001. Lesná víla

Uteká do lesa a späť a späť a späť
a
v lese to vyzerá na búrku ľudských emócií
a
asertivita, myslí si, je dobrá,
ale
len pre ego maniakov
a
nikto jej to nevyhovorí,
pretože
nevedia, čo to je, a tak
sa túla, hľadá niekoho
s kým sa dá porozprávať
aspoň,
ale
keďže
nikde
nikto
tak
uteká
a
myslí na to, že zem
je veľká
a 
ona nechce
dvakrát vkročiť na to isté miesto

002. Ubytovňa Majster

stretol som sa s nimi pred podnikom troch úhlavných nepriateľov
mali každý po päť rohov, sedemnásť očí, štrnásť zubov, žiadne uši, žiadne nohy a vraveli,
že vyzerajú presne tak ako si ich predstavujem
boli to jednoducho úfóni se vším všudy a chceli odo mňa vedieť, ktorým smerom sa ide na Svidník
to som ja však nevedel a tak som ich aspoň pozval na pivo do podniku pred ktorým sme stáli
podnik to nebol veľký, ale pivo chutilo a obsluha hore bez sa im tiež pozdávala
hovorili o veciach, ktoré mi nedávali zmysel, ale neprerušoval som ich, pretože boli radi, že hovoria
a kto je rád, že hovorí, ten sa nemá prerušovať, ja som rád ticho a nemám rád,
keď ma niekto pri tichu prerušuje, ale oni hovorili a mne to nevadilo, nič sa ma nepýtali
až kým nakoniec predsa, a to „že či tu nie je nejaká dobrá, lacná ubytovňa“
„je tu a je lacná a je najsamlepšia zo všetkých, ale je až v Bratislave“
to im nevadilo, pretože bla, bla, bla – zase som nechápal
a tak som im napísal pekne adresu a zamával na cestu, boli v pohode
a ja som sa pobral domov s vedomím, že konečne spoznajú zem aj z tej lepšej stránky
a možno ich príde pozrieť aj Lakatoš

003. Všetci mŕtvi si tu šťastne žijeme

Trinásť prstov v našej mamke
Jeden piercing na salámke
Dve autíčka v priekope
Tisíc mŕtvol na kope

Všetko, čo sa môže pokaziť sa pokazí, rovnako ako
Všetko, čo môže zomrieť zomrie

Hlavné je, že si diktátori strihajú fúzy
Aby boli lepšie zapamätateľní...

004. Ako keby na tom záležalo

Boh súloží s bohom
A sám so sebou
A potom vznikajú rôzne nepodarky
Ako niektorí 
Napríklad polobohovia
Dajme tomu

Nepodarky súložia s nepodarkami 
A sami so sebou
Ale už nevzniká nič, čo by dávalo
Zmysel
Svetu
V ktorom sa má žiť

Podľa vopred stanovených pravidiel

Pretože biblia neklame
Len pomáha nepodarkom 
Pochopiť ich (ne)zmysel
A chce ich naučiť konať dobro
A byť viac človek ako zviera

Lenže
Chápanie nezmyselnosti
Je chápanie seba
Lebo aj tá najzmyselnejšia zmyselnosť
Je nezmyselná
A bezvýznamná
ako všetko

005.Búrja sa

V skutočnosti to bolo takto

Tety zaklopali
Ja som otvoril
Tety otvorili ústa
A začali vravieť o tom, že všetko je v Biblii(na webe)
A ešte, že mi dajú zadarmo knižku
V ktorej sú odpovede na časté ľudské otázky

Už si z toho stretnutia veľa nepamätám
Ale viem, že sa pýtali na môj názor
(aj keď dosť neskoro)
A ja som ich s ním oboznámil

Potom teta prirovnala človeka k autu
„Aj vynálezca auta ho najprv musel vyskúšať.
Tak aj boh chcel vyskúšať ľudí tým, že im zakázal odtrhnúť jablko.
Keby to neurobili, tak by nikdy nezomreli.“
Povedal som jej, že na tom prirovnaní sa mi niečo nepozdáva.

Tak začala s tým, že ako podľa mňa vznikol vesmír
Keďže ho neurobil boh
Zhoda náhod, povedal som

Ešte niečo vraveli
Už si vážne nepamätám
Ale je to zvláštne
Ako sa snažia upozorniť
(alebo skôr získať si?)
Ľudí
A ľudia, mnohí z mnohých
Tomu uveria, nechajú sa získať
Hlavne preto, lebo sa boja
Smrti

006. Nik ešte neodporúčal

aha, tak to
teda
sa zdá byť
milovaný

milovaní buďte všetci,
ktorí sa snažíte a
len tí skurvení outsideri
vám to kazia

neviem vlastne
ani prečo, keď
svet je silný
a ohybný ako tá
„žena“
čo sa celá vojde do krabice
od topánok č.39

nič zo mňa

inside – ouside
dobro – zlo
múdrosť – hlúposť

lebo svet plný ľudí
jednoducho POTREBUJE
jednoducho MUSÍ
byť delený

nič zo mňa, ale

kto z vás
to už dávno nevedel?

007. Thriller

Jackson zomrel
ľudia plačú
a deti, túžiace po obťažovaní, tiež

prečo, bože?
prečo si ho musel vziať?
práve teraz, keď
svet potrebuje
mier
a
lásku
a
tanečníkov
a
čo najviac ľudí bielych na povrchu
a čiernych vo vnútri

008. Pozor na obludy

Keď už s rozplynulo čaro
A havrany odleteli
Prichádza on, aby
Obnovil dobro vo svete
On jediný je toho schopný
On jediný to dokáže
On jediný môže zachrániť svet
A nás, úbohých smrteľníkov

Ženy kričia
Muži závidia
A On si kráča cestou/necestou
Sťa boh
Ale iba s malým bé

Má veľa tvárí, ale
Môže byť spoznaný
Ak chce
Lenže, je to človek, ako my
A
Ľudia zaslepený neveria, že by niekedy
Mohol aj zomrieť

A potom to príde!

Svet v rukách zločincov a teroristov, alebo

Alebo len nový Steven...

009. Cigáni idú do neba

Pichala do mňa a hovorila o tom, aké je to chutné, že sa zmietam a nerobí mi to dobre a
to jej vonkoncom nevadí, ona sa totiž rada baví a najradšej na mne, pretože nik iný
nie je taký hlupák aby si to nechal
no nakoniec ma to aj tak naserie a chatám ju pod krk, ona skrúca a ja som rád, že sa jej konečne odplatím, ale ona zmokne a mňa prejde chuť dusiť ju,
pretože jej to nebudem robiť, ak to má takéto účinky
človek si však nevyberá a preto všetci, ktorí to čítate si položte ruku na srdce
a skúste cítiť ako bije
a keď bije, tak je to znamenie
a to znamenie znamená ísť von a žiť, pretože to srdce nebude biť večne
a nebo je už plné
cigánov

010. Nebíčko(Realita vs. fikcia)

„Mamička vravela, že Dunčo je už starý.“ povedala a pohladila Dunča.
„Pôjde aj Dunčo do nebíčka? Mamka vravela, že každý, keď je starý, pôjde do nebíčka.“
„Určite pôjde.“ odpovedala bez záujmu a ďalej vešala prádlo.
„Achh. Prečo musí ísť každý do nebíčka?“
Ticho.
„Dunčo, ja nechcem aby si išiel do nebíčka. Ja ťa mám rada.“

…

A vtedy Dunčo zázračne omladol a začal skákať a vrtieť chvostom a všetci sa bavili a každý bol rád, že vo svete sa už nestarne, ale mladne, nik nezomiera, ľudia sa len rodia a žijú večne a manželstvá už akoby neexistovali, pretože kto by chcel byť večne s tým istým človekom? Život začal mať ešte väčší nezmysel ako doteraz ale aspoň boh už nebol potrebný.

011. Šika-na-stol

Vstávam zo sna, keď snívalo sa mi
O mačkách pribitých na stĺpy
A počuť len jej hlas, ako hovorí
O tom, aké je všetko jednoduché, keď o tom nepremýšľaš

Sú dni a sú zlé
To nie je dobré
Lebo len ona vie
Kto za koľko žobre

Ulice preplnené nenaplnenými snami
Mi vravia, že sa to nedá dokázať
A vo svete plnom ničoho nemám
Ani najmenšiu šancu, keď o tom nepremýšľam

012. Krv + čierna krv + žlč + hlien + hnis = ja

Ani neviem, čo môže za čo
Ani kto môže za čo

Ani tá pani, ktorá ma učila psychológiu
Mi nikdy nepripadala ako psychologička

Radšej ani nepíšem, že to bola ťava
Lebo si ma ešte náhodou nájde

Neviem ani kde čo
A neviem ani kedy čo

Ani tá pani, ktorá ma učila psyché a logos
Niekedy nevedela, že kde, ani kedy, a asi ani čo

Nebudem ani písať o nej
Lebo ešte náhodou číta a sa zlostí

Že koľko ma naučila a jaká dobrá bola na mňa
A že bez jej pomoci by som asi ani nezmaturoval

Aj keď tá maturita je sama o sebe veľmi smiešna vec
To každý každému pomáha a všetci sa tvária, že to nevidia

To je jedno
Aj tak išlo len o to, že slečna psyché
Nevie učiť psychológiu
...a men.

013. Gorilí muž má všade chlpy, dokope vás, dobije vás, a príde len keď budete chcieť

Očakával som úplne hocičo
Niečo, čo pohladí
Niečo, čo napovie
Aký je svet v skutočnosti
Niečo, čo ma nenechá chladným
Niečo viac, ale
Dočkal som sa niečoho, čo
Nebola ani jahoda, ani šampanské

Snažím sa biť sa
S prehnanými očakávaniami
A možno sa aj darí
A možno aj nie
Dôležitý je, aj tak, len ten pocit

Je to ťažké, skoro ako
Postaviť sa na auto na preplnenej ulici
A zrevať:
„Kto z vás skutočne cíti, že žije?“
Je to ťažké, ako
Ísť na diskotéku v teplákoch
Ťažké ako povedať svoj názor
Bez strachu ako naňho bude reagovať okolie

Ale dôležitý je ten pocit
Byť sám sebou a
Byť hrdý na to, čo robím
Aj keď to iný nechápu
Dôležitý je pocit
A preto
Treba
Byť...