Máš ma stále rada?

Tak máš či nie!?

Pošli prosím, tajné znamenie.

Na teba čakám,

na tvoje stopy v daži,

na tvoj dych a tlkot srdca.

Ako ma to dráždi.

Splietam si s vetrom vlasy

a stromy sa chichocú,

tak a

Keď sa raz vietor s lístim pohrá,

Keby som bol v tebe,

bola by si vo mne!?

Tak povedzme  to sebe bez o

Minule som sa ponoril do hrozitánsky hlbokej studne. Mala aspoň 20 metrov. Bola v nej voda, čistá ako krištáľ. Trochu som sa bál.

Až si nebo ľahne k mojej tvári,

do lona mi zloží ruky,

dotkne sa mi

Do vetra vravím slová,

len tak ich šepkám ako kvety šepcú,

do vetra tic

Sme dvaja nahí, ja a ty.

Sme už dávno láskou zajatí.

Sme dve duše.

Ja biela ty čierna,

ja neverný, ty verná.

Sme tak hriešne blízko,

že s

Keď dobrý kohút stretne dve sliepky zoči voči,

tá jedna ho zavrhne a tá druhá skočí.

Stretol som slnko, tak blízko sa zdalo!

Len sa ho dotknúť, no hrozne hrialo.

Napnime plachty vetru a rozdrvme vlny v prach,

spravme z temnoty  slnko a na smiech zmeňme strach.

Buďme ako malé deti.

Daj mi ruku a nepýtaj sa prečo!

Myslíš na vaňu s kvetmi a plno sviečok?

Myslím na pery a vôňu tvojej šije, myslím na to,

Najhoršie, to nevhodné sú slová.

Nové, staré, aj tie, čo nesplynuli s časom,

i tie, čo bezzrnným sú klasom.

Som vietor, ktorý sfúka lístie stromov k zemi,

som tým lístim mierne unesený.

Ako padá a letí,

ako sa vznáša a blúdi všetkými smermi. 

Sme v raji.

To nie slová chvály a ani slová hany.

To žitie v búrke možností a prianí.

Tam sa mečom stína a aj mečom bráni,

Včera som videl vánok.

To lístie ho prezradilo,

ako staručkú pani povzdych.

Taký povzdych, ako keby sa chystala

na dlhý spánok.

Neuč ma byť múdrym,

stáť pred bránou sveta.

Neuč ma žiť a ľúbiť,

nie som predsa dieťa.

Neuč ma plakať, biť sa a smiať aj

Lúka dlhá, široká.

Žltým kvetím posiata

a v strede tej lúky stojí strom.

Jabloň košatá.

Má biele kvety, ako chumáče malé,

Ach tá pravda pravdúca,

ani vydaja nie je súca.

Suchá, jalová byľ,

čo stála toľko námahy a síl.

Zazrez som hviezdu,

padala zemi do klína,

ako dážď, ako sneh, ako lavína.

Len pre tú hviezdu zostal som stáť

a len som sa díval,