. Stalo sa mi to, keď som mal jedenásť. Celý deň som bol doma. Otec bol pod zemou už asi sedem rokov a mamka išla na oslavu k babka. Nechala ma doma, pretože mi verila. Mal som dvanásť.
Viete si predstaviť, čo bude asi robiť trinásťročný chlapec, keď je sám doma a v telke môže sledovať Private Spice.
Celý deň som onanoval. Sledoval som tie dámy, ako si tam nechávajú strkať všetko možné a ako pri tom vzdychajú, a potom tie tváre tých mužov, keď ejakulovali na ich tváre, alebo kozy, alebo bruchá, alebo nohy, alebo zadky, alebo chrbty. Bol som z toho absolútne hotový. V ten deň som si vyhonil presne trinásťkrát. Robil som si čiarky na papier, aby som sa mohol pochváliť kamarátom. Niečo podobné, ako keď ľudia po ceste domov počítajú koľko toho vypili.
Moje prekliatie bolo, keď ma napadlo, či si ho nedokážem vyfajčiť. Dočiahol som si však len na špičku žaluďa a ďalej to nešlo. Tak som sa si aspoň vystriekal na tvár...
A vtedy sa to stalo. Ocitol som sa v tomto jebnutom svete, v ktorom sa musím nechať jebať ženami, pretože inak ma zbijú. Je to ponižujúce, ale tento svet je proste taký. Ponižujúci. Aspoň čo sa chlapov týka.

Samozrejme, že som skúšal dostať sa späť rovnakým spôsobom, ale neide to. Trinásť vyhonení a výstrek na tvár v tomto svete nefunguje. Ani iné kombinácie. Tiež ma napadlo, že so mohol vynechať, alebo pridať nejakú tú čiarku v honeniach. ale nešlo to ani pri desiatich, jedenástich, dvanástich, štrnástich ani pätnástich vyhonieniach. Počas toho ma napadlo, že by v tom bol čert, keby to bolo v šestnástich vyhoneniach, a tak som si vyhonil dvadsaťkrát. Bol to zvláštny deň.
No teraz mám už dvadsaťdva rokov a stále nič. nejako si zvykám na chlapský život s kundou. Je to divné, viete. Mať menštruáciu, rodiť deti, a rôzne iné zvrátenosti, a aj keď je ten ženský orgazmus stokrát lepší ako mužský, nevyrovná sa striekaniu.
No a v tomto napičupostavenom svete ma práve preťahuje žena.. Je vyšportovaná, chlpatá a je mi z nej zle, ale či si my chlapi môžme v tomto svete vyberať? Hovno môžme. Ženy sú tu dvojmetrové kobyly a vážia najmenej sto kíl. Keď im nedáš, tak ťa zmlátia.
Práve cítim, ako sa do mňa tá odporná, mohutná ženská – inak pravý protiklad žien aké sú u nás – urobila. Semeno strieka rovno do mňa a mne je z toho tak trochu divne. Nie žeby som to už v tomto svete nezažil, ale tentoraz cítim, že z toho otehotniem. A s touto ženou, no, ďakujem pekne.

Viete, v tomto svete je to také divné. Ženy riadia kamióny, ženy riadia politiku, ženy riadia všetko, a tak chlapovi neostáva nič iné, ako robiť kurvu. A práve tú robím ja práve teraz. Ach jaj, je to smutné, keď si pomyslím, že budem mať štetkovské dieťa, na ktoré mi nik nebude posielať prachy, pretože jeho otec si bude kľudne riadiť kamióna tak ďalej.
Žena, ktorá to pred chvíľou do mňa pustila, sa postaví, opľuje ma, zasmeje sa, oští ma a oserie ma. V tomto svete si môžu ženy s chlapmi robiť viac ako v našom svete chlapi so ženami. Hodí na mňa nejaké drobné a ja sa s pocitom bezmocnosti pokloním a poďakujem jej, že ma mohla tak kruto pretiahnuť a ošťať ma a osrať ma a dať mi peniaze len za to, že som ležal a nechal som ju dávať mi jej kokot do mojej vagíny.
Ona odíde a nechá ma v motelovej izbe, ktorá je zhruba rovnaká, ako v našom svete. Posteľ, stolík s troma šuflíkmy, a okno.
Cez okno sa pozerám, ako tá žena, kamionistka, odchádza a po líci mi stečie slza. Je mi trochu ľúto, že matka môjho budúceho dieťata odchádza. Ale v tomto svete je to tak.
V ten večer som už nemal súlož, len zopár fajok.

Dieťa sa mi narodilo o desať mesiacov a tri dni. Bolo ohavné. Narodilo sa mi na ulici, pod dohľadom ženy. Bolo to nezvyčajné, pretože tá žena robila štetku chlapom. Nezvyčajné, v tomto svete.
Narodilo sa a ihneď putovalo do kontajnera, ešte pri tom revalo a tak sme mu zapchali ústa použitým toaletným papierom. Potom už bolo ticho.
Ja a tá žena sme potom spolu súložili. Nakoniec sa stala taká vec, že sme sa dali dokopy. Ľúbili sme sa tak veľmi, že ma až prešla potreba vracať sa do môjho starého sveta. Dokonca sme si urobili aj dieťa, ktoré, keď sa narodilo, bolo ešte odpornejšie, než to moje predošlé, ale bolo naše a tak sme si ho nechali.
Moja žena na nás zarábala aj naďalej prostitúciou. Ja som s tým sekol a začal som sa venovať starostlivosti o dieťa. Počas toho, som si uvedomil, že je to celkom fajn, a začalo ma to baviť.

Netrvalo to však dlho. Naše dieťa sa otrávilo, keď malo osem. Niekto mu primiešal do jedla cyankály. Ja som si myslel, že to bola ona, ona si myslela, že som to bol ja. Mala tučného vtáka, ktorým ma zmlátila do bezvedomia a nakoniec sa mi vystriekala na tvár. Aké bolo moje prekvapenie, keď som sa prebral vo vašom – našom – svete.
Bol som v nemocnici. V tomto svete som utrpel nejaké zranenia, tuším po nejakej bitke v meste, a dokonca ma aj nejaký buzerant stihol znásilniť.
Riť ma bolela jak nikdy.
Nedokázal som sa vrátiť do tohto sveta. Bál som sa žien a všetkého, čo s nimi súvisí. Bál som sa dokonca aj svojho vlastného penisu. Nedokázal som sa ho ani dotknúť a keď som bol na malej, pozeral som všade možne, a len aby som sa nemusel pozerať na toho odporného vtáka, ako z neho uniká moč.
Nezvládal som to. Začal som piť alkohol a brať drogy. Heroín. Bola to krása, ale ani to mi nedávalo možnosť unikať tak dlho, ako som chcel. Preto som zvolil poslednú možnosť a tou bola smrť.
Zbohom moji najbližší. Zbohom ženy. Nič proti vám nemám, nemám nič proti hocikomu, ale už to nezvládam. Naposledy som si vopchal vtáka do úst a udusil som sa ním.

2.

Ráno vstala a roztiahla si nohy. Navarila večeru. Večer prídu deti a budú celé žhavé do jedla, dovtedy však musí stihnúť nakúpiť nohavičky a vložky a ešte zopár vecičiek potrebných k životu v tejto spoločnosti.
Vybehla von, bola nahá. Všetci navôkol si ju obzerali a cítili jej krásu. Radovali sa z nej a ona sa zo seba tiež radovala. Radovala sa aj z ostatných, že sa radujú.
A potom niekedy, večer, plakala do vedra. Plakala až kým nebolo plné. Plakala za všetko a za všetkých. Často sa pri tom cítila ako Ježíš. Malo to tak byť. Zomrela, keď mala tridsaťtri.