Cez oblok môjho svedomia,

preletelo zopár vrán.

Skúšajú,či zhnité konáre prelomia,

zlietajú zo všetkých strán.

V ušiach mi zvučí ich hladný krik,

zobákmi ďobú do hlavy.

Snažím sa zvolať tichý vzlyk, 

prehlušili ho však vrany.

V krči a smútku kričím ja s nimi,

že šťastie sa už nevráti.

Konáre ony už celkom zlomili,

čakajú kým duša sa vytratí.

Cez oblok môjho svedomia,

zazrieť chcem nádej,

do môjho slabého vedomia,

vstúpil však len krdeľ...