Ten, kto prvýkrát použil namiesto oštepu nadávku,
stal sa zakladateľom civilizácie.
Sigmund Freud
Objednávky
Otázky, pripomienky
Všeobecné:
enigma@enigma.sk
K predaju:
bookshop@enigma.sk
Telefón:
00421 37 6555 551
Ahren ticho sledoval srnu stojacu asi dva metre pred ním. Zatiaľ ho nezacítila... ale to sa mohlo zmeniť. Musel konať, ináč bude musieť jesť plody. Neznášal ich.
Dal znamenie Fali, ktorá stála hneď za ním. Tá sa prikrčila, odrazila sa a so zúrivým vrčaním sa vrhla na srnu.
Srna sa vyplašene strhla, ale už nestihla ujsť. Fali na ňu skočila a labami ju pritlačila k zemi. Ahren vtedy vybehol z kríkov a nožom srnu dorazil. Fali si ľahla vedľa do trávy a hlavu si položila na predné laby. Ahren začal nožom oddeľovať mäso od kože.
,,Výborne, Fali, toto je už prvá tento týždeň.", povedal pokojne. Bola to pravda. Už celý týždeň nemali čerstvé mäso. Po chvíli sa znovu ozval, ale v psom jazyku: ,,Je ti niečo?"
,,Svetlo.", odvetila smutne Fali. Potom sa opravila: ,,Žiara." Fali tak, ako ostatné psy, odpovedala najviac piatimi slovami. Žiadny pes totiž nemal rád dlhé prejavy. Zato mačky... tie vedeli spustiť a neskončiť!
,,Fali, počúvaj ma...", začal Ahren, ale mu do nosa udrel strašný smrad, od ktorého sa mu zdvíhal žalúdok. Nebol to smrad z mŕtveho zvieraťa, toto bolo niečo iné. Ahren v živote nebol v ,,pivnici" mágov, ale ak by tam bol, zistil by, že tie smrady sú veľmi podobné. Prudko sa otočil a zazrel príčinu smradu.
Asi štyri metre od neho, v tieni stromov, stál obrovský čierny vlk. Bol asi dvakrát väčší, než normálny vlci, ale ináč sa od nich veľmi nelíšil. Až na smrad... a jeho pohľad, ktorý vyzeral, že dokáže zabíjať.
Fali varovne štekla, ale nevstala. Ahren však nemienil len tak sedieť a vlka ignorovať. Hlavne keď to nebol vlk.
,,Takže zase nás sledujete, čo?! Aby sa vám to nestalo osudným!", zareval a hodil po ňom kameň.
Vlk rýchlo zacúval, ale neprestal na Ahrena hľadieť. Aj keď zmizol v tme stromov, Ahren jeho pohľad stále cítil. Obrátil sa mu chrbtom a pokračoval v práci. ,,Zmije, všetci dvanásti!", zahundral. ,,A mágovia... ešte lepšie, tfuj!"
,,To nebol démon.", zakňučala Fali. ,,Bezpodobný. Nevšímaj si ho." Ahren a to nič nepovedal. Áno, Fali mala pravdu, démoni nemali ani najmenší dôvod pre zmenu podoby, zato Bezpodobný sa mohol stať hocičím. Doslova. Aj zrnkom piesku. Ale smradu, ktorý majú všetci démoni, sa nemohol zbaviť.
,,Svetlo." Fali sa prevalila na chrbát. ,,Priechod je otvorený. Nenájdeme toho iného?" Ahren skoro vybuchol: ,,Fali, takže ja mám behať po Nekhere a hľadať toho chudáka, ktorý sa sem dostal? To akože... pomôcť mu? Čo som, ochranca ľudí? A vôbec, čo ak niekto prešiel z Nekheru? Potom bude potrebovať pomoc ten druhý svet... a nepozeraj sa tak na mňa, Fali!"
,,Alebo chudákov.", opravila ho Fali. ,,Sme blízko priechodu, nezájdeme tam?"
,,Čakaj, kým to spravím!", odsekol Ahren. Pomaly začal vkladať mäso do veľkého koženého vaku, ktorý mal na chrbte. Kúsok mäsa hodil Fali, ktorá po ňom hneď chňapla a rovnako veľkú časť zjedol aj sám. Zvyšok zvieraťa nechal tak, vrátane časti mäsa. Možno to nejakému zvieraťu pomôže prežiť... alebo človekovi.
,,Aj tak by mi ten niekto neveril.", povedal len tak do vzduchu. ,,Mne, vlkolakovi, ktorý nie je schopný postarať sa o vlastné decko...", zmĺkol.
,,Bola to náhoda.", odsekla Fali prežúvajúc mäso. ,,Sám sa stratil." Ahren znova neodpovedal. Jednu polovicu rodiny nemohol vidieť a tá druhá, jeho tretie dieťa a druhý syn mu zmizol. Ahren však vedel, čo sa sním stalo. Jeho syn zmizol v tú noc, keď sa prvýkrát stretli mágovia, asi pred dvadsiatimi rokmi, vo veku dvanástich rokov. Bol si istý, že to spolu súvisí, hoci v tých vzácnych chvíľach, keď sa stretol s Hrionom a spýtal sa ho na to, sa mu Hrion iba vysmial. Ahren sa na hľadanie už dávno vykašľal, ale stále mal trochu nádeje.
,,Nič som im nespravil, vôbec nikomu.", povedal potichu a postavil sa.
,,Veď o to ide.", zaštekala Fali. ,,Nič si nespravil... nikomu."
Po chvíli obaja zmizli medzi stromami.
Zostala tu po nich len smradľavá kôpka už mŕtvej srny. V tej sekunde z druhej strany lesa pribehla k srne postava. Zalovila mysľou vo vzduchu a našla dušu srny, ktorá sa ešte stále držala pri tele. Postava ju nádychom rýchle vysala a potom sa odmiestnila preč.Telo neskôr zjedla svorka psov túlavých.
JA
Meno: Katka, Dalja, vyberte si. (Dalja je pes, ale ja som Dalja-korytnačka)
Vek: 14 (výborne!)
Narodenie: 11. 2. 1996 (A just to nemohlo byť dvanásteho, moje šťastné číslo, fňuk. Ale byť Vodnárom ma vážne baví)
Miesto narodenia: Bratislava (Prečo práve stará dobrá Bratislava? Polovica Slovenska sa narodila v Bratislave... fajn, robím si srandu)
MOJE NAJ
Číslo: 12 (Výborne, magické číslo. Tak prečo sa všetko pokašlalo, keď som mala dvanásť? Prečo ja som magnet na takéto ,,kamarátstvo"?)
Farba: Modrá (Som Vodnár, typické. Ale M.K. (odmietam tú ,,kamošku" nazývať menom!) má tiež rada 12 a modrú. Smola je, že s ňou sedím. A na chémii budem mať smolu, lebo NIEKTO namiesto pekných modrých obalov priniesol RUŽOVÉ (och, tfuj!!!) pre dievčatá a modré pre chlapcov. Hmmm, ak to ináč nejde? Ja som jej vravela, nech to nerobí, ale skúste si s ňou začať!)
Meno: Asi Martin. Alebo Martina (schválne, meno mojej postavy. Viem si vymýšlať super mená, veď si prečítajte moje príspevky. Môj postup je nasledovný: otvorím si Word, začnem bezmyšliekovite ťukať do klávestnice a potom omrknem výsledok. A z písmen si spravím meno. Niekedy (často) sa mi v počítači stene, že zle napíšem nejaké slovo. A nové meno je hotové!)
Téma: No, väčšina domácich tém je v zmysle: ,,Kto je zase na záchode?!"
Činnosť: Písanie, čítanie, robenie si popredu v učebnici angličtiny (Máme začiatočnícku, hoci sme pokročilí, takže už polovica skupiny si tam čmára popredu. Robím to aj na nemine, hoci som začiatočník a často tipujem (a často zle!))
Zviera: Vlk, krokodíl, pes (No, o tom ešte porozmýšľam, lebo babkina Rita ma včera od lásky pobozkala na tepláky. Bohužiaľ mala predtým v pysku zablatenú palicu a k tomu sa válala vo vode, takže ten bozk nešiel vôbec vyprať) a mačka (Pri škole nám behá čierna mačka. Raz som si k nej čupla, hladila som ju, a tá potvorka to brala ako pozvánku na kolená! Samozrejme ju hneď prijala, a teraz mám na telesnej tepláky s mačacími labkami)
Stránku: www.rokfort.sk (zrušená); www.enigma.sk (ste na nej); www.centrum.sk (e-maily); www.shooty.sk (všetky tie obrázky sú super); www.pokec.sk (tam sa kecá, to vám asi nedošlo); www.martinus.sk (tam sa objednávajú knihy, kalendáre a podobné somarinky)
MOJE NENÁVIDENÉ NAJ
Číslo: Hmmm... aha už viem, 13 (potrpím si na čísla)
Farba: Ružová (Škaredšiu farbu by ste nenašli! Ospravedlňujem sa tým, ktorí ju majú radi, ale nemôžem si pomôcť)
Meno: Erika, Michaela, achich, ja to meno nenávidím!
Téma: Móda; otázky typu: ,,Aké máš známky?", ,,Kedy si upraceš tú izbu?" a ,,Aký je tvoj naj priateľ?"
Činnosť: Nakupovanie (V spoločnosti rodičov (teda, s ocom je to fajn) a ,,kamošiek". To neznášam! ,,Pozri sa na to tričko, ú, to je nádhera!")
Zviera: Slimák (???)
Stránku: (Prečo som to sem dala? Netusím)
ŠKOLA
Meno: Gymnázium Malacky
Trieda: Tercia A (Nie nie nie, už na konci augusta som tušila, že sa niečo deje. A teraz... teraz je čas na revolúciu! Nezbavím sa jej skôr ako v Kvarte, ale aspoň bude pokoj!)
Triedna: Elena Grmanová (je milá, viac nemôžem povedať)
Naj predmet: Eh.... asi dejepis. Dejiny sú zaujímavé, ale v škole zo mňa všetko nadšenie opadne. Rada sa ich učím svojím spôsob.
Nenávidený predmet: Telesná (Tu som vážne stratená! Podľa učiteľky som sa zlepšila, ale to bol len mizerný beh a dribling, prvá hodina, to je zlepšenie?! Hoci, dala som koš (prvý...a posledný), lopta mi neušla, behala som ako vietor, iba raz som zletela z rebriny, podarilo sa mi mierne prechladnúť. Teda ak som sa zlepšila, tak pochádzam z kráľovskej rodiny, to vám poviem rovno!) Potom je tu hudobná. Síce sa nám mení učiteľ, ale ja neviem spievať! Ani tancovať! Potom nemčina, tusa topím. A chémia, stavím sa, že mi tam niečo vybuchne (mohlo by na ,,kamarátky")
Na čo hľadám odpoveď: Prečo nemôžu raz vyhrať tí zlí?
Môj e-mail: katka.korinkova@centrum.sk, dogie12@azet.sk, wolf.cub@centrum.sk
Nick na Pokec: dogie12 (Zase pes, všimli ste si? Vraj je to chlapčenský nick, ale to má každý jedno. Rozhodne si ho nezmením, hoci teraz mám asi 5 nickov)
Facebook: Katarína Kořínková (Logicky moje meno, nelogicky tiež)
Pomaly ďalej zájdeš. 
(To som celá ja)
Radšej neriskuj, ale dá sa odolať?
(Ja riskujem už bez toho, aby som o tom vedela)
Choď za svojimi snami.
(Hm, tu je ten problém. Moje sny je totiž veľmi komplikované splniť, pretože väčšina bude možná tak za miliardu rokov)
Je múdre čítať aj písať, ale je to na tebe.
(Ja konkrétne najradšej čítať, ale písanie nie je tiež od veci)
Radšej samotár než spoločenská ovca.
(Toto motto je tu len preto, lebo ma vystrihuje. V poslednej dobe sa ho snažím zmeniť na Spojenie samotára a spoločenskej ovce je niekedy lepšie, než jedno z nich. A odkiaľ mám tú ovcu? Ovca žije v stádach (aj jelene, však ste to nevedeli?)
Bez fantázie knihu nenapíšeš.
(Teda aspoň pre mňa to platí, hoci som fantáziu začala rozvýjať až vtedy, keď som sa dostala na gymko a kde sa začal boj o priatelov (pre mňa určite). Znie to hlúpe, že som o nej dovtedy nevedela. Dokázala som si predstaviť dej kníh a dej učebníc (divné), ale tým to haslo. Potom prišli iné knihy, fantasy, a začalo to naplno)
Najpredávanejšie knihy za Február 2012
Najpredávanejšie knihy za Január 2012
Telefón / Fax: +421 37 6555 551
E-mail: enigma@enigma.sk
E-mail objednávky + reklamácie: bookshop@enigma.sk
© ENIGMA PUBLISHING, s.r.o. 1999 - 2012
Umiestňovanie obsahu týchto stránok na iné weby,
jeho rozširovanie tlačou alebo na ľubovolných nosičoch
je možné len s písomným súhlasom vydavateľstva alebo
autora príspevku.
Konverzný kurz: 1,00 € = 30.1260 Sk
WEB stránky sú postavené na CMS DRUPAL
Dátum poslednej zmeny: 6 február, 2012 - 19:32
Katka Kořínková
.
Ja na tebe obdivujem tvoju fantáziu... Kedysi som taktiež nemala predsudky voči krkolomne vykresleným postavám a skrátka, voči všetkému čo k takému dielu patrí :) Kedysi, keď som ešte písala na papier :)... Udrž si to. Je to pekné, ja už fantasy písať asi nedokážem... priveľa by som nad tým filozofovala :D a vidz, vznikne z toho len dačo ako "Amanda" - šialené nápady vtesnané do normálneho sveta :D:D:D:D
Píš, píš :) ja čítam, mne sa to páči :)
=)
Fantáziu máš aj ty, jje to vidieť, keď čítam tvoje príspevky :)
,,šialené nápady vtesnané do normálneho sveta" - To býva často vo filmoch a knihách, že nás napadne UFO, potom šialené roboty... áno, to všetko sú doslova hlúposti v našom svete, ale to neznamená, že sa nemôžu stať. Hoci si myslím, že vlkolak by u nás dlho nevydržal bez toho, aby neskončil vo vedeckom laboratóriu alebo v zoo. :D
Ale ďakujem ti za príjemný komentár, rozhodne toho ,,načarbem" ešte veľa. :P
Poslať nový komentár