Dlhé, predlhé, mesiace v žalári,

zamknutom kľúčom prekvapenia.

Bol si sudcom v čiernom talári

a ja obvinená.

Chvíle po tebe, nedali mi žiť,

soľou zmáčané chodníky, viedli moje kroky.

Vyniesol si rozsudok, dúfal si, že zomriem.

Mýlil si sa, môj drahý Pán, ešte stále žijem.

Nevinne a pomaly, provokuješ bez hraníc.

Nemáš triezvu súdnosť.

Darmo skrývať úsmevom,

márna je už každá ľútosť.

Dnes som znovu milovaná,

a pritom tak krásne slobodná.

Odkopol si, ohrdol,

snáď sa túžiš vrátiť do starých čias?

Osud je tak krutý,

no zároveň ho zbožňujem,

tak ma už nechaj dýchať

a sviežou oblohou voľne lietať.

Toľkokrát som dostala šach,

kráľovná obkľúčená okovaným strelcom.

Ničil si mi figúrky, robil si to rád,

avšak Kráľ môj, si zničený,

lebo dnes som tu.

A dávam ti mat.