Voniaš mi vo vlasoch

Ostávaš na jazyku

Šteklí to na krku...

„Chováš sa detinsky!“

Príbeh bez začiatku a konca.

Príbeh bez pointy a srdca.

Príbeh jedného zlomeného chodca.

Kráčajúc po zimných chodníkoch, drkotajúc zubami bol vďačný.

Fúka akoby sa blížila búrka.

Silný vietor vykrúca stromom ruky k nebesám,

aby im ešte bolestivejšie zatlačil hlavu k zemi.

Desivé ticho strieda spev lístia.

Je tesne pred

                     dažďom

Si primárnym problémom môjho ja.

Pričasto zdvíhaš moje kútiky.

Inšpirovali ma tvoje slová.

Chlapec zbierajúci rozkvitnuté kvety

Ozveny prázdnych krokov na ulici života,

A v našich slovách len zradná ničota.

Spája nás niť útešných spomienok,

Čo nakreslili tie slávičie perá,

Najkrajšie sú letnolásky,

vyčítané z sedmikrásky,

krásna vôňa, teplo          

Snovým pohľadom sťaby kvapka,

Pretekáš mojim životom.

Postojíš, no len čo zavejú západné vetry,

Odihráš sa za inou rosou.

Nikto nebie koľko soli z toho vzišlo,

Aj by som kričala..

Cítila lásku

Počula štekot neznámych psov,

V tichu poobednajšieho vetra,

Usadená na zemi v spoločnosti svetra 

Obliekla si perleťovú stuhu,

Všetky sú o láske,

šťastnej či nie,

o veľkej otázke,

či o tom vie.

 Ja o nej tiež čmáram,

 večer či v noci,