Ráno mi pripravilo nepríjemné prekvapenie. Bolo nasnežené. Neznamenalo to pre mňa nič iné, len všetky svoje vybavovačky presunúť aspoň o pol hodinu skôr aby som sa všade dostala načas a to hlavne k Emily.

,, Dáš si raňajky?“ spýtal sa ma Nicolas, keď som vyšla z kúpeľne prichystaná začať nový deň. ,, Nie, musím ísť. Už teraz nestíham polovicu vecí,“ odvetila som mu. Nicolas je môj priateľ a zároveň spolubývajúci. ,, Nikto ti ešte nepovedal, že raňajky sú základom dňa?“ položil mi ďalšiu otázku. ,, Zlatko, fakt sa už nemôžem zdržať, ale sľubujem, že si niečo kúpim pod zub. Dobre? Vieš predsa, že u Emily musím byť presne o druhej,“ vysvetľovala som mu.

,, Si tam len štyri dni a už ju poslúchaš ako psík,“ odvrkol. ,, Tak to nie je pravda. Robím si len svoju prácu. Ide predsa o veľa a vieš, že minule mi zakázala prísť, keď som mala meškať. Nemôžem to riskovať,“ vravela som.

,, Len ma trápi, že ťa vidím iba skoro ráno a potom až neskoro večer,“ pozrel na mňa a ruky si prekrížil na hrudi. Práve som si zapínala kabát, tak som nechala posledný gombík tak a podišla som k nemu. Objala som ho a pozrela mu do očí. ,, Aj ty mi chýbaš zlatko, ale vynahradím ti to. Sľubujem,“ pobozkala som ho. Ako sme mali pery spojené rukami ma objal a pritisol si ma, čím predĺžil náš bozk. Ach, ako sa mi od neho nechcelo odísť.

,, Nemohla by si mi nejakú zálohu dať už teraz?“ opýtal sa stále ma držiac v náručí. Iba som sa pousmiala. ,, Musím už ísť,“ dokončila som napokon našu debatu a vydala sa do ulíc.

Ako som vravela ani som nestihla vybaviť všetko a už som parkovala pred honosným domom pani Grantovej.

Zazvonila som pri bráne ako obyčajne. ,, Kto je tam?“ spýtala sa ma Grace.

,, Dobrý deň Grace, to som ja Tara,“ odvetila som. ,, Dobrý deň. Pani vás dneska nemôže prijať...,“ začala, keď som zrazu v pozadí začula Emilin hlas.

,, Povedala som, že ju prijmem,“ vravela.

,, Ale pani...,“ začala opäť, no pani ju nenechala protestovať. ,, Už som povedala. Grace, pusti slečnu Williamsovú dnu a nezdržuj ju od jej práce,“ dokončila ich debatu.

Brána sa otvorila a ja som v menšom pomykove kráčala ku vchodovým dverám. ,,Čo sa asi mohlo stať?“ vŕtalo mi hlavou.

Tento krát ma prijala v malom salóniku. Pri sebe mala stolík, kde mala položených niekoľko druhov liekov. Sedela v invalidnom vozíku a pod očami mala čierne kruhy. Jej stav sa pravdepodobne zhoršoval a ona mala za sebou zlú noc. Grace si o ňu musela robiť starosti, tak chcela aby dneska len oddychovala. Chápala som ju. Tiež by som reagovala tak isto a keby som stratila jeden deň, kvôli tomu, že sa necíti dobre, prijala by som to bez námietok.

Lenže Emily si zjavne uvedomovala, že jej čas je ohraničený a blíži sa k záveru, preto nechcela strácať ani minútu.

,, Dobrý deň,“ pozdravila ma. Sadla som si na stoličku, už zvyčajne položenej oproti tej jej.

,, Dobrý deň,“ odzdravila som a pohľad mi na chvíľku klesol na lieky. ,, Nie je to také zlé ako to vyzerá. Dnes ešte neumriem,“ všimla si môj pohľad, tak naň hneď reagovala.

,, Ste pripravená pokračovať?“ opýtala som sa jej bez akýchkoľvek iných otázok a vytiahla som diktafón. V jej tvári sa objavil slabý úsmev, čím zároveň aj prikývla.

****

,, Takže odbil môj čas a ja som sa vybrala na našu schôdzku. Pamätám sa, že som bola strašne nervózna z toho, že ho opäť uvidím, ale zároveň som mala obavy, že sa neukáže.

Bol tam ešte skôr ako ja. Čakal sa s ružou v ruke a nádherným úsmevom. ,Prišla ste,ʼ povedal hneď ako ma zbadal. , Ako vidíte. Som tu,ʼ odvetila som s úsmevom a vzala si od neho ružu, ktorú mi podával. , Je síce len jedna, ale pri pohľade na vás je priam zbytočná,ʼ vravel celý v rozpakoch. Najprv som ho nepochopila, no potom mi to vysvetlil. , Viete, vaša krása zatienila aj krásu tejto ruže.ʼ V tom momente som vedela, že to nebude žiadny maniak ako sa obávala Nikoleta. Urobili sme si nádherný deň. Najprv sme boli na káve. Potom ma vzal do galérie, kde mal aj niekoľko svojich malieb, ale hlavne mi tam ukázal svojich obľúbených umelcov. Celú tú dobu sme sa rozprávali. Zaujímalo ho o mne všetko a mňa zas o ňom. Ani raz sme nezažili trápnu chvíľku ticha, ktorej sme sa obaja určite obávali. Bol neuveriteľne galantný a pozorný. Chvíľkami som si nebola istá, či nesnívam. Viete až som sa bála, že je len vymyslený a nie skutočný. Boli to prekrásne časy,“ pri tých spomienkach z nej pokoj len vyžaroval. ,, Milovali ste ho?“ nedalo mi neopýtať sa. Pozrela na mňa a s úsmevom mi prikývla. ,, Viac než svoj vlastný život,“ odvetila. Usmiala som sa a celá nedočkavá som čakala ako bude príbeh pokračovať. ,, Odvtedy sme sa stretávali každý deň. Chodil na všetky moje predstavenia a ja na jeho výstavy. Zasypával ma kvetmi, ale tie mi nikdy nemohli nahradiť jeho bozky. Bol taký nežný a pery mal také hebké,“ opäť sa s úsmevom zasnívala.

,, Netúžila som po ničom inom len vydať za tohto muža, mať s ním kopu detí a zostarnúť po jeho boku, no osud mal pre nás oboch prichystané odlišné cesty...,“ pokračovala.

Po tejto vete som vedela, že sa pomaly, ale isto dozviem prečo tu záhadný Jhonatan nie je a prečo o ňom nič nevie ani jej syn.

Zrejme by som sa to dozvedela keby nás nevyrušila Grace so správou, že prišiel Emilin lekár a ja som svoju návštevu u nej musela rapídne skrátiť.

 ****

,, Už si doma?“ spýtal sa ma prekvapene Nicolas, kde som sa zjavila vo dverách obývačky.

,, Veru, už to tak vyzerá,“ odvetila som a ľahla som si na gauč tak, že som mala hlavu položenu na jeho kolenách. ,, Vitaj doma,“ povedal, pohladil ma po vlasoch a pobozkal ma na čelo. ,, Bosorka ti dala na dnes voľno?“ spýtal sa ma vzápätí. Jeho slová ma prekvapili a donútili ma posadiť. ,, Kto? Čakala by som od teba trošku viac úcty,“ vyčítala som mu.

,, Ja len, že ťa tak zamestnáva tá jej spoveď, či čo jej to píšeš,“ vravel. ,, Hej, spoveď. No aby si vedel tá osoba mi je čoraz sympatickejšia. Jej život sa uberal zaujímavým smerom a som zvedavá čo sa stalo, že zostala so synom sama,“ odvrkla som mu. To ho zaujalo.

,, Fakt si myslíš, že ti povie pravdu o jeho otcovi?“ vyzvedal. Medzitým som sa opäť postavila. ,, Uvidíme, ale teraz si idem dopriať horúcu kúpeľ,“ dokončila som a pozrela sa na neho. ,, No moment, ale niečo si mi predsa sľúbila,“ začal. Prikývla som, aby vedel, že viem o čom hovorí. ,, A pokiaľ viem, keď ty si dáš horúcu kúpeľ budeš natoľko grogy, že pôjdeš hneď spať,“ pokračoval.

,, Možno by som nebola, tak moc grogy, keby si mi robil spoločnosť,“ usmiala som sa na neho a na základe jeho šibalského pohľadu som usúdila, že pochopil a tiež vstal z gauča.