Táto báseň je o človeku, ktorého som kedysi dávno ľúbila, ale osud s tým nesúhlasil.
Zvláštny pocit v srdci sme mali,
tak krásny a predsa odlišný,
pre všetky strávené chvíle
sme sa napokon rozišli.
Ty si zostal, ja som však musela ísť,
naposledy sme sa už nemohli zísť.
Vysvetliť si ako žiť, čo si vlastne cítil,
či zlobu, lásku a ako si sa previnil.
V kom je chyba, kto je vinný,
ja, ty, nikto, obaja?
V páre chýba vážne niekto,
keď v ňom nie sú len dvaja.
Ty si tam a ja som tu,
ja mám objav nový,
ty však niekde vo mne ležíš,
niekde v hĺbke srdca bežíš,
niekde, neviem ale tam,
zrazu s tebou utekám.
Hoci každý z nás je inde,
každý z nás je iný,
obaja však máme v sebe
aspoň kúsok viny.
Zrazu pozdrav posielaš,
po dlhom čase, dávnych dobách,
znova šťastím ožívam
a rozmýšľam o správnych slovách.
Však čas, ktorý nás rozdelil,
mi zvláštne slová nadelil,
že stále veľmi mám Ťa rada,
hoc' naša láska nie je mladá.
Poslať nový komentár