Je sobota poobede a ja záspavam nad zošitom z literatúry.  Beatnici, pozriem občas na nadpis učiva a potom prelistujem ďaľších dvadsať strán, ktoré čakajú, kým sa ich naučím. Ešteže som už týždeň doma. Pýtate sa prečo sa maturantka neučí v škole? Odpoveď znie, že tá dotyčná škola nemá funkčnú kotolňu, a preto po pár týždňoch strávených v  škole, odetých v zimných bundách boli vyhlásené prázdniny...

          Tí neskôr narodení si možno myslia, že sa nemám na čo sťažovať, no tento prípad je naozaj rarita. Veď prečo sa postarať o technické zebezpečenie školy cez prázdniny, keď sa to dá urobiť až vtedy, keď začne mrznúť ???

         Ale to zďaleka nie je prvý prípad katastrof na našej škole. Pamätám sa ako raz počas vyučovania riaditeľ oznámil, že máme odstavenú vodu, a tak sme išli hneď domov. O týždeň nato som kráčala cestou do školy, keď som sa dozvedela od študentov, čo sa vracali domov, že škola je vytopená, a tak vyučovanie odpadá.

          A dnes sedím už piaty deň doma, a hoci je sobota, posledný týždeň sa zdal každý deň ako sobota. Len som tak nemo závidela všetkým tým žiakom, čo ráno utekali do školy a poobede sa tešili zo slnečnej jesennej prechádzky cestou domov.

          Ale aby som sa toľko nesťažovala, keď sa vrátim do školy čakajú ma štyri písomky (pri tej myšlienke mi pohľad padne na Kerouaca), strávim tam tri dni a potom hurá jesenné prázdniny! Ach veru škola už nie je školou ako kedysi, veď tam viac nie sme ako sme... a potom že: škola základ života! ... čo myslíte?