Zapĺňame oči smútkom,

vháňame do nich vietor, 

míňame svoj čas,

čas, ktorého viac nieto.

Klameme sa pravdou,

utápame v zlosti,

dni bezradné a smutné,

dni plné ľútosti.

Nechceme sa počúvať

a nechceme byť spolu,

zdá sa nám, že jediní

máme opäť smolu.

Nechápeme druhého,

nechápeme ani seba,

nevieme, čo chceme,

nevieme, čo nám k šťastiu treba.

Plačeme.

Dnes plačeme, aby sme sa zajtra mohli smiať.