Laz sa pustil do vysvetľovania: ,,Takže, dvere sú otvorené, ale neradil by som ti to riskovať. Nedostal by si sa ani k dverám. Musíme odlákať ich pozornosť. Začneš ty a ja to dokončím, signál bude myš, dobre? Mal by si si to vážiť, zvieratá pred démonmi utekajú, boja sa ich. Ak sa chce démon zabaviť a trochu týrať zviera, musí presne vedieť, kde to zviera je a presne sa tam primiestniť, na sekundu!"

   Samo ho mlčky počúval. Vedel, čo to znamená. On bude musieť odlákať pozornosť mágov a démonov a Laz spraví zvyšok. Ako?

   Laz akoby mu čítal myšlienky. ,,Musíš sa postarať o to, aby boli všetci mágovia a démoni spolu v jednej miestnosti. Rozumel si?" Laz zmĺkol a počkal, kým Samo neprikývne, až potom pokračoval: ,,Ja ich odlákam tesne po signále a ty potom BEŽ! Rýchlo preč, nezdržuj sa, neváhaj! Len nevychádzaj von z lesa, striehnu tam draky, prečo, neviem. Dobehnem ťa neskôr.Ale nezabudni na tú knihu, ja ju nezdvihnem, zato ty áno."

   Samovi sa to celé začínalo zdať z minúty na minútu horšie a ťažšie. Ako to má spraviť? Tváriť sa, že dostal nejakú strašnú chorobu? Lenže pre démonov nie je ťažké zistiť pravdu...

   Nie, ak to počuli!

   Samo sa strhol. Ten hlas patril Dkleonovi. Dkleonovi?! Rýchlo sa okolo seba poobzeral. Nie, bo tu len on a Laz. Potom to pochopil. Dkleon sa mu ozval v hlave! Cítil ho tam silnejšie. Rozhodol sa mu ozvať. Zistil, že rozprávanie v hlave mu ide celkom ľahko.

   Čo ťa do toho?!

   Ty si vtedy nadával tej mačke!

   Je to kocúr... a vôbec, daj mi pokoj!

   Počkaj o tri mesiace, a potom sa rozlúč s kocúrikom!

   Samo stuhol. Áno, Dkleon je a vždy bude v jeho tele obmedzený, ale to neznamená, že nemôže na nikoho útočiť.

   Nestaraj sa do môjho života!

   Už nie si ty. Ani ja. Ja som ty a ty si ja. Sme spolu a už to nezmeníš!

   Samo Dkleonovi prestal odpovedať. Aj on stíchol, ale predtým sa nepríjemne zasmial. Samo sa pozrel na Laza. Ten ho pozorne sledoval.

   ,,Vytlač ho. Sprav okolo neho stenu. Bude sa s tebou môcť rozprávať, ale vyhneš sa takzvanému ,,čiastočnému ovládaniu", kde hranica medzi vami dvoma úplne zmizne a potom sa nanovo objaví." poradil mu.

   Samo sa to rozhodol skúsiť. Podarilo sa to! Okolo Dkleona postupne vytváral akúsi hranicu, o ktorej vedel, že ju démon neprekročí.

   Zbláznil si sa? Daj to preč!

   Démoni sú vraj silní. Skús to.

   Hlúpe decko...!

   Samo sa musel zasmiať, keď to Dkleon márne skúšal, zúrivo pritom vrčiac. Bol slabý, Samo to vedel. Zatiaľ bol slabý.

   ,,Fajn, ideme nato. Priprav si batoh, nebude čas ho hľadať!" prerušil jeho myšlienky Laz.

   Samo sa postavil a rýchlo zavrel batoh. Potom ho položil vedľa dverí. Ešte raz sa obzrel za Lazom a potom vyšiel von... a takmer vrazil do Waula.

   Odskočili od seba. Samo sa úplne zdesil. Čo všetko Waul počul? Prekvapilo ho však jeho výraz. Waul sa tváril čudne, akoby si spomínal a dokonca vyzeral smutne. Smutne?!

   Waul sa mu rýchlo otočil chrbtom.

   ,,Vie o Lazovi Hrion?“ spýtal sa ho Samo nepriateľsky.

   Waul pokrútil hlavou, ani sa neobzrel. ,,Ale ja áno a možno viac ako ty.“ Potom prudko vošiel do miestnosti vedľa.

   Samo naňho vyvaľoval oči. Mal pocit, že Waula niekto vymenil. Prečo sa tak tváril? Čo tým myslel, že o Lazovi vie viac ako Samo? 

   Ja viem, prečo.

   A ty si čo, môj súkromný učiteľ? Čuš!

   Dobre, ale prichádzaš s výbornú možnosť zistiť niečo, čo by ťa zaujímalo.

   To ma chceš vydierať?!

   Áno.

   Samo ho nazúrený prestal vnímať. Preboha, načo mu vôbec Dkleon je? Aby ho otravoval?

   Aj Laz ťa otravuje a jemu nepovieš ,,Čuš!".

   Nie, ale tebe to poviem určite, ak nestíchneš!

   To nestíchnem!

   Samo nahnevane kopol do steny. Znovu zabudol, že je bosý. ,,Au!" skríkol a chytil sa za nohu. ,,No tom si dal."

   Au!

   Teba to tiež bolí?

   Som tvoj démon, nie? Áno!

   Hurá!

   Takže keď sa Samo zraní, zraní aj Dkleona. Kopol sa znova. Dkleon len zavrčal. Samo pocítil šialenú radosť z jeho bolesti. Novinka pre démonov. ,,Mal by som nájsť ostatných." povedal si nahlas. Už si nechcel nič myslieť, nie s Dkleon čučiacim mu v hlave.

   Zhlboka sa nadýchol. Veď to nemôže byť problém, nájsť démonov po čuchu, keď tak smrdia, nie? Hoci ho mýlili ostatné pachy jaskyne a ešte iné, dokázal ich rozlíšiť. Až príliš ľahko. Pre démonov to asi nie je žiadny problém, takže prečo by to malo trápiť mňa?

   Našiel ich rýchlo. Škoda, že tak rýchlo nevedel prísť na to, ako ich zabaviť. Čo baví démonov? Vysávanie duší. Ale ako im mám tú dušu dať? Rozhodol sa, že sa tým bude zaoberať až neskôr.

   Prudko vošiel do miestnosti, z ktorej sa šíril najhorší zápach. Akoby tam niekto vykopal mŕtvoly. Jeho tip bol správny. Naozaj tam boli všetci démoni, ten čudný vlk a mágovia, okrem Waula. Samovi sa uľavilo. Ešte nevedia, že sa chystá ujsť. Nemysli na Laza!

   Všetci sa k nemu obrátili. Hrion sedel na zemi tesne vedľa tej ,,s prázdnym pohľadom" a ona mu niečo potichu hovorilo. A Hrion v rukách držal... tú knihu!Samo ovládol pokušenie poriadne cúvnuť a začal rozmýšľať, čo spraví. Nemusel sa však namáhať. Heana začala prvá.

   Prudko sa postavila a zamierila k Samovi. ,,Chcem sa ťa niečo spýtať a môžeš byť rád, že sa môžeš rozhodnúť." Odmlčala sa. ,,K Dkleonovi by som sa správala rovnako. Chceš tu zostať?"

   Samo skamenel. Zostať tu? ,,To ako v jaskyni alebo v Nekhery?" opýtal sa opatrne.

   Heana sa nepríjemne uškrnula. ,,Neviem, ako sa môžeš vrátiť domov, takže to druhé zavrhni. Chceš teda ostať tu s mágmi alebo odísť s nami. My žijeme inde."

   Samo sa zdesil. Nie, nemôže odtiaľto odísť, nie teraz! ,,A kde to je, v ríši mŕtvych?"

   ,,Keby niečo také bolo, tak áno."

   ,,Nie, nechcem. Zostanem tu." Samo to povedal viac nepriateľsky ako chcel.

   Heana prižmúrila oči. ,,Myslím, že by bolo lepšie, keby si šiel s nami, ale varujem ťa: raz sa so mnou Hrion spojí v mysli, že zase vyvádzaš a okamžite ťa beriem preč! Osobne!"

   Samo vedel, že to myslí vážne. Samozrejme, budem poslušný... tak poslušný, že ma tu už nenájdete! Laz, kde toľko trčíš?

   Vtedy sa vlk postavil a zamieril k Samovi. Ten sa naňho vydesene pozrel. Vlk zastal tesne pred ním a postavil sa na zadné, oprúc svoje laby o Samovu hruď. Samo sa pod vlkovou váhou zatackal. Koľko váži vlk dravý? Preboha, veď som to niekde čítal... Mal pocit, že mu niekto vygumoval mozog. Možno za to mohol Dkleon.

   Vlk mu pozrel do očí. Mal v nich rovnakú čiernu hmlu ako démoni, len za ňou nič nebolo. Potom sa spustil na všetky štyri.

   Vlk mu pozrel do očí. Mal v nich rovnakú čiernu hmlu ako démoni, len za ňou nič nebolo. Potom sa spustil na všetky štyri.

   To je Bezpodobný. 

   Čože?! Veď má podobu!

   Tvoja slabá ľudská myseľ to asi nepochopí, takže to máš jedno.

   Použijem tvoju.

   No len to skús!

   Samo to neskúsil. V prvom rade nevedel ako, v druhom rade ho tak veľmi zaujímal vlk než dráždenie Dkleona. Čo je to za meno, Bezpodobný? A prečo má teda svoju podobu, keď podľa mena by mal skôr vyzerať ako ,,nič".

   ,,Veď ho vidím." povedal nahlas.

   ,,Áno, vidíš." potvrdila mu Heana, akoby presne vedela, o čom Samo hovorí. ,,Ale svoju podobu si len požičal. To nie je ako s drakmi. Oni majú svoj základ, oni len pozorne sledujú iné tvory a potom sa na ne premieňajú. Preto nevedeli o ľudskej podobe skôr ako sem prišli skôr. Ale Bezpodobný sa musí nejako tvarovať, aby sa s nami vôbec mohol rozprávať a tak. neočakávaj však, že s tebou teraz ako poslušný psík začne komunikovať."

   Samovi sa to zdalo čoraz zaujímavejšie. Takže aj draky sa menia? Znova ho pochytila tá šialená zvedavosť, ktorá mu vždy bránila v kamarátstve. Nikto ho pre ňu nechápal a Samo nechcel chápať ich. Teraz však bol pevne rozhodnutý zostať s Lazom na dobrej úrovni. Keď sa odiaľto dostanem, musím nájsť draky!

   V tej sekunde sa z druhej strany miestnosti ozvalo zdesené zapišťanie. Samo ho spoznal. Myš! Lazovo znamenie! Prichystaj sa!

   Malá hnedá myška si zjavne uvedomila, že je v miestnosti plnej démonov a ľudí, ktorí by s ňou boli schopní spraviť čokoľvek. obrátila sa a pokúsila sa vrátiť späť k diere, odkiaľ vybehla, ale jeden z démonov bol rýchlejší. Vyskočil a vrhol sa k myši. Asi za stotinu minúty ju už pevne držal v ruke. Myš sa od strachu ani nepohla, dokonca ani nepišťala. Démon sa otočil k Samovi a natiahol k nemu ruku s myšou. ,,Na, vysaj jej dušu."

   Samo si bol istý, že zle počul. Prial si, aby to démon zle povedal. Vysať dušu? ,,Ale... tým ju predsa zabijem!" zašepkal. Znelo to tak zdesene, ako predtým pišťala tá myš.

  ,,Nič jej to nespraví." ozval sa Hrion. ,,Iba ju tým trochu dezorientuješ... obrazne povedané, ale bude žiť."

   Samo nevedel, či mu má veriť. Pomaly podišiel k démonovi a vzal si od neho myš. Tá sa viditeľne uvoľnila, zrejme cítila, že Samo to s ňou nemyslí zle. Všetci to sledovali. Samo civel na myš. Nedržal ju veľmi silno, mohla utiecť. Prosím, uteč, zachráň sa... Ale myš sa o to ani nepokúsila.

   ,,Prilož si ju k ústam a nadýchni sa tak veľmi ako len budeš môcť." poradila mu Heana. ,,Nie je to žiadny problém."

   ,,Nie, ja nechcem!" Každý má právo povedať nie. V Samovom svete určite. Tu to tak však nevyzeralo.

   ,,Daj mi ju, ukážem ti to." Samo chcel myš rýchle pustiť, ale Heana mu ju doslova vytrhla z ruky.

   Mal si to skúsiť, nejedol som.

  Čože, to potrebuješ žrať duše? Tak to sa priprav na dlhú hladovku!

   Fajn. Ale raz sa budeš musieť vzdať ľudských jedál.

   Heana myš prstom prevrátil na na chrbát. Naklonila sa nad ňu a zhlboka sa nadýchla. Z bruška myši začalo pomaly vyliezať niečo biele a čiastočne priesvitné. Duša.

   Heana z ničoho nič zavrela ústa a narovnala sa. Duša sa akoby zasekla. Jedna časť bola vonka a druhá vnútri. Myš sa začala metať a pišťať od bolesti. Takmer Heane vypadla. Tá sa spýtavo pozrela na Sama.

   ,,A vraj jej to neubíži" skríkol napoly vyplašene a napoly nahnevane Samo. Heana prerušila vysávanie, aby mala zábavné predstavenie. Prečo to tej myši robí? Čo jej spravila? Samo sa vrhol k Heane. ,,Daj mi ju, dokončím to!"

   Heana si ju však s úškrnom zdvihla nad hlavu. Samo vyskočil, ale nedosiahol na ňu.

   ,,Daj mi ju!"

   ,,Popros."

   Samo po Heane skočil, ale dvaja démoni ho chytili za ruky a odtiahli ho z jej dosahu tak ľahko, akoby bol Samo vankúš. Ten sa bránil, kopal okolo seba, pričom na každého v miestnosti vychrlil niekoľko najlepších nadávok. Ale s nikým to ani nehlo. Samovi z toho bolo zle. Prestal nadávať a úplne znehybnel. ,,Pustite ma."

   ,,Popros." zopakovala Heana pobavene, zatiaľ čo myš naďalej pišťala.

   ,,Prosím!" zreval Samo. Kam toto celé vedie? Chcú, aby som prišiel o rozum?

   Heana sa zamračila ,,To nebol pekné. Popros normálne."

   ,,Vieš čo, mám sto chutí ťa poriadne tresnúť o zem, ak tej myši okamžite nepomôžeš...!" Samo chcel pokračovať, ale jeden z démonov ho jednou rukou pustil a zapchal mu ústa. Samo sa skoro povracal. Zápach mu síce nevadil, ale teraz mal pocit, že má tú mŕtvolu priamo v ústach. Navyše koža démona bola suchá a studená ako ľad. Samo ruku pohrýzol. Veľká chyba!

   Jeho žalúdok to už nevydržal. Odporná chuť sa k nemu rýchlo dostala a žalúdok si jasne zaumienil s tým niečo robil.

   ,,Pustite ho, lebo vás ovracá." ozvala sa Ehtte, hľadiac na Samovu zelenú tvár. 

   Démoni ho rýchlo pustili a odtiahli sa od neho. Samo spadol na zem, kde sa podoprel lakťami. Potom to z neho vyletelo. Netreba to opisovať. Za pár sekúnd sa na zemi zjavila odporná žlč. Samo nič nejedol, tak nemohol vyvracať nič iné. Našťastie všetko išlo rýchlo.

   Samo sa vyčerpane zvalil vedľa zvratkov, takmer do nich. Žalúdok ho bolel, v ústach mal nechutnú pachuť a stále sa nemohol zbaviť spomienky na tú ruku. Bola tvrdá ako kameň, vlastne to bol zázrak, že si na nej nerozlámal zuby. Stále ho boleli. Pochyboval, že démon vôbec niečo cítil. Laz, ty si teda dávaš na čas!