Milión iskričiek v snehu. A tvoja práca a ty vonia všade okolo. V múroch domu, o ktorý sa staráš, v dlaždiciach na dvore, ktorý si postavil, v škridliach na streche.

Poznám ťa málo. A nepateticky. Mám pocit, že na teba nedočiahnem, ako na orech v záhrade. Ale netreba.

Sneh padá zo striech a dupoce. Celkom úprimne. Tvoje batohy však ostávajú s tebou.

Všetko je iné, keď niekam prídeš. Hromžíš, alebo sa smeješ. A musíš ísť. Naspäť do seba.

Raňajšia cigareta. Vyhorí dnes, zajtra a potom. Možno by si chcel niečo iné a možno máš pocit, že na tvoje sny tu nie je miesto. Že si i ch zbabral a premeškal. No aj keď tvrdíš, že neveríš, a že všetko je zlé, máš stále nádej bez plánov.

Možno strácam svoj zmysel pre umenie. Možno dospievam. A možno ťa naozaj vôbec nepoznám, otec.