Keď som sa narodila, bol už ženatý. Snáď šťastne, ani neviem, nikdy som sa ho na to nespýtala a nikdy sa nespýtam.

Priateľ ma opustil. V poradí už druhý trvalý vzťah skončil tam. Ktovie prečo, možno nie som stvorená na vzťahy. Som excentrická, cholerická a panovačná.

Ale sex milujem a vždy si ho užívam plnými dúškami.

Márne som takmer mesiac v úzadí čakala, či si to rozmyslí a príde za mnou alebo mi príde správa, že ma ešte vždy miluje a túži so mnou zostať. Ničoho takého som sa však nedočkala. Škoda toho vzťahu. Bol kvalitný a nechýbala v ňom láska, tolerancia a vzájomné porozumenie. Ako sa takýto vzťah len tak bez boja mohol skončiť?

A potom som si spomenula na neho. Na muža, ktorý si i napriek tomu, že je ženatý a má deti, žije svoj život, miluje všetky krásne ženy a užíva si.

Okrem toho všetkého je to i môj dlhoročný dobrý priateľ, s ktorým nemám problém hovoriť na akúkoľvek tému a on má k tom vždy čo povedať.

Debaty za teplých letných či chladných zimných zasnežených večerov len tak pri pohári vína, boli moje.

Po prvom vzťahu, kedy ma prešla naivita a pochopila som, ako to vo svete a hlavne v živote vo veciach lásky chodí, podľahla som jeho šarmu a oddala som sa mu celým svojím telom.

Na druhý deň mi bolo hlúpo a trápne. Je starší a skúsený a možno mu nebolo zrovna po chuti prispôsobovať sa mojim požiadavkám, hoci nebol vôbec taký náročný, ako som čakala.

Jedného rána som sa vo svojej posteli prebudila a doľahla na mňa samota. Vedľa mňa nikto neležal. Nikto mi nenapísal, že ma miluje a že mu chýbam. Nikto ma neobjal a nepomiloval. A to mi chýbalo snáď najviac.

Odkedy si všimol, že som dospelá žena, túžil po mne a mne to, samozrejme, lichotilo. A odrazu, som voľná a nevidím jediný dôvod, prečo by som si s ním nezopakovala tú dávnu noc.

Nepremýšľala som dlho a dohodla sa s ním na večer.

V jeho byte, o ktorom vedel len on, jeho milenky a ja.

Vonku sa už stmievalo, stála som v kúpeľni, líčila sa, česala si vlasy a premýšľala. Ktovie prečo, veď som voľná ako vták, neustále som mala nepríjemný pocit, akúsi výčitku, že robím niečo zlé. Asi som ešte v kútiku duše tajne dúfala, že mi napíše a môj vzťah nadobudne nové rozmery. A všetko bude ako predtým.

Pomalým krokom som sa blížila k jeho baraku.

Srdce mi búšilo, akoby som sa blížila k istej smrti, akoby ma tam čakalo niečo nebezpečné.

Na najvyššie poschodie som šla pomalým krokom pešo, po schodoch.

Zaklopala som na dvere a vtedy už bolo všetko jasné.

Privítal ma vľúdne a vyzeral oveľa pokojnejšie a istejšie ako som vyzerala ja.

V byte bola tma. Usadil ma v kuchyni a nalial mi víno, ktoré kúpil len kvôli mne, pretože on víno nepije. Nikam sa neponáhľal, všetko bolo prirodzené.

Rozvinuli sme debatu na jednu z tém, ktoré sú v mojom živote momentálne aktuálne a nemám sa s kým o tom porozprávať.

Zapálila som si cigaretu. Sedel v kresle oproti mne a díval sa na mňa.

Obaja sme čakali na to, čo bude, akoby sme neboli poznali odpoveď na túto otázku.

Priblížil sa ku mne a dotkol sa mojich kolien. Na chvíľu som prestala rozprávať. Jeho ruky boli teplé, príjemné na dotyk.

Bavila som ho historkami zo školy a trapasmi z prvých praxí a on mi zatiaľ masíroval lýtka, ktoré ma vždy, keď som sa vrátila z práce, príšerne boleli.

Bol to príjemný začiatok.

Po hodine sme sa presunuli do spálne. Všade bola tma, sadla som si na posteľ.

„Vyzleč sa.“ Zašepkal mi potichu.

Poslúchla som ho a začala sa vyzliekať, on mi s tým pomohol.

Bolo mi zima, prikryl ma prikrývkou.

Pritisol si ma k sebe, ležala som v jeho náručí. Začal sa ma dotýkať a bozkávať ma. Telo mi horelo. Chvela som sa od vzrušenia.

Nebolo to len raz. Vždy sme si dali polhodinovú prestávku, zapálili si a porozprávali sa.

Bolo mi krásne a nemusela som myslieť na to, čo sa mi prihodilo a najpodstatnejšie bolo, že som sa necítila osamelá.

Myslel hlavne na mňa, svoje dlhoročné skúsenosti mu dopomohli k tomu, aby mi zaistil vzrušenie a rozkoš, po akej som túžila a ja som sa zase venovala jemu.

Bola to vzájomná súhra tiel a túžob a nemôžem povedať, že nevyšla.

Nechcelo sa mi odtiaľ ani odísť. Ležala by som tam s ním aj do rána, popíjala víno a sem-tam si zapálila cigaretu.

Vo všetkom, čo sa týka sexu, mi dokonale vyhovel a to je pre mňa veľmi podstatné.

Premýšľala som o jeho dávnom návrhu, aby sme boli dlhodobými milencami a prišla som na to, že by to bolo fajn. Samozrejme, ak si to ešte nerozmyslel.

Mala som obavy predložiť mu súhlas s týmto návrhom po takom dlhom čase, čo som odmietala. Nepovedala som mu nič.

Život milenky je ťažký. Každá má vždy sklony k snahe presvedčiť muža, aby bola jeho jedinou, aby bol stále s ňou, či dokonca sa nebodaj rozviedol.

V tomto prípade je každá z týchto vecí absolútne smiešna.

Má predsa normálne manželstvo, deti a viem, že sa nikdy nerozvedie ako napríklad môj otec, ktorý sa spolu s mojou mamou spoločne dohodol, že to už ďalej nemá význam.

Som pre neho len pekná žena a možno dobrá kamarátka, ktorá ho fyzicky priťahuje. O čo iné tu ide?

Na druhý deň ráno som nemusela vstávať do práce, domov som sa vrátila na svitaní.

Zaspala som ako bábätko.

Chýba mi priateľ, ale ja som nebola ten, kto náš vzťah ukončil. Ak už o mňa nestojí, nič s tým neurobím. Chýba mi objatie, pohladenie, neha.

Môžem ju mať, hoci nie s tým, ktorého milujem.

A napokon som sa rozhodla, že sa stanem jeho milenkou. No a čo?