Ten, kto prvýkrát použil namiesto oštepu nadávku,
stal sa zakladateľom civilizácie.
Sigmund Freud
Objednávky
Otázky, pripomienky
Všeobecné:
enigma@enigma.sk
K predaju:
bookshop@enigma.sk
Telefón:
00421 37 6555 551
Autorka: Katarína Kořínková
Z dediny vybehla chudá vysoká postava. Na hrudi si držala malé dieťa. Postava zrýchlila tempo. Za ňou vybehla ďalšia takmer rovnaká postava. Obaja boli démoni.
Ten prvý zastal aj s dieťaťom. Jednou rukou ho pustil a položil mu ju na hruď. potom sa nadýchol a vysal dieťaťu dušu. Dieťa sa rozplakalo. Jeho pokožka trochu zošedla a zrazu bolo mŕtvolne studené. Stále žilo, ale už nemalo to, čo bolo podstatou všetkých tvorov- duša. Démon sa potom zohol a opatrne, aby ho neporanil, položil dieťa na zem. Nechcel ho zabiť. Načo?
Druhý démon ho dobehol a chytil ho rukou so zožltnutou pokožkou.
,,Prečo ma sleduješ?", zasyčal ten prvý. Podľa hlasu by sa dalo povedať, že je to žena. Vytrhla sa mu a cúvla.
,,Ja ťa nesledujem, ja sa snažím zabaviť!", odsekol ten druhý, ale nepustil ju. Toto bol muž. ,,Heana."
,,Fajn, tak si užívaj, Dkleon, a pusti ma, lebo keď to decko budem ešte chvíľu počuť, zbláznim sa!", okríkla ho a vytrhla sa mu. Potom sa otočila a rýchlo kráčala preč.
Dkleon okamžite išiel za ňou a čoskoro si s ňou zrovnal krok. ,,Mám čas do polnoci, tak neviem, čo mám robiť."
,,Nechceš toho chlapca?", spýtala sa pokojne Heana.
,,Tri mesiace!", vyprskol. ,,Tri mesiace v jeho tele, kým ho budem môcť ovládať, a ty sa správaš, akoby som odišiel na lov rýb! A ešte niečo: koľko démonov v ľuďoch vlastne Hrion chce? On plus ten chlapec, to už sú dvaja, ale on si nedá pokoja, veru nie!"
Heana vydala zvuk, ktorý možno nazvať smiechom a ešte raz sa obzrela na plačúce dieťa. Určite ho nájdu, ľudia predsa nemôžu byť takí hlúpi, ako vyzerajú!
,,Ty ma vôbec nepočúvaš!", zvieskol Dkleon nahnevane.
Heana sa k nemu obrátila: ,,Mám dobrú správu: Ehtte mi oznámila, že ten chlapec má veľké výbuchy zlosti. Postačí, ak ho budeš rozčulovať a možno sa vyvinieš o mesiac dva skôr!"
Dkleon sa trochu upokojil. ,,Prečo práve tebe? Ja sm ten, ko v chlapcovi bude žiť, nie ty!"
Heana pokrčila plecami. ,,Spýtaj sa jej."
Chvíľu kráčali mlčky a tak aj vošli do lesa. Heana natiahla ruku a dotkla sa stromu. Nadýchla sa a vysala dušu aj nemu. Stromu zhnedli všetky listy, opadali a kôra stromu stmavla a zhnila. Strom čiastočne odumrel. Tak ako to dieča ešte žil. jediný rozdieľ medzi nimi však bol, že dieťa mohlo ďalej žiť, zatiaľ čo strom bez listov dlho nevydrží.
Dkleon gánil do zeme. Prečo som súhlasil s tým pokusom, ak sa to tak dá nazvať? Nejaké decko z iného sveta... nie, je odtiaľto, z Nekheru! Skáčem do radosti, len čo si na to pomyslím, fuj! Posledné slovo asi povedal nahlas, lebo Heana sa prekvapene strhla. Dkleon sa nasilu vytrhol z úvah.
,,A čo Jais? Máš s ním nejaké plány?", spýtal sa.
Heana neodpovedala hneď. ,,Už mi je nanič. Ale ak by chcel začať nanovo s plánom, tak to beriem. Asi dúfa, že som naňho zabudla. Mýli sa. Vlastne mám len dve možnosti: Zbaviť sa ho hneď, alebo ho dostať do Kaoeleanu a tam zistiť, či má ešte chuť spolupracovať. Spravila by som to hneď, ale je sním to dievča, takže počkám... Ale veľa času nemá! Buď sa ozve sám, alebo sa ozvem ja!", povedala pokojne. Jais im všetkým spôsoboval len problémy. Síce súhlasil, že bude znepríjemňovať život drakom krádežami na ich území, ale teraz prestal kradnúť podľa plánu a začal byť samostatnejší. Posledné, čo potrebovala, bolo, aby opustil les a tak sa dostal mimo dohľadu mágov. Asi poviem Hrionovi, nech ho častejšie sledujú!
Dkleon sa na ňu pozrel. ,,Tomu dievčaťu to ešte nepovedal, však?"
Heana prikývla. ,,Nikomu. Aspoň niečo z dohody dodržuje."
,,Musím už ísť.", povedal Dkleon. Nepovedal kam. Len sa obrátil a domiestnil sa.
Heana chvíľu hľadela na miesto, kde zmizol. ,,Vraciam sa do púšte!", zvolala nahlas, akoby to niekomu oznamovala. V Nekhery bola len jedna púšť, v ktorej sa skrýval Kaoelean. Jediný z ľudí, ktorý vedel presne, kde sa nachádza, bol Jais. Hoci ho nemohla celkom nazvať človekom...
Uškrnula sa a odmiestnila sa.
JA
Meno: Katka, Dalja, vyberte si. (Dalja je pes, ale ja som Dalja-korytnačka)
Vek: 14 (výborne!)
Narodenie: 11. 2. 1996 (A just to nemohlo byť dvanásteho, moje šťastné číslo, fňuk. Ale byť Vodnárom ma vážne baví)
Miesto narodenia: Bratislava (Prečo práve stará dobrá Bratislava? Polovica Slovenska sa narodila v Bratislave... fajn, robím si srandu)
MOJE NAJ
Číslo: 12 (Výborne, magické číslo. Tak prečo sa všetko pokašlalo, keď som mala dvanásť? Prečo ja som magnet na takéto ,,kamarátstvo"?)
Farba: Modrá (Som Vodnár, typické. Ale M.K. (odmietam tú ,,kamošku" nazývať menom!) má tiež rada 12 a modrú. Smola je, že s ňou sedím. A na chémii budem mať smolu, lebo NIEKTO namiesto pekných modrých obalov priniesol RUŽOVÉ (och, tfuj!!!) pre dievčatá a modré pre chlapcov. Hmmm, ak to ináč nejde? Ja som jej vravela, nech to nerobí, ale skúste si s ňou začať!)
Meno: Asi Martin. Alebo Martina (schválne, meno mojej postavy. Viem si vymýšlať super mená, veď si prečítajte moje príspevky. Môj postup je nasledovný: otvorím si Word, začnem bezmyšliekovite ťukať do klávestnice a potom omrknem výsledok. A z písmen si spravím meno. Niekedy (často) sa mi v počítači stene, že zle napíšem nejaké slovo. A nové meno je hotové!)
Téma: No, väčšina domácich tém je v zmysle: ,,Kto je zase na záchode?!"
Činnosť: Písanie, čítanie, robenie si popredu v učebnici angličtiny (Máme začiatočnícku, hoci sme pokročilí, takže už polovica skupiny si tam čmára popredu. Robím to aj na nemine, hoci som začiatočník a často tipujem (a často zle!))
Zviera: Vlk, krokodíl, pes (No, o tom ešte porozmýšľam, lebo babkina Rita ma včera od lásky pobozkala na tepláky. Bohužiaľ mala predtým v pysku zablatenú palicu a k tomu sa válala vo vode, takže ten bozk nešiel vôbec vyprať) a mačka (Pri škole nám behá čierna mačka. Raz som si k nej čupla, hladila som ju, a tá potvorka to brala ako pozvánku na kolená! Samozrejme ju hneď prijala, a teraz mám na telesnej tepláky s mačacími labkami)
Stránku: www.rokfort.sk (zrušená); www.enigma.sk (ste na nej); www.centrum.sk (e-maily); www.shooty.sk (všetky tie obrázky sú super); www.pokec.sk (tam sa kecá, to vám asi nedošlo); www.martinus.sk (tam sa objednávajú knihy, kalendáre a podobné somarinky)
MOJE NENÁVIDENÉ NAJ
Číslo: Hmmm... aha už viem, 13 (potrpím si na čísla)
Farba: Ružová (Škaredšiu farbu by ste nenašli! Ospravedlňujem sa tým, ktorí ju majú radi, ale nemôžem si pomôcť)
Meno: Erika, Michaela, achich, ja to meno nenávidím!
Téma: Móda; otázky typu: ,,Aké máš známky?", ,,Kedy si upraceš tú izbu?" a ,,Aký je tvoj naj priateľ?"
Činnosť: Nakupovanie (V spoločnosti rodičov (teda, s ocom je to fajn) a ,,kamošiek". To neznášam! ,,Pozri sa na to tričko, ú, to je nádhera!")
Zviera: Slimák (???)
Stránku: (Prečo som to sem dala? Netusím)
ŠKOLA
Meno: Gymnázium Malacky
Trieda: Tercia A (Nie nie nie, už na konci augusta som tušila, že sa niečo deje. A teraz... teraz je čas na revolúciu! Nezbavím sa jej skôr ako v Kvarte, ale aspoň bude pokoj!)
Triedna: Elena Grmanová (je milá, viac nemôžem povedať)
Naj predmet: Eh.... asi dejepis. Dejiny sú zaujímavé, ale v škole zo mňa všetko nadšenie opadne. Rada sa ich učím svojím spôsob.
Nenávidený predmet: Telesná (Tu som vážne stratená! Podľa učiteľky som sa zlepšila, ale to bol len mizerný beh a dribling, prvá hodina, to je zlepšenie?! Hoci, dala som koš (prvý...a posledný), lopta mi neušla, behala som ako vietor, iba raz som zletela z rebriny, podarilo sa mi mierne prechladnúť. Teda ak som sa zlepšila, tak pochádzam z kráľovskej rodiny, to vám poviem rovno!) Potom je tu hudobná. Síce sa nám mení učiteľ, ale ja neviem spievať! Ani tancovať! Potom nemčina, tusa topím. A chémia, stavím sa, že mi tam niečo vybuchne (mohlo by na ,,kamarátky")
Na čo hľadám odpoveď: Prečo nemôžu raz vyhrať tí zlí?
Môj e-mail: katka.korinkova@centrum.sk, dogie12@azet.sk, wolf.cub@centrum.sk
Nick na Pokec: dogie12 (Zase pes, všimli ste si? Vraj je to chlapčenský nick, ale to má každý jedno. Rozhodne si ho nezmením, hoci teraz mám asi 5 nickov)
Facebook: Katarína Kořínková (Logicky moje meno, nelogicky tiež)
Pomaly ďalej zájdeš. 
(To som celá ja)
Radšej neriskuj, ale dá sa odolať?
(Ja riskujem už bez toho, aby som o tom vedela)
Choď za svojimi snami.
(Hm, tu je ten problém. Moje sny je totiž veľmi komplikované splniť, pretože väčšina bude možná tak za miliardu rokov)
Je múdre čítať aj písať, ale je to na tebe.
(Ja konkrétne najradšej čítať, ale písanie nie je tiež od veci)
Radšej samotár než spoločenská ovca.
(Toto motto je tu len preto, lebo ma vystrihuje. V poslednej dobe sa ho snažím zmeniť na Spojenie samotára a spoločenskej ovce je niekedy lepšie, než jedno z nich. A odkiaľ mám tú ovcu? Ovca žije v stádach (aj jelene, však ste to nevedeli?)
Bez fantázie knihu nenapíšeš.
(Teda aspoň pre mňa to platí, hoci som fantáziu začala rozvýjať až vtedy, keď som sa dostala na gymko a kde sa začal boj o priatelov (pre mňa určite). Znie to hlúpe, že som o nej dovtedy nevedela. Dokázala som si predstaviť dej kníh a dej učebníc (divné), ale tým to haslo. Potom prišli iné knihy, fantasy, a začalo to naplno)
Najpredávanejšie knihy za Február 2012
Najpredávanejšie knihy za Január 2012
Telefón / Fax: +421 37 6555 551
E-mail: enigma@enigma.sk
E-mail objednávky + reklamácie: bookshop@enigma.sk
© ENIGMA PUBLISHING, s.r.o. 1999 - 2012
Umiestňovanie obsahu týchto stránok na iné weby,
jeho rozširovanie tlačou alebo na ľubovolných nosičoch
je možné len s písomným súhlasom vydavateľstva alebo
autora príspevku.
Konverzný kurz: 1,00 € = 30.1260 Sk
WEB stránky sú postavené na CMS DRUPAL
Dátum poslednej zmeny: 6 február, 2012 - 19:32
Katka Kořínková
Poslať nový komentár