Oči otvorím,

do slnka sa pozerám,

vetrík si veje,

na všetko zabúdam.

Idem ďalej,

viac sa neobzerám.  

Každý človek potajme sa obzerá,

nevšímam si, skaziť deň si nedám.

Nech si myslia, nech si šepocú do uší,

čo ich štve, to mňa vôbec netrápi.

Každý nech sa pozrie na seba,

keď chcú druhých súdiť,

Napadne mi: Čo ich vôbec je do mňa?!

Proti svetu sa búrim!

Ste kto ste, ja som kto som.

Zdá sa vám, že treba to riešiť?

Hnev sa vo mne búri,

no povinnosť ma súri,

Napokon sa len usmejem,

peknými slovami pozdravujem,  

Službu vám vlastne robím,

odchádzam preč.

Lúsknutím prsta,

už ma viac niet.