" Priateľ je ten, kto príde, keď všetci odišli. "     

                                                                                                                                                                                                                                                              -Verný priateľ je medicína na dušu.

-Priateľ je ten, kto ti povie pravdu, nie kto ti pochlebuje. 

-Priateľ je ten, kto vie o vás všetko a má vás stále rovnako rád.

-Priateľa hľadáme dlho, neľahko ho nachádzame a ťažko si ho udržiavame.

-Priateľstvo je zlatá niť, ktorá sa ľahko roztrhne. Dá sa zviazať, uzol však na nej ostane.

      Existuje množstvo prísloví či výrokov o priateľstve rovnako ako priateľov a dobrých ľudí ... ale moje najobľúbenejšie príslovie o priateľstve znie: -Priateľ je ten kto príde, keď všetci odišli. A najobľúbenejší človek spomedzi priateľov, na ktorého teraz myslím, sa práve chystá odísť...

      No je mi to naozaj ľúto...a nie že by som jej nedopriala žiť rok v Kanade...len mi bude veľmi veľmi chýbať. A nielen ona, ale hlavne všetky tie naše úžasné zážitky...často veľmi spontánne (Kenvelo, jazykovka...a s tým veci súvisiace..veď ty vieš, Natália!).

     Tento pondelok bola triedna rozlúčka...teda neboli tam úplne všetci, ale takých trinásť ľudí sa zozbieralo. Cieľ bol jasný. Lenže hneď v prvej krčme nám plán zmarili. Keď nám aj v druhom 'podniku' odmietli naliať, zo slušnosti sme si pripili aspoň kofolou a džúsom. Naša posledná zastávka však nesklamala, a tak sme sa rozlúčili ako sa patrí. Normálne sme pár hodín spolu tvorili triedny kolektív a jediné nezhody vznikali, keď spolužiaci opakovali čarovnú vetičku: Málo piješ! ... Inak si myslím, že sa nám podarilo celkom dôstojne rozlúčiť.

     Škoda len, že už sa dlho neuvidíme...my si odpykáme posledný ročník na gympli, a potom hor sa na vysokú školu a ona si bude vegetiť rok v Kanade a potom to bude všetko prežívať sama...stužkovú, dozvuky, maturity...teda bez našej triedy...ale dosť bolo pesimizmu...

      S ňou som sa toľko nasmiala, narozprávala...hlavne naše telepatické rozhovory nemali chybu...lebo nik iný nerozumel, len my dve a to sme na seba len hodili pohľadom a vo väčšine prípadov sme sa začali smiať. A po šatniach v škole...kde sme toho prebrali asi najviac...nás tiež spojilo ďaľšie miesto vzdelávania...jazyková škola...hoci nám vtedy o vzdelávanie nešlo...Tretím obľúbeným miestom bolo rozhodne centrum mesta...Náš najobľúbenejší obchod s odevmi Kenvelo...Obuv,z ktorej je dobrý výhľad...alebo Crazy či Subway...kde sme neraz vchádzali a hlavne vychádzali s trpkým úsmevom...

      Tak či tak, aj keď to nebolo vždy ideálne...sme to vždy nejako zvládli a určite tak bude aj teraz...teraz, keď odíde...

      Asi toľko som len chcela... a aby som nezabudla... mám ťa veľmi rada a prajem krásny rok v Kanade...

Mimochodom národné motto Kanady znie: From Sea to Sea(od mora k moru)...tak sa nezabudni vrátiť!