Ten, kto prvýkrát použil namiesto oštepu nadávku,
stal sa zakladateľom civilizácie.
Sigmund Freud
Objednávky
Otázky, pripomienky
Všeobecné:
enigma@enigma.sk
K predaju:
bookshop@enigma.sk
Telefón:
00421 37 6555 551
Raz sa mi stala taká príhoda, že som sa skoro rozplakala. Neviem, či som to pochopila správne, ale nespomenula som im to. Zatiaľ...
Bola som práve s rodičmi a bratom Andrejom u doktorky v Bratislave. Čakáreň bola prázdna, v ambulancii niekto bol, a tak sme museli čakať. Ja som sa, samozrejme, nudila. Začala som sa s Andrejom blázniť. Problém bol v tom, že ja mám trinásť a on má deväť. Čiže som pri tom musela vyzerať dosť divne.
Najskôr som schytila plyšového leva a plyšového brontosaura (Vyzeralo to tak), ktorí ležali na prebalovacom pulte. Začalo som s nimi blbnúť, lev tancoval a obímal brontosaura a potom ho hádzal o zem svojimi labkami. Andrejovi sa to páčilo a hneď to začal po mne opakovať.
Potom som začala hlúpnuť s letáčikmi ležiacimi na stole. Vymieňala som ich a rozhadzovala. Asi si myslíte, že som blázon. To som.
Keď som bola v najlepšom (Lev zaútočil s hlavou brontosaura na pirátsku loď), náhodou som sa otočila a zbadala som to. Mama a tatko stáli vedľa prebalovacieho pultu, niečo si potichu hovorili, smiali sa (No, pri mne bolo všetko potichu) a HĽADELI PRITOM NA MŇA!
Kto to nezažil, ten by to asi nepochopil. Ale ja som to gesto poznala zo školy a napadli mi otázky: To hovoria o mne? Ohovárajú ma? Pripadám im ako nepodarené decko, ktoré splodili boh vie odkiaľ? A naozaj hovoria o mne, alebo sa len pozerajú mojím smerom?
Mala som čo robiť, aby som sa nerozplakala. V škole je to iné ako doma. tam to aspoň očakávam, že ,,niekto" sa mi stále rehove za chrbtom (Doslova). Rovná sa ten ,,niekto" mojím rodičom?
Z celej sily som sa nútila ďalej blbnúť a vyhadzovať leva do vzduchu, ale v duchu som zomierala. Dúfam len, že si nič nevšimli.
Myslím, že aj teraz, keď to píšem, nič ani len netušia. Ešte šťastie, že normálne som tichá, ináč by to už bolo vonku.
Ale pochopila som celú situáciu správne? To ma núti vrátiť sa k otázke: A naozaj hovoria o mne, alebo sa len pozerajú mojím smerom? Kiežby len pozerali mojím smerom, ale nehovorili o mne.
A ešte jedna otázka: Mám im to povedať, spýtať sa ich na to?
A odpoveď: Neviem.
JA
Meno: Katka, Dalja, vyberte si. (Dalja je pes, ale ja som Dalja-korytnačka)
Vek: 14 (výborne!)
Narodenie: 11. 2. 1996 (A just to nemohlo byť dvanásteho, moje šťastné číslo, fňuk. Ale byť Vodnárom ma vážne baví)
Miesto narodenia: Bratislava (Prečo práve stará dobrá Bratislava? Polovica Slovenska sa narodila v Bratislave... fajn, robím si srandu)
MOJE NAJ
Číslo: 12 (Výborne, magické číslo. Tak prečo sa všetko pokašlalo, keď som mala dvanásť? Prečo ja som magnet na takéto ,,kamarátstvo"?)
Farba: Modrá (Som Vodnár, typické. Ale M.K. (odmietam tú ,,kamošku" nazývať menom!) má tiež rada 12 a modrú. Smola je, že s ňou sedím. A na chémii budem mať smolu, lebo NIEKTO namiesto pekných modrých obalov priniesol RUŽOVÉ (och, tfuj!!!) pre dievčatá a modré pre chlapcov. Hmmm, ak to ináč nejde? Ja som jej vravela, nech to nerobí, ale skúste si s ňou začať!)
Meno: Asi Martin. Alebo Martina (schválne, meno mojej postavy. Viem si vymýšlať super mená, veď si prečítajte moje príspevky. Môj postup je nasledovný: otvorím si Word, začnem bezmyšliekovite ťukať do klávestnice a potom omrknem výsledok. A z písmen si spravím meno. Niekedy (často) sa mi v počítači stene, že zle napíšem nejaké slovo. A nové meno je hotové!)
Téma: No, väčšina domácich tém je v zmysle: ,,Kto je zase na záchode?!"
Činnosť: Písanie, čítanie, robenie si popredu v učebnici angličtiny (Máme začiatočnícku, hoci sme pokročilí, takže už polovica skupiny si tam čmára popredu. Robím to aj na nemine, hoci som začiatočník a často tipujem (a často zle!))
Zviera: Vlk, krokodíl, pes (No, o tom ešte porozmýšľam, lebo babkina Rita ma včera od lásky pobozkala na tepláky. Bohužiaľ mala predtým v pysku zablatenú palicu a k tomu sa válala vo vode, takže ten bozk nešiel vôbec vyprať) a mačka (Pri škole nám behá čierna mačka. Raz som si k nej čupla, hladila som ju, a tá potvorka to brala ako pozvánku na kolená! Samozrejme ju hneď prijala, a teraz mám na telesnej tepláky s mačacími labkami)
Stránku: www.rokfort.sk (zrušená); www.enigma.sk (ste na nej); www.centrum.sk (e-maily); www.shooty.sk (všetky tie obrázky sú super); www.pokec.sk (tam sa kecá, to vám asi nedošlo); www.martinus.sk (tam sa objednávajú knihy, kalendáre a podobné somarinky)
MOJE NENÁVIDENÉ NAJ
Číslo: Hmmm... aha už viem, 13 (potrpím si na čísla)
Farba: Ružová (Škaredšiu farbu by ste nenašli! Ospravedlňujem sa tým, ktorí ju majú radi, ale nemôžem si pomôcť)
Meno: Erika, Michaela, achich, ja to meno nenávidím!
Téma: Móda; otázky typu: ,,Aké máš známky?", ,,Kedy si upraceš tú izbu?" a ,,Aký je tvoj naj priateľ?"
Činnosť: Nakupovanie (V spoločnosti rodičov (teda, s ocom je to fajn) a ,,kamošiek". To neznášam! ,,Pozri sa na to tričko, ú, to je nádhera!")
Zviera: Slimák (???)
Stránku: (Prečo som to sem dala? Netusím)
ŠKOLA
Meno: Gymnázium Malacky
Trieda: Tercia A (Nie nie nie, už na konci augusta som tušila, že sa niečo deje. A teraz... teraz je čas na revolúciu! Nezbavím sa jej skôr ako v Kvarte, ale aspoň bude pokoj!)
Triedna: Elena Grmanová (je milá, viac nemôžem povedať)
Naj predmet: Eh.... asi dejepis. Dejiny sú zaujímavé, ale v škole zo mňa všetko nadšenie opadne. Rada sa ich učím svojím spôsob.
Nenávidený predmet: Telesná (Tu som vážne stratená! Podľa učiteľky som sa zlepšila, ale to bol len mizerný beh a dribling, prvá hodina, to je zlepšenie?! Hoci, dala som koš (prvý...a posledný), lopta mi neušla, behala som ako vietor, iba raz som zletela z rebriny, podarilo sa mi mierne prechladnúť. Teda ak som sa zlepšila, tak pochádzam z kráľovskej rodiny, to vám poviem rovno!) Potom je tu hudobná. Síce sa nám mení učiteľ, ale ja neviem spievať! Ani tancovať! Potom nemčina, tusa topím. A chémia, stavím sa, že mi tam niečo vybuchne (mohlo by na ,,kamarátky")
Na čo hľadám odpoveď: Prečo nemôžu raz vyhrať tí zlí?
Môj e-mail: katka.korinkova@centrum.sk, dogie12@azet.sk, wolf.cub@centrum.sk
Nick na Pokec: dogie12 (Zase pes, všimli ste si? Vraj je to chlapčenský nick, ale to má každý jedno. Rozhodne si ho nezmením, hoci teraz mám asi 5 nickov)
Facebook: Katarína Kořínková (Logicky moje meno, nelogicky tiež)
Pomaly ďalej zájdeš. 
(To som celá ja)
Radšej neriskuj, ale dá sa odolať?

(Ja riskujem už bez toho, aby som o tom vedela)
Choď za svojimi snami.


(Hm, tu je ten problém. Moje sny je totiž veľmi komplikované splniť, pretože väčšina bude možná tak za miliardu rokov)
Je múdre čítať aj písať, ale je to na tebe.


(Ja konkrétne najradšej čítať, ale písanie nie je tiež od veci)
Radšej samotár než spoločenská ovca.




(Toto motto je tu len preto, lebo ma vystrihuje. V poslednej dobe sa ho snažím zmeniť na Spojenie samotára a spoločenskej ovce je niekedy lepšie, než jedno z nich. A odkiaľ mám tú ovcu? Ovca žije v stádach (aj jelene, však ste to nevedeli?)
Bez fantázie knihu nenapíšeš.





(Teda aspoň pre mňa to platí, hoci som fantáziu začala rozvýjať až vtedy, keď som sa dostala na gymko a kde sa začal boj o priatelov (pre mňa určite). Znie to hlúpe, že som o nej dovtedy nevedela. Dokázala som si predstaviť dej kníh a dej učebníc (divné), ale tým to haslo. Potom prišli iné knihy, fantasy, a začalo to naplno)




















Najpredávanejšie knihy za Február 2012
Najpredávanejšie knihy za Január 2012
:(
Toto sa mi naozaj stalo.
Tak toto poznám
aj keď v inej situácii... na druhej strane, ja viem, že mi asi nebudeš rozumieť, ale keby sa aj pozerali a smiali, predsa to nemôžeš brať ako neviemakú potupu. Hrať sa v takomto veku a ešte aj s mladším súrodencom, však to je úplne normálne. Aj v oveľa vyššom veku je to úplne normálne. Ale keď človek zachytí čosi o sebe v oveľa horších súvislostiach, keď ho jeho vlastní rodičia sú schopní podozrievať z niečoho... ehm... naozaj hnusného, tak to sakramentsky bolí. Ver mi, že viem o čom hovorím.
Verím ti
Áno, niečo podobné sa mi stáva často. Asi to len bola nejaká vtipná poznámka, nič vážne a pod.
Neviem, zatiaľ to budem ignorovať a uvidím, čo bude ďalej.
Poslať nový komentár