Ten, kto prvýkrát použil namiesto oštepu nadávku,
stal sa zakladateľom civilizácie.
Sigmund Freud
Objednávky
Otázky, pripomienky
Všeobecné:
enigma@enigma.sk
K predaju:
bookshop@enigma.sk
Telefón:
00421 37 6555 551
To, že sa v našej škole niečo deje, si všimli všetci. Spomínam si, ako to začalo...
Bol práve pondelok, prvý po letných prázdninách. Moja kamarátka Kristína išla cez veľkú prestávku na WC. Ja som sa medzitým bavila s chalanmi vpredu, Jergušom a Denisom. Jerguš je tak trochu čudák, ale vie výborne hrať šach. Oveľa lepšie než ja... hoci doma usilovne trénujem.
Keď sa rozhovor zvrtol zo známok na písomky, dvere sa prudko rozrazili. Dnu vbehla Kristína biela ako stena. Všetci na ňu vyvalili oči. A čudujete sa? Vyzerala ako smrtka.
Kristína sa dotackala k nám a doslova sa zvalila na lavicu.
,,Kik? Čo ti je?" spýtala som sa jej prekvapene.
Kristína sa na mňa pozrela a potom vykoktala: ,,Ono... spláchlo sa to!"
Nechápavo som sa na ňu pozrela. Veď záchody sa normálne splachujú, nie? Aj som jej to povedala.
,,Nie... spláchlo sa to... bez nikoho!" skríkla zúfalo.
,,Čo?" spýtal sa prekvapene Denis.
,,Počujte, tak poďme na wécko, možno nám to Kika lepšie vysvetlí." zamiešala sa do rozhovoru Gréta, moja suseda z vedľajšej lavice. Povedala to dosť nahlas, takže ju všetci počuli. V priebehu piatich sekúnd bolo WC plné dievčat a chlapcov z našej triedy. Kristína najskôr odmietala ísť, ale Denis ju tam doslova privliekol.
,,Tak, čo sa stalo, Kika?" spýtala sa Gréta ako mozog celej akcie.
,,Žeby jej vybuchol záchod pod riťou?" nadhodil Tóno a všetci chalani sa rozrehotali.
,,Toto nie je vtipné!" povedala som ostro a objala Kristínu okolo pliec. ,,Čo sa stalo? Kik? Počuješ ma?!" Trochu som ňou zatriasla.
Kristína zažmurkala a potom pomaly povedala: ,,Išla som sem na záchod... normálne som našla prázdnu kabínku a normálne som spravila aj veď-vieš-čo (chalani sa opäť rozosmiali), ale potom sa vedľa mňa ozvalo spláchnutie. Prekvapilo ma to, lebo som si myslela, že som tam sama. Ale nevšímala som si to, spláchla som a vyšla z kabínky. Ešte som sa pozrela na seba do zrkadla... a vtedy... vtedy... ono to vyšlo!" Roztriasla sa.
,,Čo vyšlo? Odkiaľ? Z tej kabínky?", spýtala som sa.
,,Aligátor alebo baba s ježkom na hlave?" smial sa Tóno.
,,Nie... v zrkadle som videla otvárajúce sa dvere. Otvorili sa... a nikto tam nebol! Ale ja som vedela, že tam niečo je, cítila som niečú prítomnosť! Potom ten divný pocit... že na teba niečo hľadí, že nie si sám... zimomriavky... vybehla som von, ale ten pocit... neprešiel. Už nikdy sem nejdem, chcem do inej školy!" Myslím, že všetci sme zrazu mali ten divný pocit. Nebolo možné určiť, či je tu niekto na viac, bolo nás priveľa. Ale cítili sme zimomriavky.
,,Cha! Vám úplne šibe? Veď tu nič nie je!" zvolal Tóno, ale v tej sekunde sa otvorili dvere! všetci sme zajačali, dievčatá sa tlačili dozadu a chalani vbehli do kabínok. Ja som skoro odpadla a Kristína dostala poriadny záchvat.
A kto stál vo dverách? Nuž, naša trieda, pani Kocúrková. Tá skoro z kože vyletela. ,,Takže vy tu všetci stojíte na WC namiesto toho, aby ste sa učili? A na dievčenskom! Myslela som, že aspoň v Kvarte nájdete rozum, ale vy sa správate ako z materskej škôlky! Už máte štrnásť! A Kristína Dubláková, si v poriadku?" Kristína niečo zamrmlala, ale neodpovedala. Spravila som to ja: ,,Pani profesorka, ona je iba trochu v šoku..."
,,Tak po prvé, nepýtala som sa teba, Jana Lucavská, ale Kristíny! Po druhé, aj ja by som bola v šoku, kebyže ma na WC prenasledujú všetci spolužiaci!" spustila. Vždy nás oslovovala celými menami, hoci napríklad Kristína bola v triede len jedna. ,,Všetci do triedy!" zavelila. ,,Dáme si písomku z látok z minulého roka!"
Smola, že Kocúrková učí geografiu, ktorá mi vôbec nejde. Možno nám tie známky nakoniec odpustí...
Kým som zúfalo čarbala na papier o českom priemysle, stále som myslela na WC a na Kristínu. Tá sedela vedľa mňa a chvela sa, nie však z písomky alebo od zimy. Čo vlastne videla? Dúfala som, že je to len omyl. Nie, to bol iba začiatok...
JA
Meno: Katka, Dalja, vyberte si. (Dalja je pes, ale ja som Dalja-korytnačka)
Vek: 14 (výborne!)
Narodenie: 11. 2. 1996 (A just to nemohlo byť dvanásteho, moje šťastné číslo, fňuk. Ale byť Vodnárom ma vážne baví)
Miesto narodenia: Bratislava (Prečo práve stará dobrá Bratislava? Polovica Slovenska sa narodila v Bratislave... fajn, robím si srandu)
MOJE NAJ
Číslo: 12 (Výborne, magické číslo. Tak prečo sa všetko pokašlalo, keď som mala dvanásť? Prečo ja som magnet na takéto ,,kamarátstvo"?)
Farba: Modrá (Som Vodnár, typické. Ale M.K. (odmietam tú ,,kamošku" nazývať menom!) má tiež rada 12 a modrú. Smola je, že s ňou sedím. A na chémii budem mať smolu, lebo NIEKTO namiesto pekných modrých obalov priniesol RUŽOVÉ (och, tfuj!!!) pre dievčatá a modré pre chlapcov. Hmmm, ak to ináč nejde? Ja som jej vravela, nech to nerobí, ale skúste si s ňou začať!)
Meno: Asi Martin. Alebo Martina (schválne, meno mojej postavy. Viem si vymýšlať super mená, veď si prečítajte moje príspevky. Môj postup je nasledovný: otvorím si Word, začnem bezmyšliekovite ťukať do klávestnice a potom omrknem výsledok. A z písmen si spravím meno. Niekedy (často) sa mi v počítači stene, že zle napíšem nejaké slovo. A nové meno je hotové!)
Téma: No, väčšina domácich tém je v zmysle: ,,Kto je zase na záchode?!"
Činnosť: Písanie, čítanie, robenie si popredu v učebnici angličtiny (Máme začiatočnícku, hoci sme pokročilí, takže už polovica skupiny si tam čmára popredu. Robím to aj na nemine, hoci som začiatočník a často tipujem (a často zle!))
Zviera: Vlk, krokodíl, pes (No, o tom ešte porozmýšľam, lebo babkina Rita ma včera od lásky pobozkala na tepláky. Bohužiaľ mala predtým v pysku zablatenú palicu a k tomu sa válala vo vode, takže ten bozk nešiel vôbec vyprať) a mačka (Pri škole nám behá čierna mačka. Raz som si k nej čupla, hladila som ju, a tá potvorka to brala ako pozvánku na kolená! Samozrejme ju hneď prijala, a teraz mám na telesnej tepláky s mačacími labkami)
Stránku: www.rokfort.sk (zrušená); www.enigma.sk (ste na nej); www.centrum.sk (e-maily); www.shooty.sk (všetky tie obrázky sú super); www.pokec.sk (tam sa kecá, to vám asi nedošlo); www.martinus.sk (tam sa objednávajú knihy, kalendáre a podobné somarinky)
MOJE NENÁVIDENÉ NAJ
Číslo: Hmmm... aha už viem, 13 (potrpím si na čísla)
Farba: Ružová (Škaredšiu farbu by ste nenašli! Ospravedlňujem sa tým, ktorí ju majú radi, ale nemôžem si pomôcť)
Meno: Erika, Michaela, achich, ja to meno nenávidím!
Téma: Móda; otázky typu: ,,Aké máš známky?", ,,Kedy si upraceš tú izbu?" a ,,Aký je tvoj naj priateľ?"
Činnosť: Nakupovanie (V spoločnosti rodičov (teda, s ocom je to fajn) a ,,kamošiek". To neznášam! ,,Pozri sa na to tričko, ú, to je nádhera!")
Zviera: Slimák (???)
Stránku: (Prečo som to sem dala? Netusím)
ŠKOLA
Meno: Gymnázium Malacky
Trieda: Tercia A (Nie nie nie, už na konci augusta som tušila, že sa niečo deje. A teraz... teraz je čas na revolúciu! Nezbavím sa jej skôr ako v Kvarte, ale aspoň bude pokoj!)
Triedna: Elena Grmanová (je milá, viac nemôžem povedať)
Naj predmet: Eh.... asi dejepis. Dejiny sú zaujímavé, ale v škole zo mňa všetko nadšenie opadne. Rada sa ich učím svojím spôsob.
Nenávidený predmet: Telesná (Tu som vážne stratená! Podľa učiteľky som sa zlepšila, ale to bol len mizerný beh a dribling, prvá hodina, to je zlepšenie?! Hoci, dala som koš (prvý...a posledný), lopta mi neušla, behala som ako vietor, iba raz som zletela z rebriny, podarilo sa mi mierne prechladnúť. Teda ak som sa zlepšila, tak pochádzam z kráľovskej rodiny, to vám poviem rovno!) Potom je tu hudobná. Síce sa nám mení učiteľ, ale ja neviem spievať! Ani tancovať! Potom nemčina, tusa topím. A chémia, stavím sa, že mi tam niečo vybuchne (mohlo by na ,,kamarátky")
Na čo hľadám odpoveď: Prečo nemôžu raz vyhrať tí zlí?
Môj e-mail: katka.korinkova@centrum.sk, dogie12@azet.sk, wolf.cub@centrum.sk
Nick na Pokec: dogie12 (Zase pes, všimli ste si? Vraj je to chlapčenský nick, ale to má každý jedno. Rozhodne si ho nezmením, hoci teraz mám asi 5 nickov)
Facebook: Katarína Kořínková (Logicky moje meno, nelogicky tiež)
Pomaly ďalej zájdeš. 
(To som celá ja)
Radšej neriskuj, ale dá sa odolať?
(Ja riskujem už bez toho, aby som o tom vedela)
Choď za svojimi snami.
(Hm, tu je ten problém. Moje sny je totiž veľmi komplikované splniť, pretože väčšina bude možná tak za miliardu rokov)
Je múdre čítať aj písať, ale je to na tebe.
(Ja konkrétne najradšej čítať, ale písanie nie je tiež od veci)
Radšej samotár než spoločenská ovca.
(Toto motto je tu len preto, lebo ma vystrihuje. V poslednej dobe sa ho snažím zmeniť na Spojenie samotára a spoločenskej ovce je niekedy lepšie, než jedno z nich. A odkiaľ mám tú ovcu? Ovca žije v stádach (aj jelene, však ste to nevedeli?)
Bez fantázie knihu nenapíšeš.
(Teda aspoň pre mňa to platí, hoci som fantáziu začala rozvýjať až vtedy, keď som sa dostala na gymko a kde sa začal boj o priatelov (pre mňa určite). Znie to hlúpe, že som o nej dovtedy nevedela. Dokázala som si predstaviť dej kníh a dej učebníc (divné), ale tým to haslo. Potom prišli iné knihy, fantasy, a začalo to naplno)
Najpredávanejšie knihy za Február 2012
Najpredávanejšie knihy za Január 2012
Telefón / Fax: +421 37 6555 551
E-mail: enigma@enigma.sk
E-mail objednávky + reklamácie: bookshop@enigma.sk
© ENIGMA PUBLISHING, s.r.o. 1999 - 2012
Umiestňovanie obsahu týchto stránok na iné weby,
jeho rozširovanie tlačou alebo na ľubovolných nosičoch
je možné len s písomným súhlasom vydavateľstva alebo
autora príspevku.
Konverzný kurz: 1,00 € = 30.1260 Sk
WEB stránky sú postavené na CMS DRUPAL
Dátum poslednej zmeny: 6 február, 2012 - 19:32
Katka Kořínková
:)
Možno to vyzerá, že začínam s novou témou.
Nie, nezačínam.
Len tu chcem mať niečo, kde budem môcť písať, ak nebudem vedieť, ako ďalej s Nekherom. Teraz neviem, tak píšem toto...
dobré
Začína to dobre...
=-/
Ešte aby sa to dobre vyvíjalo... no, uvidím.
Poslať nový komentár