Ten, kto prvýkrát použil namiesto oštepu nadávku,
stal sa zakladateľom civilizácie.
Sigmund Freud
Objednávky
Otázky, pripomienky
Všeobecné:
enigma@enigma.sk
K predaju:
bookshop@enigma.sk
Telefón:
00421 37 6555 551
,,To nie je pravda!", zareval Samo. Už mu to celé liezlo na nervy. Myslia si, že som blázon?! Fajn, nech, ale toto už naozaj nekomentujem!
,,Mysli si, čo chceš, ale nekrič mi tu.", povedal Hrion a opäť sa začal pohrávať s kapucňou.
,,Budem si robiť, čo chcem!", zavrčal Samo.
,,A čo chceš? Kričať, dupať, hádzať sa o zem?", spýtal sa ho Waul a hneď sa zasmial.Samo sa od neho dotiahol. ,,Tak prečo by mi to rodičia nepovedali? Že som sa k nim dostal...", vetu nedokončil, lebo nevedel ako. Našli ho rodičia, teda tí, ktorých nazýval rodičmi, alebo ho našiel niekto iný, dal ho do nejakého domova a potom si ho adoptovali ,,rodičia"? Ale asi neskončil veľmi ďaleko od ich domu, keď jediný priechod je tu v ,,pivnici". A Hrion by mu na túto otázku pravdepodobne neodpovedal. Rozhodne nie pravdivo. Prečo takto rozmýšľam? Veď Hrion klame, to je isté! Laz, kde si? Nie, nebudem do toho miešať aj Laza!
Z myšlienok ho vytrhol Hrionov hlas:
,,Žeby si mysleli, že na to nie si pripravený?"
,,Óóó, ty si ale múdry!", Samo nenápadne cúval k dverám. Skryjem sa... v tých debnách? Nie, to nie je múdre, akurát poriadne smradľavé, ešte sa tam otrávim!
,,Vďaka.", odvetil Hrion. ,,A vieš, ako si sa sem dostal? Asi nie, ľudská pamäť nevidí ďaleko do minulosti... Mohol by som ti to povedať, samozrejme očakávam tvoj súhlas, Samo."
Samo naňho dlho gánil. Chcel povedať: Nie, dajte mi pokoj, chcem byť sám! ale namiesto toho proti svojej vôli prikývol.
Hrion a Waul sa na seba pozreli a Waul prikývol. Potom sa Hrion obrátil k Samovi.
,,V poriadku, na túto chvíľu sa zahrám na kamaráta, nič ti nezatajím a ani ti nebudem klamať. Ale neskáč mi do reči a dávaj pozor, lebo druhý krát už taký milý nebudem!"
,,Dobre, budem ticho.", zamrmlal Samo.
Waul si neveriacky odfrkol. Samo ho ignoroval.
,,Našla ťa Ehtte. Jej plány s tebou neboli veľmi príjemné, čo by si aj sám povedal. Podľa Ehtte bolo divné, že sme si nevšimli, že si v lese. Zvyčajne to aspoň ja cítim. Mal si vtedy štyri roky. Mňa však napadlo, že na tebe niečo otestujem. Ja som to prežil, ale pre dieťa by to mohlo byť nebezpečné. Smrteľne. A navyše si bol príliš malý. Musel si mať aspoň deväť rokov, ináč by som priveľmi riskoval. Tak sme si ťa tu nechali, kým ja som ti natáral kopu klamstiev o tvojich rodičoch a všetko ostatnom. Uveril si."
Samo ho len počúval. Bola to pravda? Nechcel, aby to bola pravda.
,,Žil si tu asi tri mesiace a za ten čas si nám spôsobil veľa nepríjemností. Veľmi si miloval elixíry a v jednom kuse si s nimi experimentoval, pokiaľ ťa Ehtte neodtiahla preč. A raz... raz si sedel v Ehtteninej miestnosti a hral si sa s elixírmi. Ľubovoľne si si nejaké vybral a zlieval si ich do prázdnej fľašky. A ono to vybuchlo a odmiestnilo to teba aj tie elixíry do tvojho sveta. Prišiel na to Waul., keď ťa hľadal. Najskôr sme nevedeli, kde si. Ale keď som zistil, že v celom Nekhere ťa nedokážem nájsť cez myseľ, tak mi to došlo. Ale teraz si tu a máš správny vek, takže to môžem otestovať!" Hrion naklonil hlavu, ale nespustil pritom zo Sama oči.
Samo nevedel, čo má povedať. Chcel vedieť, či Hrion klame alebo nie. Ale... prečo by mi klamal? Načo by mu to bolo? A ak som z Nekheru, ako som sa dostal sem do lesa? Nevedel potlačiť tú otázku:
,,Čo sa stalo s mojimi pravými rodičmi?", spýtal sa ho opatrne.
,,Netuším. To bolo totiž to posledné, čo ma v tej chvíli zaujímalo.", povedal Hrion. Narovnal hlavu a obrátil sa k Waulovi:
,,Mäure deelinnas vim lepr."
,,Geansd.", odvetil Waul.
Samo sa v tej sekunde rozhodol. Obrátil sa a vybehol z miestnosti ako raketa. Trochu ho spomalili dvere, ale s trhnutím ich otvoril, až zavŕzgali. Taký strašný zvuk ešte nepočul. Keď už bol na chodbe, rozbehol sa smerom k železným dverám. Nechcel utiecť von, keďže boli zamknuté, len chcel byť čo najďalej od Hriona. Zastal pred nimi a z celej sily do nich kopol.
,,Aúúú!", zakňučal. Bolesť v prstoch sa mu postupne premiestnila do celej nohy. Odskočil od dverí, akoby ho popálili. Obrátil sa a potichu zanadával. Ja chcem preč... nie, daj pokoj! Mal pocit, že sa vnútri rozdelil na dve časti. Jedna fňukala a chcela sa schúliť do kúta, a druhá túžila byť surová a všetkému sa postaviť. Samo nevedel, čo robiť. Nechcel sa vzdať, ale bojovať tiež nechcel. Chcel potichu rozmýšľať o možnostiach úniku.
V tej sekunde ho niečo napadlo. Veď ja mám v batohu spinku! Môžem tie dvere otvoriť! A utiecť bez Laza... ale on už tu asi nie je. Stratil so mnou trpezlivosť. Strašná predstava. Napriek tomu zamieril k miestnosti s debnami. Chytil kľučku, ešte raz sa obzrel a potom opatrne otvoril dvere. Našťastie tieto nevŕzgali.
V miestnosti ho ovalil ďalší, oveľa horší smrad, ale ignoroval ho. Zároveň sa ovládol a nepokúsil sa pozrieť do debien. Nechcel zažiť ďalší šok.
Svoj batoh našiel veľmi rýchlo. Kľakol si k nemu a strčil doň ruku. Začal sa v batohu prehrabovať. Už si ani nespomínal, čo doň vlastne narýchlo nahádzal. Môj mozog asi usúdil, že je to nepotrebné, napadlo ho. Ale čo všetko tam mal! Dve knihy, ktoré tam dal už zo zvyku a zápisník, ktorý bol jeho denník, zošit z matematiky a zároveň v ňom boli znetvorené kresby ľudí, ktorých nemal rád. Ešte tam našiel pero, mapu Európy a kúsok lana. Odstrčil prázdny obal od čipsov a konečne zbadal spinku. Vytiahol ju. Tak a teraz sa odtiaľto dostanem! Trochu sa s ňou babral a potom sa víťazoslávne uškrnul. Ideme!Postavil sa a rozbehol sa k dverám.
JA
Meno: Katka, Dalja, vyberte si. (Dalja je pes, ale ja som Dalja-korytnačka)
Vek: 14 (výborne!)
Narodenie: 11. 2. 1996 (A just to nemohlo byť dvanásteho, moje šťastné číslo, fňuk. Ale byť Vodnárom ma vážne baví)
Miesto narodenia: Bratislava (Prečo práve stará dobrá Bratislava? Polovica Slovenska sa narodila v Bratislave... fajn, robím si srandu)
MOJE NAJ
Číslo: 12 (Výborne, magické číslo. Tak prečo sa všetko pokašlalo, keď som mala dvanásť? Prečo ja som magnet na takéto ,,kamarátstvo"?)
Farba: Modrá (Som Vodnár, typické. Ale M.K. (odmietam tú ,,kamošku" nazývať menom!) má tiež rada 12 a modrú. Smola je, že s ňou sedím. A na chémii budem mať smolu, lebo NIEKTO namiesto pekných modrých obalov priniesol RUŽOVÉ (och, tfuj!!!) pre dievčatá a modré pre chlapcov. Hmmm, ak to ináč nejde? Ja som jej vravela, nech to nerobí, ale skúste si s ňou začať!)
Meno: Asi Martin. Alebo Martina (schválne, meno mojej postavy. Viem si vymýšlať super mená, veď si prečítajte moje príspevky. Môj postup je nasledovný: otvorím si Word, začnem bezmyšliekovite ťukať do klávestnice a potom omrknem výsledok. A z písmen si spravím meno. Niekedy (často) sa mi v počítači stene, že zle napíšem nejaké slovo. A nové meno je hotové!)
Téma: No, väčšina domácich tém je v zmysle: ,,Kto je zase na záchode?!"
Činnosť: Písanie, čítanie, robenie si popredu v učebnici angličtiny (Máme začiatočnícku, hoci sme pokročilí, takže už polovica skupiny si tam čmára popredu. Robím to aj na nemine, hoci som začiatočník a často tipujem (a často zle!))
Zviera: Vlk, krokodíl, pes (No, o tom ešte porozmýšľam, lebo babkina Rita ma včera od lásky pobozkala na tepláky. Bohužiaľ mala predtým v pysku zablatenú palicu a k tomu sa válala vo vode, takže ten bozk nešiel vôbec vyprať) a mačka (Pri škole nám behá čierna mačka. Raz som si k nej čupla, hladila som ju, a tá potvorka to brala ako pozvánku na kolená! Samozrejme ju hneď prijala, a teraz mám na telesnej tepláky s mačacími labkami)
Stránku: www.rokfort.sk (zrušená); www.enigma.sk (ste na nej); www.centrum.sk (e-maily); www.shooty.sk (všetky tie obrázky sú super); www.pokec.sk (tam sa kecá, to vám asi nedošlo); www.martinus.sk (tam sa objednávajú knihy, kalendáre a podobné somarinky)
MOJE NENÁVIDENÉ NAJ
Číslo: Hmmm... aha už viem, 13 (potrpím si na čísla)
Farba: Ružová (Škaredšiu farbu by ste nenašli! Ospravedlňujem sa tým, ktorí ju majú radi, ale nemôžem si pomôcť)
Meno: Erika, Michaela, achich, ja to meno nenávidím!
Téma: Móda; otázky typu: ,,Aké máš známky?", ,,Kedy si upraceš tú izbu?" a ,,Aký je tvoj naj priateľ?"
Činnosť: Nakupovanie (V spoločnosti rodičov (teda, s ocom je to fajn) a ,,kamošiek". To neznášam! ,,Pozri sa na to tričko, ú, to je nádhera!")
Zviera: Slimák (???)
Stránku: (Prečo som to sem dala? Netusím)
ŠKOLA
Meno: Gymnázium Malacky
Trieda: Tercia A (Nie nie nie, už na konci augusta som tušila, že sa niečo deje. A teraz... teraz je čas na revolúciu! Nezbavím sa jej skôr ako v Kvarte, ale aspoň bude pokoj!)
Triedna: Elena Grmanová (je milá, viac nemôžem povedať)
Naj predmet: Eh.... asi dejepis. Dejiny sú zaujímavé, ale v škole zo mňa všetko nadšenie opadne. Rada sa ich učím svojím spôsob.
Nenávidený predmet: Telesná (Tu som vážne stratená! Podľa učiteľky som sa zlepšila, ale to bol len mizerný beh a dribling, prvá hodina, to je zlepšenie?! Hoci, dala som koš (prvý...a posledný), lopta mi neušla, behala som ako vietor, iba raz som zletela z rebriny, podarilo sa mi mierne prechladnúť. Teda ak som sa zlepšila, tak pochádzam z kráľovskej rodiny, to vám poviem rovno!) Potom je tu hudobná. Síce sa nám mení učiteľ, ale ja neviem spievať! Ani tancovať! Potom nemčina, tusa topím. A chémia, stavím sa, že mi tam niečo vybuchne (mohlo by na ,,kamarátky")
Na čo hľadám odpoveď: Prečo nemôžu raz vyhrať tí zlí?
Môj e-mail: katka.korinkova@centrum.sk, dogie12@azet.sk, wolf.cub@centrum.sk
Nick na Pokec: dogie12 (Zase pes, všimli ste si? Vraj je to chlapčenský nick, ale to má každý jedno. Rozhodne si ho nezmením, hoci teraz mám asi 5 nickov)
Facebook: Katarína Kořínková (Logicky moje meno, nelogicky tiež)
Pomaly ďalej zájdeš. 
(To som celá ja)
Radšej neriskuj, ale dá sa odolať?
(Ja riskujem už bez toho, aby som o tom vedela)
Choď za svojimi snami.
(Hm, tu je ten problém. Moje sny je totiž veľmi komplikované splniť, pretože väčšina bude možná tak za miliardu rokov)
Je múdre čítať aj písať, ale je to na tebe.
(Ja konkrétne najradšej čítať, ale písanie nie je tiež od veci)
Radšej samotár než spoločenská ovca.
(Toto motto je tu len preto, lebo ma vystrihuje. V poslednej dobe sa ho snažím zmeniť na Spojenie samotára a spoločenskej ovce je niekedy lepšie, než jedno z nich. A odkiaľ mám tú ovcu? Ovca žije v stádach (aj jelene, však ste to nevedeli?)
Bez fantázie knihu nenapíšeš.
(Teda aspoň pre mňa to platí, hoci som fantáziu začala rozvýjať až vtedy, keď som sa dostala na gymko a kde sa začal boj o priatelov (pre mňa určite). Znie to hlúpe, že som o nej dovtedy nevedela. Dokázala som si predstaviť dej kníh a dej učebníc (divné), ale tým to haslo. Potom prišli iné knihy, fantasy, a začalo to naplno)
Najpredávanejšie knihy za Február 2012
Najpredávanejšie knihy za Január 2012
Telefón / Fax: +421 37 6555 551
E-mail: enigma@enigma.sk
E-mail objednávky + reklamácie: bookshop@enigma.sk
© ENIGMA PUBLISHING, s.r.o. 1999 - 2012
Umiestňovanie obsahu týchto stránok na iné weby,
jeho rozširovanie tlačou alebo na ľubovolných nosičoch
je možné len s písomným súhlasom vydavateľstva alebo
autora príspevku.
Konverzný kurz: 1,00 € = 30.1260 Sk
WEB stránky sú postavené na CMS DRUPAL
Dátum poslednej zmeny: 6 február, 2012 - 19:32
Katka Kořínková
Poslať nový komentár