Autorka: Katarína Kořínková  

   Cítil som sa ako blázon. Bežali sme po skalnatej cestičke, každú chvíľu sme mohli padnúť dole do priepasti, ale Pohnanovi to bolo očividne jedno. Otočil sa vo vzduchu a pripravil sa na ďalší útok. V tej sekunde sa Asir zvrtol na päte a zastal. Pozrel sa priamo na draka a ja som vedel, že premýšľa.

   ,,Týmto útekom nič nedosiahneme! Škoda, že tu nie je Unser...", zarazil sa. Unser jediný vedel, ako sa správajú draky, mohol sa im v schponostiach rovnať. Ale teraz bol mŕtvy. ,,Ty bež ďalej, ja ho zdržím!"

   ,,Nie! Ja som ten, ktorý by mal...", protestoval som. Mohol som využiť svoju Moc, len som nevedel, až ako ďaleko som s ňou schopný zájsť.

   Zagánil na mňa. ,,Pozri, dlžím ti to. A ty si dôležitejší!"

   ,,Nič mi nedlžíš!", zvolal som.

   Pokrútil hlavou a trochu ma postrčil pred seba. ,,Dlžím. Za tvojich rodičov.", zmrmlal, ale nepozrel sa mi do očí.

   Spomenul som si, čo som povedal Kasovi vtedy, keď sme sa stretli. Musel som prikývnuť.

   ,,Dobre, bež."

   Otočil som sa a bežal preč, čoraz vyššie do hory.

   Drak, ktorý nás medzitýmiba sledoval, si uvedomil, o čo mi ide. Asira si nevšímal a vrhol sa za mnou.

   ,,Hej, ty obluda!", zreval naň Asir a hodil po ňom kameň. Pohnan sa otočil a zúrivo letel k nemu.

   Prinútil som sa zastať a pozrel som sa na Asira. Ten očividne vedel, čo robí. Sexta preletela až ku mne a takmer do mňa narazila.

   ,,Hýb sa, no tak!"

   Ani som jej neodpovedal. Nakoniec sa vzdala márnych pokusov dostať ma hore, a tak sa mi ticho zniesla na plece. Jej váhu som tentoraz ani nezaregistroval.

   Asir odskočil a prilepil sa k stene. Zdvihol ruky, niečo vykríkol a Pohnan prekvapene zmenil smer, pričom sebou trhol, akoby ho niekto udrel. Asir sa pomaly posunul o pár krokov nižšie a zastal.

   Pohnana očividne nahnevalo, že naňho Asir útočí. Obrátil sa a vyletel do výšky. Zaklonil som hlavu. Drak sa vo vzduchu otočil a strmhlav sa vrhol na Asira. Ten neustúpil, ruky mu voľne viseli.

   ,,Čo to robí?! Veď ho to zabije!", zvrieskla Sexta,

   Mlčky som prikývol.

   Asir v poslednej sekunde vyslovil zaklínadlo a hodil sa na bok, kotúľajúc sa ešte nižšie. Pohnan zareval. Asir ho zase prinútil zmeniť smer. Vyletel do výšky a zúrivo kýval hlavou.

   Pozrel som sa na Asira. Trhane vstával a držal sa za plece. Cez prsty mu presakovala krv. Zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa.

   Prudko som sa otočil k Sexte. ,,Mám pre teba odkaz. Pre Dentista. Je mi jedno, či mám chcete pomáhať alebo nie, ale máte Pohnana na svojom území a my vás potrebujeme. Haita.", vychrlil som jedným dychom. Vedel som, čo presne draky vyburcuje k útoku.

  ,,Ty si blázon.", poznamenala Sexta, ale poslušne vyletela do výšky a čoskoro mi zmizla z dohladu. Otočil som sa a bežal dole k Asirovi.

   Pohnan sa znovu chystal na útok. kočil som pred Asira a roztiahol som ruky.

   ,,Chceš ho zabiť? v poriadka, ale musíš aj mňa!", zakričal som naňho.

   Zarazil sa. Mňa nemohol zabiť.

   V tej sekunde sa ozval strašný rev. Na Pohnana sa naraz vrhli tri draky. Prekvapene zletel hlbšie do priepasti a vychrlil oheň.

   ,,Ako...?", začal Asir, ale potom ma schmatol za plecia, zhodil ma na zem a sám padol vedľa mňa. Hneď som pochopil prečo.

   Jeden z drakov udrel chvostom do skaly nad nami a dole sa zrútili skaly, rovno nám na hlavu. Asir ich rýchlo odklonil zaklínadlom.

   ,,Haita, koľko máš v sebe energie?", spýtal sa ma odrazu Asir.

   Civel som naňho ako tela na nové vráta. ,,Neviem... prečo?"

   ,,Na zaklínadlá zvyčajne netreba energiu, ale na toto áno. Ja ti ho poviem, ty ho zopakuješ bez odvrávania. Ja jej nemám dosť. Prisahaj, prosím!"

   ,,Ale... to je zakázané zaklínadlo?", spýtal som sa ho prekvapene.

   ,,Áno, Strážci nevedia o tom, že som si ho prečítal. Prisahaj, rýchlo!"

   ,,Prisahám, že ho použijem.", povedal som rýchlo. A bolo to. Už som nemohol cúvnuť.

   ,,Deintorasis heinsrad lonem.", vyhŕkol. ,,Zopakuj to."

   Zopakoval som ho. Tie slová mi nedávali zmysel.

   ,,A teraz ho použi."

   Postavil som sa a otočil k bojujúcim drakom. Všetci traja sa pokúšali vyhnať Pohnana a nás dvoch si nevšímali. Zdvihol som ruky. Nikdy v živote som nečaroval. Pohnan bol pri tom, keď zomreli moji rodičia. On to tiež spôsobil! Vzbĺkol vo mne hnev a dostal som kŕč do brucha. Nie! Teraz nie! Predklonil som sa. Vedel som, čo to znamená. Strážci majú problém. Nie! Nemysli na to! Strážci už nie sú! Len ty a Asir, nikto iný! Tak už to povedz! Zhlboka som sa nadýchol a ignorujúc bolesť v bruchu som to vyslovil.

   Zablislo sa svetlo, ako v ten deň, keď som spoznal svoju Moc. Vzápetí nasledovala strašná rana. Pohnan vystrelil do vzduchu, akoby doňho niečo vrazilo. Ostané draky tá sila prinútila spraviť vo vzduchu kotrmelec.

   Spadol som vedľa Asira. Prišlo mi zle. Kŕče v bruchu sa zväčšili. Chcel som sa na všetko vykašlať, ale to nešlo. Pomaly sa mi začalo zahmlievať pred očami. Ešte som stihol zbadať modrého draka, v ktorom som spoznal Kaiu, ako sa k nám blíži. Asir sa ma pokúsil zdvihnúť, ale vykrútil som sa mu. Potom som omdlel.