Škoda, že jediní ľudia,
ktorí dokážu riadiť národné hospodárstvo,
sedia v krčme pri pive.
Objednávky
Otázky, pripomienky
Všeobecné:
enigma@enigma.sk
K predaju:
bookshop@enigma.sk
Telefón:
00421 37 6555 551
Šimon je naozaj krásny muž. Nie ako muži v romantických filmoch, ale má v sebe čosi, čo cítim, keď sa na mňa zahľadí svojimi tmavými očami. A ja viem, že mi hľadí priamo do duše. V jeho očiach sa zračí toľko citu. Sama neverím, že by sa taký človek mohol tak trápiť.
Ja som obyčajné dievča. Len málokto by sa však za mnou otočil. Nemyslím si, že som pekná a ani sa štýlovo neobliekam, takže...
Mám rada Punk a Rocka. Od kedy poznám Šimona, tak aj Ghotic.
Čo ma so Šimonom spája? Ťažko povedať. Je toho tak veľa. Ani neviem, kde by som začala. Možno jediná vec, ktorá nás oddeľuje je hranica dospelosti. I keď ja vravím, že na veku nezáleží.
No a dnes to bude presne rok, čo spolu žijeme v jeho byte. Aby som nezabudla, tak vám najskôr poviem niečo o sebe a o tom, ako sme sa spoznali.
Moji rodičia spolu prestali vychádzať a žiť, keď som mala šesť rokov. Bolo to kruté a dlho si ma medzi sebou pohadzovali ako loptu. Vôbec si ma nevšímali a keď aj, tak len preto aby sa mohli kvôli mne pohádať.
Občas do toho zasiahli aj noví milenci, či milenky. Nikoho nezaujímalo, ako sa cítim. Ich trápili len reči a vlastná povesť. Preto sa nerozviedli a občas hrávali na verejnosti nechutné divadielka.
Ale vlastne to bolo jedno, lebo v malom meste sa aj tak všetko rozšíri ako povodeň.
Mávala som problémy v škole a bola som často osamelá. Mala som aj kamarátky ale nie také dobré, ako by som chcela. Dokonca moja najlepšia kamarátka sa musela s rodičmi odťahovať z mesta.
A keď som skončila ZŠ, tak sa otec rozhodol, že ma pošle na intrák na strednú ekonómku. Neviem, kto mu to nasadil do hlavy, ale videlo sa mu to ako prestížna škola.
Ale on sa ani o to nevedel poriadne postarať. Papiere do školy sme vybavili ešte spolu a on ešte čosi poslal riaditeľovi, aby som mala hladké prijatie.
Ale najhoršie bolo, že na intrák sa nemyslelo. Mala to vybaviť mama, ale tá si myslela, že to vybaví otec.
Ja som sa do toho nemiešala. Nakoniec si aj tak vždy počkám, kam ma dajú a tam potom aj idem. A bez rečí a diskusie.
No a potom začiatkom septembra som teda zažila šok. Prvý deň školy celkom ušiel. Boli to len omáčky. Nebol tam nikto známy a ja som sa cítila taká voľná a slobodná.
A potom som šla na intrák, kde som samozrejme nebola zaregistrovaná a navyše v tom mali taký bordel, že ma nevedeli nájsť ani v databáze školy. Taká stará semetrika, čo mala na starosti príjem žiakov, mi ešte hnusne vynadala. Ach! Bola som celkom sama a všade bol taký zhon.
Možno by sa aj všetko vyriešilo, keby som tam zostala a chvíľu sa ešte hádala, ale ja som spanikárila a chcela sa vrátiť domov. Utiekla som odtiaľ a šla som na vlakovú stanicu.
Tam bol ešte väčší ruch než na intrákoch. Ľudí ako pred Vianocami.
Sama neviem ako, len som si chcela vybrať peniaze na lístok, a zrazu som len zistila, že nemám kabelu.
Zostala som ako obarená. Skoro som sa v šoku zložila. Zostala mi len cestovná taška, kde som našťastie mala aj doklady.
Ale tú kabelu mi musel niekto v sekunde ukradnúť, že som si to ani nevšimla.
Chytala ma skutočná panika a jediné, čo ma napadlo bolo vrátiť sa do školy a zavolať domov.
V očiach som už mala slzy a žalúdok mi bolestne zvieralo v kŕčoch.
Keď som potom rýchlo kráčala cez park, zakopla som a buchla som si koleno. Mala som šťastie, že som si obliekla tú hrubú károvanú sukňu a neodrela som si aj lýtka o obrubník.
Ale v tej chvíli som sa cítila absolútne stratená a už bolo pomaly poobedie. Nemohla som sa ovládnuť. Schúlila som sa tam pri chodníku a začala som plakať.
Vtedy ku mne podišiel akýsi mladý muž a nežne ma chytil za rameno. Strhla som sa, ale bol to taký teplý dotyk a potom tá tvár...
Bolo v nej toľko lásky a súcitu. Keď sa ma opýtal, či som v poriadku, tým príjemným zvučným hlasom, takmer som sa roztopila. Celkom som zabudla kde som.
Potrebovala som objatie, ale toto bol predsa neznámy muž. No potom mi pomohol vstať a bolo to krajšie než objatie.
Stále sa na mňa tak ustarostene díval. Ani môj vlastný otec sa na mňa tak nikdy nepozrel. A toto bol mladý muž.
Ani sama už neviem, čo sa pýtal, ale na všetko som mu prikývla a spolu sme kráčali preč. Ešte som vtedy nenachádzala slov.
Trochu som sa chvela, ale on ma držal za rameno. Nebol si istý, či nespadnem a mne so to tak páčilo.
Potom som sa odhodlala aj čosi povedať. Jeho oči ma povzbudzovali a naraz som mala pocit, že mu to musím vysvetliť. Nech si o mne nemyslí nič zlé.
Bol to výborný poslucháč a cítila som, že mi rozumie. Prestala som sa dokonca aj chvieť. Skoro som zabudla aj na svoju tašku, ale on ju niesol v druhej ruke.
Potom mi kúpil teplý čaj a ja som sa vtedy preriekla, že nemám intrák. Na chvíľu ma zamrazilo, či nerobím nejakú hlúposť, ale nemohla som mu odolať. Videla som na ňom, že mi chce pomôcť.
A naozaj. Bol taký milý a ponúkol mi svoj byt. Samozrejme ma uisťoval, že len ak chcem. Bol ochotný odprevadiť ma aj ku škole, keby som ho požiadala, ale ja som chcela zostať pri ňom. Bol zaujímavý.
Chcela som sa s ním rozprávať o čomkoľvek. On síce hovoril málo ale milo sa na mňa usmieval a vždy poznamenal tým svojím hlasom niečo tak trefné, akoby zažil aj on presne to isté, čo ja.
Keď sme prišli do jeho bytu hneď mi ponúkol telefón, nech si zavolám, ale ja som povedala, že môžem zavolať aj neskôr.
A potom sme sa rozprávali dlho do večera. Naozaj mi rozumel. O sebe vravel málo, skôr len odpovedal, keď som sa čosi opýtala. Ale odpovedal na všetko. A keď som mu všeličo rozpovedala, ponúkol mi, že uňho môžem zostať dokedy budem chcieť.
Šimon bol úžasný od začiatku. Úplne ma očaril. Mal vlastný byt, peniaze, bol sám. Bol taký milý a starostlivý, celkom ma chápal a cítila som, že úprimne.
Navyše vyzeral veľmi dobre. Obliekal sa síce svojsky, ale nádherne voňal.
Neviem, čo sa to so mnou porobilo keď sme si šli ľahnúť, chcela som byť pri ňom. Vyzeral akoby aj jeho čosi trápilo, ale nechcel o tom hovoriť.
Netúžila som tak ani po Adamovi, čo bol môj prvý chalan a ani po Jarovi. Tí sa však so Šimonom nemohli ani rovnať. Šimon bol oproti nim už zrelý muž.
Bola som veľmi zvedavá a vzrušená. Dnešný deň bol pre mňa citovo taký náročný ale toto akoby všetko odsúvalo na vedľajšiu koľaj.
Normálne by som to asi neurobila, ale tento deň bol taký... nenormálny.
Dlho som o tom rozmýšľala ale potom som neodolala a šla som si k nemu ľahnúť. V hlave sa mi preháňali dve myšlienky.
Prvá, čo to robím?
A druhá, len nech sanezobudí! Hoci som dúfala, že sa zobudí.
Bol trochu studený a už tvrdo spal. Zato ja som sa cítila akoby som vrela a povedala by som, že som bola aj celkom čulá.
Keď zacítil moje teplé telo, objal ma ako perinku a bol to taký krásny pocit až som sa zachvela. Bolo to priam neskutočné. A hanbila som sa.
Ale on tak príjemne voňal.
V jeho objatí som sa cítila tak uvoľnene ako ešte nikdy v živote a pokojne som zaspala.
Ráno sa zobudil prvý, ale nevstal. Cítila som, že sa chveje a už pár minút som cítila aj čosi iné.
Určite najskôr nevedel, čo si má myslieť, ale to som nevedela ani ja. Vôbec som nevedela, čo mu poviem, keby sa spýtal.
Potom sa zjavne rozhodol bez slova vstať, ale ja som si uvedomila, čo chcem a vtedy som si povedala, že ak sa to má stať, tak teraz.
Bolo to dokonalé.
Vtedy som sa mu oddala. Nikdy som si nepredstavila, že to urobím takto. Ale sama neviem, proste sa to stalo a som veľmi šťastná, že to bolo so Šimonom.
Vedel presne, čo robí a ja som sa pri ňom celkom uvoľnila. V tej chvíli som úplne stratila ostych. Tá jeho vôňa bola priam omamujúca.
Potom to medzi nami bolo chvíľu trochu zamotané, kým sme nenašli reč. Bol trochu smiešny, taký zaskočený. Potom sme sa dohodli, čo ďalej.
Šimon vlastne všetko rozhodovanie nechal na mne. Nikdy mi nikto neprejavil toľko úcty ako on. Nikdy by som od neho neodišla, ani keby to sám chcel.
Nahovorila som ho, nech zavolá môjmu otcovi ako pracovník z intráku, nech si naši myslia, že je všetko v poriadku.
Najskôr sa mu to nepozdávalo, no potom náš plán dotiahol do dokonalosti. Proste prehovorila som ho a využila som na to všetok svoj dôvtip.
Škola bola vlastne potom super a aj všetko ostatné. Hlavne že ja som bola, že stále som, so Šimonom. Naše stretnutie bol jasný zásah osudu.
Iste Šimon je trochu tichý a až príliš nad vecami filozofuje, ale veď každý sme nejaký. Vraví, že nedokáže skutočne ľúbiť, že mi to nemôže povedať, lebo by to bola lož.
Mne však nevadí, že mi nepovie, že ma ľúbi. Ja viem, že ma ľúbi, tak ako ja jeho. Možno ma dokonca ľúbi viac, než si myslí a časom si to uvedomí. Ach ten môj filozof.
Pri inej by sa aj tak nemal tak dobre ako pri mne. Tým som si istá.
Dovolila by som mu čokoľvek, ale on aj tak neurobí nič, čo by mi ublížilo. Pri ňom som sa naučila mnohému. Dokonca som zabudla na vlastných rodičov. Zabúdam na všetko a cítim sa ako skutočná žena.
On síce vraví, že má problémysa zaľúbiť, že nechce byť pokrytec ale on taký ani byť nedokáže. Čo však môžem čakať od filozofa? Čo?
Ja budem s ním aj vtedy, keď si to konečne uvedomí a potom bude aj on taký spokojný ako ja.
To čo o sebe môžem povedať je, že som hlavným hrdinom svojho života. Z tejto vety iste každý pochopí, že život beriem ako nejaký román. Je dosť možné, že viac ako film. Ale žáner? Sám neviem.
Možno, že diela, ktoré tu plánujem uverejniť o tom napovedia viac.
Jediné, čo je v živote podstatné, je filozofia cesty 60.
Plánujem žiť večne a zomriem len v prípade, že sa mi to nepodarí.
Najpredávanejšie knihy za Máj 2012
Najpredávanejšie knihy za Apríl 2012
Telefón / Fax: +421 37 6555 551
E-mail: enigma@enigma.sk
E-mail objednávky + reklamácie: bookshop@enigma.sk
© ENIGMA PUBLISHING, s.r.o. 1999 - 2012
Umiestňovanie obsahu týchto stránok na iné weby,
jeho rozširovanie tlačou alebo na ľubovolných nosičoch
je možné len s písomným súhlasom vydavateľstva alebo
autora príspevku.
Konverzný kurz: 1,00 € = 30.1260 Sk
WEB stránky sú postavené na CMS DRUPAL
Dátum poslednej zmeny: 22 máj, 2012 - 09:14
Šimon Uriel
Zdravím čitateľov!
Ak ste čítali rozprávanie "Hoci poznám sex dôverne, lásku len z počutia", ktoré sa dnes nachádza aj v "Horúcich témach", tak dnes k nemu konečne dopĺňam aj verziu príbehu z pohľadu Vivien.
Dúfam, že vám to umožní naozaj po novom nahliadnuť na celé rozprávanie.
No tak ja sa teraz naozaj
No tak ja sa teraz naozaj divam na to prve s rezervou. :D
hydina
Tie sliepky to majú v tých svojich hlavičkách celkom inak, ako my, kohúti (my kohúti máme dve hlavičky, tá nižšia bude asi dôležitejšia:)
Najskor som si myslel, ze
Najskor som si myslel, ze kecas, ked si napisal v tom prvom, ze dockaj casu, dozvies sa aj, co si mysli Vivien.
Teraz ti poviem: Klobuk dolu!
Tieto dve dielka dokopy su este zaujimavejsie a normalne ma to ocarilo. A mna teda neocari len tak cosi.
No nebolo by sice odveci, keby to este okomentovala aj nejaka dama. :D
Len tak dalej. Som zvedavy co dalsie sem zavesis.
no...
hm...co na to povedat...
je ocividne, ze Vivien to s nim mysli vazne... chudatko(aspon zatial... viete chlapci, my stale davame vsetkemu nadej ;) aj ked niekedy akosi "vieme" ze to ziadnu nadej nema...)
ach vy chlapi, ani neviem ci v tych dvoch hlavach nieco mate ;) vraj kohuti a sliepky...haha...no nic...
spat k teme. vlastne som velmi zvedava ako sa to dalej vyvinie a ci sa to vobec vyvinie, lebo Vivien to bude mat po "prebudeni zo sna o jeho laske" velmi tazke. znova bude tam kde bola. sice, Simon sa k nej sprava vlastne ako jej rodicia a ona len robi to co predtym- to co jej niekto povie- tentoraz Simon...
asi uz taram odveci....
je to zaujimave, fakt...
bude to mat aj nejake pokracovanie??
Komentár od ženy
Pri prvom dieli tohto príbehu som nechcela reagovať, ale teraz už musím.
Nuž, bez urážky, ale vidno, že to písal chlap. Z môjho pohľadu sa totiž jedná o ukážkový príklad prebujnenej fantázie.
Čo samozrejme neznamená, že je také niečo zhola nemožné. Lenže pre mňa je to nepredstaviteľné. Ale moji rodičia hovoria, že ja som iná. Možno aj preto, že každý ľúbostný alebo iný podobný príbeh mi pripadá ako tá najbláznivejšia fikcia. Preto som prešla len na čítanie a písanie fikcie, ktorá sa na realitu ani nehrá. Totiž sci-fi a fantasy.
Ale späť k téme. Aj ja som sa už ocitla v situácii úplnej bezradnosti a neznádeje, bola som stratená a bez pomoci. Lenže keby v tej chvíli prišiel ku mne človek a tvrdil by mi, že mi chce pomôcť, vzala by som nohy na plecia.
Prečo? Pretože zo skúseností viem, že NIKTO na svete vám nechce nezištne pomôcť. Pretože všetci ľudia sú od prírody zlí. Pretože jediný človek, na koho sa môžem spoľahnúť, som ja sama.
Môj názor by nezmenilo, ani keby som videla tvár, z ktorej sála neha a súcit. Nie že by som takú tvár niekedy videla. Považujem to len za slovný zvrat. Jediné, čo podľa mojich skúsenost môže naozaj sálať z tváre, je zápach z úst. Ale keby aj... u mňa aj vo chvíli paniky fungoval pud sebazáchovy a sebeúcta. Akýkoľvek milý výraz by som nikdy nepovažovala za nič iné, než pretvárku. A zvlášť od mladého muža. Som tiež mladá, ale nie až taká mladá, aby mi nezaplo, čo za to asi bude chcieť.
Takže sorry, ale toto ma naozaj nechytilo.
Adhara, zaujal ma tvoj komentar...
Citujem - "Aj ja som sa už ocitla v situácii úplnej bezradnosti a neznádeje, bola som stratená a bez pomoci. Lenže keby v tej chvíli prišiel ku mne človek a tvrdil by mi, že mi chce pomôcť, vzala by som nohy na plecia."
mam presne ten isty nazor...teda urcite by som k nemu nesla do bytu a nevliezla mu hned do postele.
"Jediné, čo podľa mojich skúsenost môže naozaj sálať z tváre, je zápach z úst." - krasne povedane :)
V realnom zivote je to proste tak.A ked som si precitala tvoj komentar, a po nom hned svoj, tak som si pripadala ako nejaka pubertiacka, co este nic o zivote nevie. HM.
V pribehu ma Vivien prilis "zenske" myslenie a dava tomu "prilis vela nadeje" preto som napisala, ze to bude mat tazke, po "prebudeni zo sna o jeho laske". A hoci je to len pribeh, ktory by som kludne zaradila do kategorie sci-fi, hlavne z Vivieninej strany, pretoze podla toho ako to Simon-autor-opisal, je az prilis, prilis zalubena. V skutocnosti som taku zalubenu zenu este ani nestretla, a to ich poznam zalubenych kopu...
Aj napriek tomu som zvedava, aku formu tomu Simon da a ako to bude pokracovat. Je totiz velmi zaujimave, citat zenske rozpravanie pisane muzskou rukou.
A este nieco - "Akýkoľvek milý výraz by som nikdy nepovažovala za nič iné, než pretvárku. A zvlášť od mladého muža. Som tiež mladá, ale nie až taká mladá, aby mi nezaplo, čo za to asi bude chcieť." No vies, Adhara, ona to ani nemusela vediet, ona mu to vlastne dala sama... a ani ho nenechala dlho cakat. A este to bol k tomu jej prvy den na strednej ;)
kam ta dnesna mladez speje :)
nech nas muza kope vsetkych...
satanský príbeh
Sodoma a Gomora - oddať sa mužovi v prvú noc, oheń pekelný ju počká!
čítala som si komentáre od Adhary
no a mám pár dotazov. podľa mňa človek, ktorý vyhlási,že mu doslova NIKTO na svete nechce pomôcť je na tom by som povedala DOSŤ zle! ako sorry, ale keby mi v živote nechcel nikto pomôcť, nemal by mi kto pomôcť a podržať ma tak už nie som na liekoch, ale pod zemou! takýto myslenie je podľa mňa paranoidné a môže ho mať len človek, ktorého ostatní ľudia buď v živote poriadne osrali a veľa si toho prežil, alebo je to sopliak ktorý nevie o čom je život a prezentuje vychýrenú frázu "život je pes" ako by to naozaj zažil. Ale netreba zabúdať na to, že človeka má vždy kto podržať, keď nie priatelia (lenže praví priatelia) tak rodičia a keď nie rodičia tak priatelia. keby to bol hneď iba pes alebo ja neviem..prababka! VŽDY je tu niekto! lebo keby tu nebol, tak po svete chodia samé trosky.
jediné čo sála z tváre je zápach z úst. zaujímavé. ale by som pvedala.. no ja sa nebudem vyjadrovat lebo normalne... nemám slov
a ešte k Šimonovmu príbehu. či sa môže niekto takto zaľúbiť? áno. može. ak niekto čítal tú báseň, čo som písala.. Pre ňu. tá báseň je o mojej sestre, ktorá bola z lásky tak zničená, že sa celá schúlila do rohu postele na veľkosť vankúša a celá sa triasla! vyplakala už toľko sĺz, že neskôr nemala ČO plakať.jej prítomnosť sa nedala vydržať bez toho aby človek sám neplakal... a niekto si tu povie že z tváre nesála nič len zápach z úst? to je na zamyslenie...
samozrejme, netreba priveľmi ľuďom dôverovať. súhlasím s Adharou v tom, že keby som niekoho stretla prvýkrát a on by ma pozval do bytu určite by mi bolo jasné, čo asi bude chcieť. ale sú aj také prípady. jednoducho na svete žijú aj neskonale naivné ženy...
Čakala som, že niekto pridá takýto komentár
Čakala som, že niekto pridá takýto komentár. :-) Teda komentár o tom, že to vždy tak nie je, že občas sa nájdu ľudia (a dokonca cudzí!) ktorí pomôžu, podržia človeka, atď... nehovorím, že to tak nie je. Vyslovila som len svoj názor a tom, že z vlastnej skúsenosti som zažila, že to tak nebýva. Viem, že som pesimistka, vlastne, všetci mi to hovoria, ja sama sa považujem za realistku. :-) A mojim životným snom je presťahovať sa na pustý ostrov. Alebo aspoň niekde veľmi ďaleko do hôr. Vlky a medvede mi nevadia, podmienkou je, aby v okruhu aspoň dvadsať kilometrov neboli žiadni ľudia.
Pravdepodobne aj v dnešnej dobe plnej informácií, povinných školských preventívnych prednášok atď. existujú takéto naivné (a povoľné) dievčatá, ale ja vďakabohu žiadnu nepoznám (alebo aspoň o tom neviem). Preto mi celý príbeh pripadá len ako nejaká vysnená mužská fantázia, v ktorej muž dokonca vystupuje ako nejaký kvázimorálny hrdina, pretože trpí, že sa do nej nemôže zaľúbiť.
Hm...
Dosť dlho som premýšľala, ako komentovať tvoj komentár aby sme sa porozumeli a aby som nikoho neurazila...
Nuž, netvárme sa, že sme neskonale dospelí... Ešte si veľmi dobre pamätám na obdobie puberty, kedy som vlastne bola dosť duševne vyspelá na svoj vek, vyrastala som medzi dospelými a od detstva som riešila situácie, ktoré rozhodne nemajú riešiť deti počnúc rozchodom rodičov až po existenciálne problémy... Napriek tomu si veľmi dobre pamätám, že som ako puberťák zažívala rôzne výkyvy - chvíľu mi bolo do smiechu, a potom som sa rozplakala, ani neviem prečo...Nikto mi nerozumel, nikto ma nechápal,... a vtedy je najjednoduchšie nechať sa "obalamutiť".
Že je Vivien naivná? Že sa príbeh zdá naivný??? Preboha!!!
Kto tvrdí, že je Vivien v poriadku... citovo, duševne, psychicky... Môže byť naivná na svoj vek koľko len chce. Poznám naivnejších ľudí a tí už majú svoje roky...
A druhá vec, tento príbeh sa dá čítať ako rozprávka na dobrú noc, no dá sa čítať aj medzi riadkami (podobne ako Malý princ). Netvrdím, že je to vybrúsené veľdielo, to rozhodne nie. Možno som sa postavila na stranu koalície preto, že sa ma tento príbeh dotýka. Poznám muža, ktorý zabudol ľúbiť a viem presne, čo sa v ňom odohráva, aj akú bolesť prežíva. A že na to, aký je to chlap ako hora, tak dokáže kvôli citovému bloku plakať...
Skús si to prečítať trošku medzi riadkami, skús si v hlave dopísať, ako vyrastala Vivien a čo všetko prežíva "on"...
Asi toľko teda... ;-)
ak som bola priveľmi prudká
tak sa ospravedlňujem. nechcem tu nikoho urážať. len som strašne výbušná a úprimná. vždy hovorím čo si myslím, aj prezidentovi by som povedala len svoj názor, žiadne podlizovanie. Naozaj nebolo mojím cieľom niekoho tu zhodiť. toto je môj názor na vec a ak to tak náhodou vyznieva, nemalo to byť mierené na to že Adhara nevie o čom je život. práveže to podľa mňa vie až priveľmi dobre. len jej komentár vyznel strašne pesimisticky. ja o sebe vravím, že som pesimista a som. ale toto je...veľmi negatívny postoj.
2 + 1
Nemusia všetci myslieť a cítiť tak, ako vy, vážení komentátori. V živote sú oveľa bizarnejšie situácie, ako tu opísal autor. (Ináč bývať na priváte u - aj staršieho muža - a okrem súloženia s ním nič za to neplatiť - je bežnejšie, než si myslíte.)
Na ilustráciu uvediem dva príbehy, ktoré sa stali.
(1) Jedna moja známa bývala na priváte u staršieho muža, ktorý jej dovolil, aby si tam pozývala svojho frajera. Jedného dňa jej domáci pán navrhol, že nemusí za privát nič platiť, ak mu dovolí pozerať sa zo susednej izby škárou v stene na ich milostné hrátky a nechá pri tom zažatú lampu. A tak mala 2 roky privát zadarmo.
(2) Môj 65-ročný kolega mi rozprával, že ako študent býval v BA na priváte u vdovy s dcérou - a pretože im bol obom sympatický a nemali poruke iných mužov, ako sa stalo - ako nie, stal sa ich milencom "na striedačku" - a všetci traja boli vraj po dlhý čas spokojní. Naviac mu zostali peniaze za privát, ktoré vraj prehýril so spolužiačkami. Keď mi to rozprával, prižmuroval oči a opakoval :"Zlaté časy, zlaté časy...".
Veru, chlapi sú schopní vyvádzať hrozné veci, keď im udrú na mozog hormóny. No nič sa v tomto smere nevyrovná ženám - azda len hurikán a tsunami ...
To, čo sa popisuje v poviedke je bežnejšia záležitosť, než si myslíte. A je to dosť nudné. To, čo zažil môj kolega, malo väčšiu šťavu - ktovie, ako by to komentovali tie dve sexuchtivé dámy, hahaha...
no veď
ľudia sú divní :D:D:D o tom niet pochýb. a niektorí trpia určite horšou diagnózou ako je naivita.
No vidim, ze sa tu toho
No vidim, ze sa tu toho nazbieralo hodne, co ma tesi.
Po prve musim povedat, ze ano, tento pribeh ma aj pokracovania, doplnky a ine verzie, ktore sem mozno v spravnom case tiez vyvesim.
Dalej musim povedat, ako som uz pisal v komente na prve rozpravanie, ze tento pribeh je realnejsi nez si myslite a kolchozník to vystihol. Mne samému tento pribeh neprisiel nicim vynimocnym, ale to samozrejme zavisi aj od prostredia, v ktorom sa ludia pohybuju.
Mila Adhara, si exot! Vraj realistka? Ajajaj... A preto si presedlala na sci-fi a fantasy. To ma nesmierne pobavilo, ale tvoje komenty nemaju chybu proste. Rad by som si od teba aj cosi precital, ked uz v komente hyris humorom.
A musim povedat este jedno, to ze niekto nezazije nezistnu pomoc, neznamena, ze kazdy je zistny. Viem znie to nerealne, ale ja vravim a pisem len a len z vlastnej skusenosti.
Co sa tyka salania z tvare... Pokial sa nerozprávate s nejakym vidlakom, ktory poziera slaninu a cibulu cely den a zapija to pivom, tak potom niet o com.
Iste su ludia, ktorych pach z ust nam nevonia, ale su ludia, ktory sa o seba prikladne staraju.
Cistia si zuby, pouzivaju aj deodoranty - lebo aj take veci existuju.
Osobne nemam rad ked sa ludske telo opisuje ako nieco sladke, lebo uprimne, ktora cast ludskeho tela je sladka. Mozno jazyk, ale po poziti cokolady. Ale to neznamena, ze nam prirodzeny pach cloveka nemoze vonat. A ja som do takych konkretnosti vlastne ani nesiel.
Kazdy dalsi koment ma velmi potesi. Ano aj tie najzapornejsie. Takze mili citatelia, citajte!
A autori, nech nas muza kope!
Cawe!
Moje komentáre nemali byť
Moje komentáre nemali byť žiaden humor (až na časti označené smajlíkmi), ale neurazila som sa. Ja to toiž naozaj tak vnímam, verte alebo nie. Ak je toto príbeh z reálneho života, alebo je dokonca inšpirovaný skutočnou udalosťou, musím to sťahovanie na opustený ostrov urýchliť. :-)
Ak to myslíš, vážne, že si odo mňa chceš niečo prečítať, tak prosím: http://www.enigma.sk/e-knihy/pribeh-padajucich-hviezd - toť moje prvé literárne dielo. Ešte raz však upozorňujem, že píšem LEN sci-fi (naviac takú, ktorá sa zaraďuje do množiny hard) a LEN veľmi dlhé príbehy. Krátke diela však čítam rada, ale písať ich nedokážem. Fakt. A aj mňa by potešil nejaký ten komentár k môjmu dielku, pretože zatiaľ sa tam nenachádza žiadny (napriek pomerne veľkému počtu stiahnutí). :-(
Vidím, že moje slovné spojenie o zápachu z úst vyvolalo veľké pozdvihnutie. Dodávam, že toto jediné BOLO myslené ako humor, aj keď som zabudla na smajlíka. Samozrejme, je pomerne málo ľudí, ktorým pach z úst naozaj sála, ale láska a súcit... uf. Proste to bolo príliš sladké.
Chceli ste počuť názor dámy, tak ho máte.
Tak mrkol som ti na to, len
Tak mrkol som ti na to, len co som sa o tom dozvedel. Ludia, toto je realny zivot. Fakt.
Kamo, som zvedavy, nakolko realne v tom budes pokracovat. Lebo uz viem aspon o jednom cloveku, ktory ta chce zabit. :D :D :D
Len tak dalej! Drzim palce bro!
No dneska som sa konecne
No dneska som sa konecne odhodlala na odporucanie mojho dobreho kamarata precitat si dane rozpravania. Prvy pribeh teda to s pohladu chlapa sa mi velmi pacil a zaujal ma..klobuk dole,fakt veelmi dobre dynamicke,zaujimave....super, ale to druhe rozpravanie bolo slabe....nezaujalo ma,dlhe opisy jej zivota a veelmi nezazivnou formou pisane....takto sa preboha nevyjadruje ani moja 12 rocna sestra a nie to uz minimalne 14 rocna Vivien (ked s nou spava tak ma snad aspon 14)...dalej mi to pripadalo take cele...no proste nasilu..velmi silene...ale nieje sa co divit si chlap a vcitit sa do zenskeho myslenia tak aby to vyznelo prirodzene a doveryhodne nie je lahke.... :))...ale prve rozpravanie este raz velmi chvalim...:)len tak dalej Šimonko :))
m & f
Náhodou to vystihol debre. Bledula asi podvedome protestuje proti (ženami často popieranému) faktu, že ženy hľadajú u mužov porozumenie a ochranu (vrátane finančnej) a chlapi u žien sex. Skrátene a výstižne: muži chcú sex a ženy peniaze. Tento výmenný obchod funguje už tisícročia. (Pozn. pre mužov: platený sex je lacnejší, ako neplatený:)
A nebude to skôr tým, že
A nebude to skôr tým, že muži sa v ženách nevyznajú a snažia sa to celou silou poprieť? ;-) Bez urážky, ale ako môžeš vedieť, čo skutočne cíti žena, ak sám ženou nie si? Rozvinutá predstavivosť dokáže veľa, lenže žiaľ... niekedy to nevyjde a dôjdeme k mylným záverom... (nemusí to byť zrovna tento prípad).
Táto diskusia sa však už vymyká z pôvodnej témy, preto prepáčte. Už budem ticho... ;-)
Podla mna, vobec nie je
Podla mna, vobec nie je tazke aby muz rozumel zene a zena muzovi.
Po prve vychadzame zo spolocneho genetickeho zakladu sme ludia.
V skratke to, co nas odlisuje okrem pohlavia su hormony testosteron a estrogen, ktore na kazdeho vplyvaju v roznej miere.
Naozaj to tvrdim v skratke.
Absolvoval som aj kurz rodovych studii, takze si myslim ze trochu nadhladu si mozem dovolit.
Nepisal by som nieco zo skutocneho zivota, absolutne nerealne.
Po druhe mal som docinenia s roznymi muzmi i zenami, dievcatami i chlapcami. A to co som sa naucil, zatial svojim pozorovanim, je, ze absolutne nemozeme hadzat ludi do jedneho vreca, ci uz muzov alebo zeny.
Masovymi vrahmi sa stavali rovnako tak zeny ako aj muzi. Napr. muz homosexual ma mnohe rysy zenskej povahy, opat nie vzdy, ale casto a plati to aj opacne.
To, preco sa niektorym ludom moze zdat tento pribeh nerealny spociva v stereotypnom chapani ludi.
Aby som tu ludi neunudil, nebudem to vysvetlovat, pripominam sam nie som odbornik.
Tvrdenie "muzi chcu sex a zeny prachy" = stereotypne zmyslanie a rovnako tak otazky "ktore mlade dievca sotva po zakladnej skole by sa odovzdalo neznamemu mlademu muzovi" = stereotypne zmyslanie
21. storočie
Šimon - tu je drobná nepresnosť:
Citát: Tvrdenie (1) "muzi chcu sex a zeny prachy" = stereotypne zmyslanie a rovnako tak otazky (2) "ktore mlade dievca sotva po zakladnej skole by sa odovzdalo neznamemu mlademu muzovi" = stereotypne zmyslanie.
**************
Nestereotypne, čiže pravdivo, by mali znieť výroky takto:
(1) "väčšina mužov chce od žien sex a väčšina žien od mužov prachy", (2) "existujú mladé dievčatá, niektoré aj sotva po zakladnej skole, ktoré by sa za určitých okolností odovzdali aj neznamemu mlademu muzovi".
Takto sú oba výroky mimo akejkoľvek diskusie, pretože platia. Viem, v "modernej" dobe sú emancipované ženy, ktoré Vám budú tvrdiť, že sú sebestačné a nijakého pracháča, či jeho prachy nepotrebujú. Môj komentár: buhahahahaha...
Všimnite napr. slovenské zazobané celebritky. Majú peňazí nadostač, no do postele vlezú výlučne a jedine multimilionárovi (len A.B. nachvíľu narušila systém a trochu si užila s mladým, chudobným zajačikom, ale už je to OK, už sa zaradila do systému:) Viete si predstaviť napr. M.Ď., ako by sa zaľúbila do nejakého inštalatéra alebo vodiča električky, buhahahaha... aj vy sa plieskate po stehnách, pravda.
Spomínaný výmenný obchod takto fungoval celé stáročia aj u "obyčajných dievčat" - za mohutnej podpory ich matiek, tiet a sesterníc. Išlo o toto:
Ja Ti dám svoje krásne telo, a Ty sa o mňa postaráš (dom, peniaze, koč, šaty, slúžky, spoločenská prestíž, závisť okolia, zaopatrené detičky, zábava, cestovanie...) Keby sa nejaká emancipovaná ženština opovážila v minulých storočiach vyspať (len tak - napr. z lásky) s nejakým nevhodným týpkom, neschopným alebo neoochotným jej zabezpečiť uvedený servis - stretla by sa so zúrivým odporom ostatných žien, čo by ju možno dohnalo aj k samovražde. A viete prečo? Lebo sa opovážila narušiť po stáročia uznávaný princíp výmenného obchodu (ja tebe sex - ty mne peniaze - pozor: slovo peniaze tu neberte doslova - zastupuje len všetky, už vymenované, požadované pôžitky).
Viem, teraz je je 21. storočie a všetko je ináč.
Svet sa zmenil: počítače, internet, plazmové televízory, hypermarkety, plastická chirurgia, ...
A čo naše hlavy? Pomenili, zrušili, potlačili v nich posledné desaťročia našu podstatu, ktorá sa formovala tisícročia? Pudy, ovplyvňovanie hormónmi či feromónmi, archetypy, rodové stereotypy, iracionálne správanie, základné potreby (dýchanie, jedlo, bezpečie, vyhýbanie sa bolesti...), potrebu viery, davové fenomény, správanie riadené podvedomím, mužskú agresivitu, zmenil sa základný princíp ženského správania v oblasti milostných vzťahov: byť korisťou, ktorá vlastne loví?
Čo já viém?
V podstate vravime o tom
V podstate vravime o tom istom. Akurat ja zdoraznujem tu moznost inakosti od stereotypu a ty si zdoraznil tu relativnost dnesnych modernych kecov.
Inak z mojej strany, taka drobna poklona za tvoj postreh, to budu urcite zivotne skusenosti.
"CAWE FIAMME"
Sľúbila som, že už sa nebudem vyjadrovať,...
...ale toto mi proste nedá. Pretože študujem na vysokej škole biológiu a v živočíšnej ríši je to v otázke "ktoré pohlavie sa o ktoré postará" úplne inak.
Vezmime si napríklad levy. Žijú v rodinných societách, dalo by sa povedať, že v svorkách. Ich domácnosť funguje jednoznačne: Samice lovia, zaobstarávajú portavu, starajú sa o mláďatá... samce sa vyvaľujú.
Samice včiel sa starajú o nesamostatné, nič nevediace samce. Vypiplajú ich až do dospelého veku a keď oplodnia kráľovnú, nechajú ich zdochnúť hladom. Trúdy síce majú krídla, ale keďže boli celý život zvyknuté na to, že ich kŕmili robotnice, nemajú šajnu ako sa zháňa potrava a bez starostlivosti samíc uhynú.
Ešte krajší príklad sú morské čerty: Samica pláva v hlbinách, kde nič nevidno a hľadanie potravy je nadmieru obtiažne. Keď stretne nejakého samca (presnejšie, keď samec stretne ju, pretože ja byť samicou morského čerta, samca nehľadám ani omylom), samec sa na ňu prisaje, napojí sa na jej krvný obeh a "parazituje" na nej po celý zvyšok života. Samica sa stará o potravu, o ochranu pred nebezpečenstvom, proste o všetko. Samec ju za to oplodní, keď príde jej reprodukčná doba. Fakt veľmi výhodný obchod.
Aj pri druhoch, ktorých obe pohlavia sú z hľadiska zháňania potravy rovnako schopné, býva samec často ten "krajší" jedinec, ktorý sa snaží zbaliť úplne všedne vyzerajúcu samicu. U bezstavovcov býva tá samica často aj o dosť väčšia ako samec a nečudo, keď musí naklásť vajíčka alebo priviesť na svet mláďatá, a ešte sa o ne aj starať. Zato úloha samca je v reprodukčnom cykle spravidla oveľa menšia až zanedbateľná (veľa druhov sa množí partenogeneticky a samce sa objavia len raz za určitú dobu, keď sa už fakt treba rozmnožiť pohlavne a prispôsobiť sa tým na meniace sa podmienky).
Čo z toho vyplýva? Že ľudský druh (a možno aj cicavce všeobecne) je výnimka, rarita, čosi, čo sa v prírode tak často nevyskytuje a preto tomu nedávam z hľadiska evolúcie ani dlhú životnosť. Ale možno človek má aj geneticky zafixovaný "normálny stav", pri ktorom sa schopná samica stará o neschopného samca, ktorého si vydržiava len kvôli oplodneniu, no naša takzvaná kultúra a patriarchát to celé postavila na hlavu.
Možno sa ale príroda predsa len spamätáva, pretože sa objavuje čoraz viac žien, ktoré nechcú mať deti. U väčšiny to ale ešte neprešlo do stavu, že nepotrebujú ani muža (u mňa konkrétne už áno :-)). Ja konkrétne rozmýšľam nad tým, ako by som si zarobila, ale nijaký muž nefigurovoval v mojich zárobkových úvahách ani omylom. Proste ak sa zamilujem, vydám sa, ak nie, tak čo už, budem žiť do konca života sama - samota mi vôbec nevadí. Stokrát lepšia je samota ako žiť s niekým, na koho povahe mi niečo vadí, nech by bol hoci aj miliardár. Láska s peniazmi nemá absolútne nič spoločeného a ak neveríte čestnému slovu ženy, tak potom si kľudne verte takým mýtom... zaslúžite si to... ;-)
Takže dnešnú emancipáciu žien považujem za brzdu poslednej záchrany, ktorú príroda zatiahla v čase, kedy sa ľudstvo premnožilo nad všetky únosné hranice svojho životného prostredia.
Ah svata prostota!
Adhara, povedz ze si si studium biologie vymyslela. Nechapes ani zakladne biologicke principy.
Interpretujes evolucnu teoriu zvratenym pseudofeminizmom, lebo toto ani feminizmus nie je, s ktorym je velmi tazke sa stotoznit.
Povedzme ze si uviedla zopar prikladov.
U levov: Skus vynechať samce. Vacsi chaos v biotope si neviem predstavit. Uloha samca je rovnako dolezita ako uloha samice. Nie je pravda ze potravu zabezpecuju vzdy len samice. Skus si nastudovat kompletne zivot levov. To co si popisala je pripad velkej svorky na cele so starym samcom, ktora ma uplne odlisnu hierarchiu a sposoby ako bezne levy. Taketo svorky su vsak potrebne na to, aby zabezpecili geneticky vyhodny material. Nezabudaj, ze najvykonnejsie samice sa rodia zo semena najvykonnejsich samcov. Samozrejme ze je to len polovicna zasluha, nikto predsa nepopiera ze porod je na samici.
Aby bol na cele skupiny vzdy najlepsi samec, musi o svoju poziciu stale superit s inymi samcami. Genofond musi byt kvalitny a to je starost samcov. byt najlepsim a najsilnejsim aby zanechali co najkvalitnejsie potomstvo.
Inak tie samice to robia dobrovolne, ze tych samcov zivia a staraju sa o nich. Mozu zo svorky kedykolvek odist. Obrovske mnozstvo seliem su samotari aj u levov, ale z nejakeho dovodu, kedykolvek len mozu tak sa davaju do svoriek.
U hmyzu sa ani nebudem vyjadrovat. Pri stovkach roznych druhov, mimo ine aj druhov vciel, by sa dalo uviest mnoho prikladov kedy vedu samce. I ked nepopieram ze hmyz je uplne odlisna kapitola a samice su vacsinou ti dokonalejsi reprezentanti druhu.
U ryb uvediem napr morskeho konika, ktoreho samec nosi potomstvo vo svojom vaku. Je ovela zodpovednejsi ako samica, ktora sa casto chodieva parit aj s inymi samcami a plni im ich vaky potomstvom.
U vtakov je tiez niekolko druhov kde sa rola vymenila a samica je ta pestrejsia a nechava starostlivost o vtaca na samcovi, najme v mokradiach a bazinach Azie ziju taketo typy vtactva. Iste aj to je ale odklon od beznej sablony.
Tvoj nazor, ze priroda sa spamatava, lebo je viac zien co nechcu mat deti, tak na toto nemam slov.
Uprimne tvoje komentare nie su divne, ale smutne. Neber to ako urazku, ale ja mam normalne pokusenie, zistit o tebe nieco viac. Akoze kde v tvojej vychove urobili rodicia chybu? Alebo aku traumu si prezila, ze ta to takto poznacilo.
Moj nazor na problematiku muzstva a zenstva je takyto:
Muzi a zeny su si rovni ako ludia. Ale maju rozlicne urcenie. A nie nadarmo mame odlisne tela a nie nadarmo to tak evolucne vyslo.
Ak by bolo vyhodne nieco ine, tak to priroda zariadi inak a nenecha nas mysliet si, ze stojime na vrchole. Ale vsak este nie je koniec sveta, takze mozno este zistime, ze existuje aj cosi dokonalejsie, co si zatial nevieme ani predstavit.
Ja verim ze vlny emancipacie zien a naslednej znovu-emancipacie muzov konecne prehrmia ako i xenofobie a ine podobne hluposti a ludia si uvedomia,
ze dokonalost tohoto sveta je v jeho rozmanitosti. A ked pochopime tieto nase danosti a zmierime sa s tym, ze sme k niecomu biologicky predurceni, tak potom nebudeme riesit hluposti ako ktore pohlavie je dokonalejsie, inteligentnejsie ci cokolvek ine podobne absurdne.
Ved najkrajsie je ked, muz a zena vytvoria dobrovolne rodinu a muz sa stane otcom a zena matkou.
Jedno je ale pravda, to ti uznavam, ze nasa sucasna kultura to cele postavila na hlavu. A mozno v tomto bode sa zhodneme.
Ale som rad, ze si sa opat zapojila do diskusie a nacrtla si taku plodnu temu.
Cawe!
Samozrejme,...
...že som si štúdium biológie nevymyslela! >:-( Študujem na Univerzite Mateja Bela, odbor systematická biológia a ekológia, druhý ročník. Môžem Ti (súkromne) povedať aj svoje meno, aby si si to mohol uveriť v zápisnom liste.
A nie som ani feministka. Netvrdím, že svet bez mužov by bol super a nič lepšie už byť nemôže. Ja len tvrdím: Svet s mužmi, svet bez mužov, mne osobne je to úplne jedno... aspoň by bolo menej flamewar na internete, lebo všetky flame, čo som kedy z najrôznejších príčin viedla, boli zásadne len hádky s mužmi. :-)
Morský koník je ojedinelý prípad medzi rybami, pri ktorom samec skutočne "porodí" mláďatá. Ale čo tie ďalšie stovky až tisíce príkladov z ríše živých tvorov? Medzi cicavcami možno býva väčšinou dominantnejší samec, ale stačí si len porovnať, ako dlho sú tu cicavce a ako dlho hmyz a iné bezstavovce... a tiež by bolo zaujímavé zistiť (aj keď sa to samozrejme nedá), ktorá biologická skupina tu zostane dlhšie. Ja tuším, ktorá... Ak poznáš stovky príkladov dominancie samcov nad samicami, prosím, uveď mi ich. Za dva týždne mám totiž z hmyzu skúšku a ak mám také veľké medzery vo vedomostiach, potrebujem si ich čo najskôr doplniť.
Darmo, stav so silnejšou samicou je evolučne podmienený. Stačí, ak si vezmeme reprodukčné bunky: Vajíčko nesie v sebe všetko potrebné na to, aby sa z neho vyvinul nový organizmus. A navyše má zásoby živín na to, aby sa mohlo deliť až kým sa nedostane k nejakému inému zdroju výživy. A aj u stavovcov sú známe prípady, kedy sa vajíčko začalo deliť partegeneticky, bez oplodnenia. Čo nesie spermia? Okrem genetickej informácie nič... Sama vznik novému organizmu nedá, nech by sa čo dialo. Od prírody by bolo spravodlivejšie, keby boli obidve pohlavné bunky rovnocenné vo veľkosti aj v množstve organel a živín, ale žiaľ, u drvivej väčšiny živých organizmov to tak nie je. A samica je tá, z ktorej tela vajíčka pochádzajú, preto je prirodzené, že samica je tá, ktorá sa o mláďatá stará a ktorej z hľadiska stavby tela, samostatnosti a kondície by príroda mala dať viac. Prípadov ako morský koník alebo samec pštrosa, ktorý sa tiež sám stará o mladé, je dosť málo.
Úprimne, neviem, čo je zlé na názore že ženy nechcú mať deti preto, lebo príroda si povedala, že to už fakt stačí (samozrejme, oni sami si myslia, že deti nechcú kvôli kariére, alebo sa podobne ako ja boja bolesti, alebo sa proste na to z neidentifikovateľných príčin necítia - za týmto všektým môže byť príroda a genetický program na zníženie populácie). Bola by som veľmi rada, keby sa nakoniec dokázalo, že ľudská populácia sa vie zregulovať aj sama, nenásilne, bezbolestne... pretože skôr či neskôr niečo tú populácie zreguluje a ak to nebude následkom prirodzeného ľudského vývoja, tak to bude veľmi, veľmi nepríjemné. Alebo mi snáď chceš tvrdiť, že ľudstvo nie je premnožené?
Áno, muži a ženy sú si rovní. Tento názor podporuje dokonca aj genetika, pretože cicavce všeobecne sa nepohlavne rozmnožovať nemôžu. Obe pohlavia sú preto v reprodukčnom procese rovnako potrebné. A obe by mali byť preto rovnocenné v samostatnosti a schopnosti zaobstarania si obživy. Nijaký dôvod geneticky zakódovanej potreby väzby ženy na muža (okrem potreby rozmnožovania) teda nevidím.
Tvrdím len to, čo sa mi zdá z mojich biologických poznatkov logické. U ľudí je to veľmi zložité, pretože svoju úlohu hrá aj inteligencia a emócie, ktoré sú u iných druhov rozvinuté len do určitej miery. Ja sama sa napríklad neriadim ani svojimi génmi, ani hormónmi, pretože nechcem mať deti. Odôvodňujem to rozumnými argumentami, ale uvedomujem si tiež, že z mojou genetickou výbavou možno nie je niečo v poriadku - rozmnožovací pud by mal byť totiž silnejší, než strach z bolesti, silnejší, než fóbia z lekárov (ktorá je taká silná, že kvôli nej som na liekoch), silnejší, než inteligentné dôvody a rozumné argumenty. To, že to tak nie je (a nielen u mňa) však tiež môže mať svoj dôvod. Verím, že príroda vie, čo robí.
No pozri, tento tvoj
No pozri, tento tvoj komentar sa mi aj celkom pozdava. Pekne si to zreflektovala, myslim ten moj. To som si este vravel, ze sa to ludom ani nebude chciet citat. :D
V podstate teraz musim povedat, ze s tebou v mnohom suhlasim, ale stale si myslim, ze si musela prezit nieco zle, ked mas taky priam nihilisticky pohlad na vstah muza a zeny a plodenie.
Mozno by si potrebovala spravny kolektiv ako zensky tak aj muzsky, ktory by ti pomohol trochu prehodnotit tvoje nazory.
Inak suhlasim, ze vsetky flamewar sa vedu na tuto temu, ked nie otvorene tak aspon skryte, ale aj to patri podla mna k zivotu a je to prirodzeny ritual pohlavi, ktore spolu neustale vedu spor.
Ale konflikt je to, co posuva zivot dopredu za horizont.
Tolko k tomu. A inak ahoj. :D
Inak, Bledula, dakujem za
Inak, Bledula, dakujem za koment. Cenim si tvoju kritiku ako aj vsetky pripomienky.
No zaroven by som povedal ze aj fiamme i ked stereotypne, mal velky kus pravdy.
O com inom by sa ale ludia
O com inom by sa ale ludia tolko bavili, keby nebolo superenia muzov a zien, a radosti a strasti z toho plynucich?
Nic ma nenapada. Zeby o pocasi? :D
:D
mas uplnu pravdu :)
no ale nebola by to na druhej strane nuda, keby sa muzi a zeny medzi sebou "nehasterili"? :))
:D
Obcas take hasterenie nie je na skodu. Ale treba vediet aj kedy prestat.
Zlata stredna cesta ako sa vravi. Obcas sa pohasterit a obcas sa prijemne udobrovat. :D
...
tak a uz ideme z cesty...o com bolo to dielko ? ;))
:D
Z cesty, ako z cesty... My sme uz totiz reagovali na reakcie.
A o com bolo to dielko?
Ktore mas na mysli?
Je ich tu totiz, v tomto prispevku, viac. :D
Poslať nový komentár