Po dlhšej prestávke...

Dávno zabudnutá báseň, nájdená možno nie v najlepší čas. Alebo žeby áno...?

Luhári bezcitní držia nás za ruky,

s krivdou v srdci opustia nás naveky

a potom sa zasmejú.  

Zapĺňame oči smútkom,

vháňame do nich vietor, 

míňame svoj čas,

čas, ktorého viac nieto.

Počúvam Lennona a všetko je fajn,

viac sa nebojím...

všetky túžby náhle uspokojím

a potom príde raj.

...pozerám za seba, no nevidím nič

zdá sa akoby láska bola

len obyčajný gýč,

ktorý som v detstve nemala

a teraz ho odmietam.

I wish I was in paradise,

to feel only black snow or warm ice.

The blue rainbow would be in my mind.

          Je sobota poobede a ja záspavam nad zošitom z literatúry.  Beatnici, pozriem občas na nadpis učiva a potom prelistujem ďaľších dvadsať strán, ktoré čakajú, kým sa ich naučím. Ešteže som už týždeň doma. Pýtate sa prečo sa maturantka neučí v škole? Odpoveď znie, že tá dotyčná škola nemá funkčnú kotolňu, a preto po pár týždňoch strávených v  škole, odetých v zimných bundách boli vyhlásené prázdniny...

 " Priateľ je ten, kto príde, keď všetci odišli. "     

 Prsty neúnavne behajú po klávesnici...kurzor behá z jednej stránky na druhú...a pred sebou mám svet neobmedzených informácií...pomoc...som stratená vo virtuálnom svete...

  Táto trpko-veselá kratučká báseň (a dá sa povedať, že aj pieseň...lebo si ju občas vyspevujem) je napísaná v mojom najmilšom jazyku  ...

 Opäť jedna kratučká báseň...60.roky, Kalifornia, sloboda a mier...mmmmm...The Hippies

Táto báseň je o človeku, ktorého som kedysi dávno ľúbila, ale osud s tým nesúhlasil.

 Táto báseň bola vytvorená už dávnejšie, bol to prvý pokus napísať niečo v anglickom jazyku... Keď som sa k nej po čase vrátila, zdala sa mi veľmi pesimistická, ale zrejme bol na to vtedy dôvod...

   Jeden večer, keď vznikla táto kratučká báseň, bol nesmierne bolestný, lebo práve tí, ktorým som verila, ma podviedli...

 "Len byť. Ach byť a nebyť sám." L.Novomeský (báseň Nohami hore)

    Jeho ruky silno uchopili sekeru a z celej sily ňou zaťali do dreva. Rozlomilo sa na polovicu a on neprestával. S hnevom udieral do posledného kúska celistvého dreva až po kým sa jeho rúk nedotkli kvapky dažďa. Spočiatku drobné a hravé, menili sa na nepríjemné a studené.

 "Duša nemôže žiť s prázdnym srdcom.

  Ak srdce nezaplní láska, duša odchádza a telo zomiera."