Z očí len chlad,

nič ku mne necítiš viac.

Príchuť lásky je preč,

zmizla sťa z neba mrak.

Z nocí daždivých

zostal mi len dáždnik,

chlad pod ním zmenil sa na raj,

dnes v ušiach mi znie: VSTÁVAJ!

Túžim vrátiť späť,

ten osudný deň,

modlím sa za zázrak.

Opäť ti chcem vedieť

pozrieť do očí.

Omylom sa stalo priveľa,

úsmev som ti vzala.

Dôvera vo mňa sa stratila,

keď šťastie u druhého som hľadala.

Svoj kríž nosím,

som bez teba,

nepatríš mi viac.

Áno, som tá neverná,

ktorá však dýcha len pre teba

a tichučko dúfa,

že do tvojho srdca

vtisne sa to slovo jediné – ODPUSŤ.