Ahoj, píšem ti tento komentík hlavne preto aby som ťa povzbudila v tvojom sne, keďže chodím prvý rok na žurnalistiku do Nitri a pred rokom by ma ani nenapadlo, že sa sem aj skutočne dostanem ( asi vieš, že záujem o tieto odbory je fakt veľký), ale dostala som sa tu spolu s ďalšími 28 super ľuďmi. Takže určite nezúfaj, myslím, že keď sa budeš snažiť, popracuješ na tej gramatike a budeš mať šťastie, tak sa môžeš stať čím len chceš. :)

Skoro akoby som si v tomto príspevku prečítala vlastný príbeh. Takmer všetko v ňom máme spločné. Doslova!!! :-o

Jeden z mála rozdielov vidím v tom, že ja som nikdy vysokú školu nepovažovala za spôsob ako dosiahnuť svoj sen o písaní. Podľa mňa je pre budúceho spisovateľa úplne jedno, akú vysokú školu vyštuduje a vlastne ani žiadnu nemusí. Ale inak neuveriteľné zhody... aj tie výlevy rodičov. Aspoň vidím, že tí moji nie sú jediní, ktorí sú na mŕtvicu z toho, že sa chcem živiť písaním. Vidím, že ani Ty si ani kvapku morálnej podpory nedostala, tak ju príjmi aspoň odo mňa. Keď už sme na tom rovnako. :-) Ale vieš, fakt si myslím, že nedostať sa na vysokú školu nemusí byť koniec všetkých dní, však o rok sa to dá skúsiť znova a potom zas a navyše opakujem, podľa mojej mienky sa dá tento cieľ dosiahnuť aj celkom bez vysokej školy. Minimálne bez vysokej školy potrebného zamerania, lebo ja študujem na výške ale niečo čo nemá navonok s literatúrou vôbec nič - biológiu. Tiež som tam išla z gympla a vystresovaná z budúcnosti... a opakujem, bez akejkoľvej podpory v písaní zo svojho okolia... aj ja som si dala za cieľ v tretiaku napísať knihu a napísala som ju do maturít, takže môžem ťa povzbudiť, dá sa to (ale je to hrozne ťažké, snaž sa to mať za sebou čím skôr).

...ale ak Ti môžem poradiť, fakt daj dôraz na zlepšenie tej gramatiky, dosť to kričí aj z Tvojho príspevku...  ak Ťa to poteší, ani mne gramatika dlhé roky nešla. V Tvojom veku som písala "sklenný" a myslela som si, že "zážeh" je slovenské slovo, čo teda nie je nič moc. Doteraz mám vo Worde občas ešte červené more kvôli nespisovným výrazom, čo už... gramatické poučky je zbytočné sa učiť, treba najmä VEĽA čítať, ale nie české alebo nedajbože anglické, ale krásnou spisovnou slovenčinou napísané (alebo preložené) knihy. To pomôže opticky si zafixovať správny tvar väčšiny najpoužívanejších slov.

Ale to je fakt na neuverenie, už druhýkrát za tento rok sa tu na Enigme stretávam s človekom, ktorého osudy sú tak neuveriteľne podobné s mojimi.  Na niečo je určite internet dobrý: človek vie, že v niečom nie je sám. Len keby sa tí podobní ľudia navzájom tak ťažko nehľadali... darmo je, je to aj o šťastí, všetko proste nevygúgliš...

Vieš, ono z výškou to mám tak... Mama do mňa hučí, aby som mala v živote zadné dvierka. Nevie jednu vec. Vysoká sú pre mňa zadné dvierka! Lebo aj ked neskončím ako spisovateľka, aspoň budem môcť aj tak písať a dokonca to bude moja profesia :), zato sa tak velmi nútim spraviť pre vec všetko, hlavne zmaturovať! :D,. Vieš ja som z jedného hľadiska rada, že si sa ozvala. Vážne pre mňa je to malý úspech, že niekto so mnou súhlasí. Na druhej, globálnej, strane som smutná, že takýmto niečím musíme prejisť viacerí. Nie je to sranda, žiadne žúžo žiť s tým, že tí, ktorí sú naši najbližší nám rozumejú najmenej... Preto mnohé texty, ktoré píšem sú zo závanom protestu voči tomu. Prečo máme byť trestaný za nedostatky rodičov? Kde je napísané, že sme ako oni, ked nemusíme byť. Ja som silne voči aj tomu, čo robí moja mama. Veľmi ma to ubíja. Hlavne vidieť jej v očiach, že ju to nezaujíma. Bojujem proti tomu. Ale ak nás rodičia nechápu, sme tu našťastie ešte my, a ľudia ako my, na to aby sme sa chápali. ;), dakujem, že si sa ozvala,        Suzan Loren

Keby má radosť nejakú auru, ktorú vysiela, tak práve prežiarim aj slnko.
Suzan Loren

Ahoj Suzan

Prečítala som si oba Tvoje príspevky. Byť spisovateľom je veľmi krásne poslanie i povolanie. Ale tak ako Adhara si myslím, že človek nemusí vyštudovať žurnalistiku, aby sa stal spisovateľom. Podľa mňa sa spisovateľom človek musí narodiť. Musí mať v sebe určitý potenciál, ktorý by mal rozvíjať (určite hlavne čítanim a vlastnou tvorbou). Keďže som nečítala ani jeden Tvoj príbeh, nebudem hodnotiť Tvoju tvorbu, no Tvoj prejav tu v týchto príspevkov mi pripadá dosť chaotický - no možno je to preto, že sa snažíš vyjadriť vlastné pocity, ktoré sú viac-menej negatívne - čo sa týka rodičov a ich nedôvera v Teba. Chcela by som Ťa posmeliť, naozaj si myslím, že človek ak niečo veľmi chce, tak to dokáže, ale nesmie sa vzdávať a ani negatívne myslieť, a ty to robíš. Mám pocit, že Tvoji rodičia v Tebe vytvorili dosť negativistický postoj k životu, čo je normálne, keď niekto niekomu povie, že by mal ísť radšej vykladať tovar do Billy (nabudúce sa jej len uškrň do tváre:D), takže Ťa celkom chápem. Ale treba si uvedomiť, že to je len pohľad Tvojich rodičov, a nemáš dôvod si myslieť, že majú pravdu, ak to cítiš inak. Hlavne by som ti radila začať čítať nejakú pozitívne ladenú literatúru - cesta k vnútornej sile od Barabary Bergerovej alebo niečo od Josepha Murphy, alebo klasické Slepačie polievky pre dušu - nech sa trošku slnkom rozžiari Tvoj pohľad na svet i na seba samu:) Všetko je podľa mňa také, ako sa na to pozeráme. Z akého uhla.

Som zvedavá na Tvoje ďalšie príspevky. Inak je to zvláštne, ale každý písaniachtivý jedinec sníva o napísaní vlastného románu:) Ja som tiež tak podobne ako Adhara dokončila svoj denníkový román pred maturitou:) (niekedy som ho mala cely tu, ale teraz mi visí na www.mamtalent.sk - Prísne tajné denník Miry Danesovej) No vydať ho je omnoho ťažšie ako napísať. Určite by som Ti ešte poradila čo najviac čítať, zbierať inšpirácie z poviedok, románov, hier, poézie tých najlepších svetových i slovenských autorov - aby si mohla potom svoj prejav porovnať a byť i svojim vlastným kritikom - a tým si samozrejme dopiluješ aj tú gramatiku. Samozrejme, nechcem, aby to tu teraz znelo, že ja som nejaká svetaskúsená autorka - len som Ti chcela poradiť ako najlepšie viem:))

 Držím palce:))

Sara

Neviem, čo máte proti vykladaniu tovaru v našich predajniach. Je to krásna práca, ktorá človeka napĺňa a robí ho lepším.

Patrik Chan, oblastný riaditeľ
obchodného reťazca BILLA

Veľa vecí tu predo mnou bolo povedaných. Preto analyzuj každú vetu aj tú ktorá sa ti zdá pozitívna. Ale hlavne tú, ktorá je v tvojom uhle pohladu negatívna...