tak ako v dilpomovke

to býva aj v živote

kde hodiny idú a hodina bije

nikto nerozumie

nie textu

ale tomu kto ho píše

lampy sú ako naše hlavy

ibaže oni svietia a my už zhasíname

všetci ale chápeme čo musíme

a tak robíme čo máme

prišla tma

pýtali sa či to bolí

veriť v niečo poznačené neverou

máčali mi rany v soli

a ja som ti z jarných polí

podaroval gladioly

krajšia ako Afrodita

múdrejšia než Artemis

je tak začiatok pevniny

ako jej posledný mys

je tak začiatok všetkého 

spomienky

blednú rýchlejšie

než sa točí svet

bojím sa že už neviem rýmovať

a že už vlastne rýmov ani niet

tak treba začať po novom