Ten, kto prvýkrát použil namiesto oštepu nadávku,
stal sa zakladateľom civilizácie.
Sigmund Freud
Objednávky
Otázky, pripomienky
Všeobecné:
enigma@enigma.sk
K predaju:
bookshop@enigma.sk
Telefón:
00421 37 6555 551
,,Ale už toho mám plné zuby!“ skríkol Jack nahnevane. ,,Ešte raz sa ma niekto spýta, či by sme nešli do hôr, odtrhnem mu hlavu!“
Fred prevrátil očami. Jack sa vždy takto správal, keď niekam vyrazili, ale keď sa vrátili domov, hneď sa tváril ako hrdina sveta, hoci to vždy celé bol Fredov nápad.
Aj teraz to bol Fred, kto navrhol, aby počas ich spoločnej dovolenky v Tibete zašli do Himalájí. Nie na Mont Everest, ako to mnohý horolezci zo zahraničia spravili. Len na kraj hôr, aby si obaja vychutnali to ,,zamrazenie“. Lenže teraz zablúdili.
Fred totiž navrhol, aby išli rovno za nosom, ale silný vietor ich niekoľko krát prinútil zmeniť smer. Čoskoro už vôbec nevedeli, odkiaľ prišli, ani kam idú. Vetra i snehu pribúdalo, viditeľnosť sa zhoršovala, zima detto. Akoby sa im Himaláje rozhodli poriadne sťažiť cestu. Skúsili sa obrátiť a vrátiť sa späť, ale to ich ešte väčšmi domotalo. Teda toto by doma v Anglicku rozhodne nezažili!
Fred kráčal niekoľko krokov pred Jackom a drkotal pri tom zubami. Takú zimu ešte nezažil, mal pocit, že je v ľadovej vode. Odrazu sa za ním ozvalo žuchnutie a prekvapený výkrik. Fred sa prudko obrátil a očami hľadal Jacka, ale nikde ho nevidel.
,,Hej, Jack!“ zakričal.
,,Ja som zmenil smer, pomôž mi, au!“ ozvalo sa kdesi bokom od Freda.
Fred sa tam rozbehol. Vtedy zbadal jeho čiernu čiapku, ktorá v snehu svietila ako maják v tme. Keď si k Jackovi Fred kľakol, hneď všetko pochopil. Jack sa až po hruď zaboril do snehu.
,,Chcel som ťa obísť, ale neodhadol som vzdialenosť. A potom som sa prepadol do tejto... diery?“ ozval sa Jack namrzene, hoci musel kričať, aby ho bolo v hukote vetra, ktorý ešte zosilnel, počuť.
Fred odhodil svoj batoh, chytil Jacka pod pazuchy a skúsil ho vytiahnuť. Nešlo. Bol príliš ťažký. Jack sa mu pokúsil pomôcť a sám sa snažil dostať von. Bezúspešne. Iba sa viac ponoril.
,,Prestať sa tak metať, lebo sa prepadneš do nejakej ľadovej jaskyne a o sto rokov ťa nájdu ako zmrzlinu!“ okríkol ho Fred. Znova sa Jacka pokúsil vytiahnuť. Nešlo to.
,,Moc pozeráš televíziu.“ poznamenal Jack. Zrazu znehybnel a vyvalil oči na niečo za Fredovým chrbtom.
Fred sa obrátil a hneď Jacka pustil.
Asi tri metre od nich stála dva metre vysoká, mohutná a chlpatá postava. Nevideli ju dobre, bránila im v tom tá prekliata fujavica. Postava až nápadne pripomínala gorilu, ale čo by tu tá robila? Potom zničohonič zmizla.
Fred zízal na miesto, kde predtým stála, ešte dobrú minútu. Nezdalo sa mu to? Z myšlienok ho vytrhol Jackov hlas:
,,Môžeš ma odtiaľto konečne vybrať?!“
Fredovi sa to nakoniec podarilo, dokonca prekvapivo rýchlo. Kým zo seba Jack oprašoval sneh, Fred si batoh vyhodil na plecia a šiel sa pozrieť na miesto, kde stála postava. Jediné, čo tam našiel, boli obrovské stopy.
,,To vyzerá ako stopy Bigfoota.“ ozval sa Jack, ktorý podišiel k Fredovi.
,,Prestaň, Bigfoot nežije a keby aj áno, tak podľa povestí v kdesi v Kanade!“ odsekol mu Fred. ,,Toto je niečo iné...“
,,Ja viem, čo to je!“ zvrieskol zrazu Jack, až Fred nadskočil. ,,Tu vraj žije Yetti, tvor podobný Bigfootovi, lenže je celý biely!“
,,Nič také neexistuje.“ odbil ho Fred, ale už si tým nebol až taký istý. Čo ak má Jack pravdu?
Kým sa rozprávali, úplne sa vyčasilo, ešte aj slnko vyšlo spoza mrakov. Fred sa okolo seba poobzeral a hneď vedel, kde sú a tiež kadiaľ majú ísť.
,,Poď, vypadnime odtiaľto.“ Otočil sa a rýchlo kráčal preč. Jack pokrčil plecami a nasledoval ho.
Ale stále sa nevedeli zbaviť pocitu, že ich niečo sleduje. Mohol to by ten bájny Yetti?
Fred potom celý život sám seba presviedčal, že nie. A Jack mu to nepripomínal.
JA
Meno: Katka, Dalja, vyberte si. (Dalja je pes, ale ja som Dalja-korytnačka)
Vek: 14 (výborne!)
Narodenie: 11. 2. 1996 (A just to nemohlo byť dvanásteho, moje šťastné číslo, fňuk. Ale byť Vodnárom ma vážne baví)
Miesto narodenia: Bratislava (Prečo práve stará dobrá Bratislava? Polovica Slovenska sa narodila v Bratislave... fajn, robím si srandu)
MOJE NAJ
Číslo: 12 (Výborne, magické číslo. Tak prečo sa všetko pokašlalo, keď som mala dvanásť? Prečo ja som magnet na takéto ,,kamarátstvo"?)
Farba: Modrá (Som Vodnár, typické. Ale M.K. (odmietam tú ,,kamošku" nazývať menom!) má tiež rada 12 a modrú. Smola je, že s ňou sedím. A na chémii budem mať smolu, lebo NIEKTO namiesto pekných modrých obalov priniesol RUŽOVÉ (och, tfuj!!!) pre dievčatá a modré pre chlapcov. Hmmm, ak to ináč nejde? Ja som jej vravela, nech to nerobí, ale skúste si s ňou začať!)
Meno: Asi Martin. Alebo Martina (schválne, meno mojej postavy. Viem si vymýšlať super mená, veď si prečítajte moje príspevky. Môj postup je nasledovný: otvorím si Word, začnem bezmyšliekovite ťukať do klávestnice a potom omrknem výsledok. A z písmen si spravím meno. Niekedy (často) sa mi v počítači stene, že zle napíšem nejaké slovo. A nové meno je hotové!)
Téma: No, väčšina domácich tém je v zmysle: ,,Kto je zase na záchode?!"
Činnosť: Písanie, čítanie, robenie si popredu v učebnici angličtiny (Máme začiatočnícku, hoci sme pokročilí, takže už polovica skupiny si tam čmára popredu. Robím to aj na nemine, hoci som začiatočník a často tipujem (a často zle!))
Zviera: Vlk, krokodíl, pes (No, o tom ešte porozmýšľam, lebo babkina Rita ma včera od lásky pobozkala na tepláky. Bohužiaľ mala predtým v pysku zablatenú palicu a k tomu sa válala vo vode, takže ten bozk nešiel vôbec vyprať) a mačka (Pri škole nám behá čierna mačka. Raz som si k nej čupla, hladila som ju, a tá potvorka to brala ako pozvánku na kolená! Samozrejme ju hneď prijala, a teraz mám na telesnej tepláky s mačacími labkami)
Stránku: www.rokfort.sk (zrušená); www.enigma.sk (ste na nej); www.centrum.sk (e-maily); www.shooty.sk (všetky tie obrázky sú super); www.pokec.sk (tam sa kecá, to vám asi nedošlo); www.martinus.sk (tam sa objednávajú knihy, kalendáre a podobné somarinky)
MOJE NENÁVIDENÉ NAJ
Číslo: Hmmm... aha už viem, 13 (potrpím si na čísla)
Farba: Ružová (Škaredšiu farbu by ste nenašli! Ospravedlňujem sa tým, ktorí ju majú radi, ale nemôžem si pomôcť)
Meno: Erika, Michaela, achich, ja to meno nenávidím!
Téma: Móda; otázky typu: ,,Aké máš známky?", ,,Kedy si upraceš tú izbu?" a ,,Aký je tvoj naj priateľ?"
Činnosť: Nakupovanie (V spoločnosti rodičov (teda, s ocom je to fajn) a ,,kamošiek". To neznášam! ,,Pozri sa na to tričko, ú, to je nádhera!")
Zviera: Slimák (???)
Stránku: (Prečo som to sem dala? Netusím)
ŠKOLA
Meno: Gymnázium Malacky
Trieda: Tercia A (Nie nie nie, už na konci augusta som tušila, že sa niečo deje. A teraz... teraz je čas na revolúciu! Nezbavím sa jej skôr ako v Kvarte, ale aspoň bude pokoj!)
Triedna: Elena Grmanová (je milá, viac nemôžem povedať)
Naj predmet: Eh.... asi dejepis. Dejiny sú zaujímavé, ale v škole zo mňa všetko nadšenie opadne. Rada sa ich učím svojím spôsob.
Nenávidený predmet: Telesná (Tu som vážne stratená! Podľa učiteľky som sa zlepšila, ale to bol len mizerný beh a dribling, prvá hodina, to je zlepšenie?! Hoci, dala som koš (prvý...a posledný), lopta mi neušla, behala som ako vietor, iba raz som zletela z rebriny, podarilo sa mi mierne prechladnúť. Teda ak som sa zlepšila, tak pochádzam z kráľovskej rodiny, to vám poviem rovno!) Potom je tu hudobná. Síce sa nám mení učiteľ, ale ja neviem spievať! Ani tancovať! Potom nemčina, tusa topím. A chémia, stavím sa, že mi tam niečo vybuchne (mohlo by na ,,kamarátky")
Na čo hľadám odpoveď: Prečo nemôžu raz vyhrať tí zlí?
Môj e-mail: katka.korinkova@centrum.sk, dogie12@azet.sk, wolf.cub@centrum.sk
Nick na Pokec: dogie12 (Zase pes, všimli ste si? Vraj je to chlapčenský nick, ale to má každý jedno. Rozhodne si ho nezmením, hoci teraz mám asi 5 nickov)
Facebook: Katarína Kořínková (Logicky moje meno, nelogicky tiež)
Pomaly ďalej zájdeš. 
(To som celá ja)
Radšej neriskuj, ale dá sa odolať?

(Ja riskujem už bez toho, aby som o tom vedela)
Choď za svojimi snami.


(Hm, tu je ten problém. Moje sny je totiž veľmi komplikované splniť, pretože väčšina bude možná tak za miliardu rokov)
Je múdre čítať aj písať, ale je to na tebe.


(Ja konkrétne najradšej čítať, ale písanie nie je tiež od veci)
Radšej samotár než spoločenská ovca.




(Toto motto je tu len preto, lebo ma vystrihuje. V poslednej dobe sa ho snažím zmeniť na Spojenie samotára a spoločenskej ovce je niekedy lepšie, než jedno z nich. A odkiaľ mám tú ovcu? Ovca žije v stádach (aj jelene, však ste to nevedeli?)
Bez fantázie knihu nenapíšeš.





(Teda aspoň pre mňa to platí, hoci som fantáziu začala rozvýjať až vtedy, keď som sa dostala na gymko a kde sa začal boj o priatelov (pre mňa určite). Znie to hlúpe, že som o nej dovtedy nevedela. Dokázala som si predstaviť dej kníh a dej učebníc (divné), ale tým to haslo. Potom prišli iné knihy, fantasy, a začalo to naplno)




















Najpredávanejšie knihy za Február 2012
Najpredávanejšie knihy za Január 2012
Na 16 je to dosť dobré!
Na 16 je to dosť dobré!
Pardon pardon na 14 je to
Pardon pardon na 14 je to výborne
=)
Jéj, ďakujem. =D
To s tým vekom je v poriadku. =)
:D:D:D:D
"Prestať sa tak metať, lebo sa prepadneš do nejakej ľadovej jaskyne a o sto rokov ťa nájdu ako zmrzlinu!"
Tieto hlášky milujem! :D:D:D:D To je také super :D
=)
Ďakujem.
Poslať nový komentár