Samota jej z očí kričí,
tíško sny ničí.
Nikdy sa nevráti
ona v prach sa obráti.

Posledný vietor
myseľ rozfúkava
sťa padáčiky púpavy.
Šeptom sa prihovára,
dosť bolo únavy.

Ona poddáva sa
slovám vánku
sladkým,
tichým,
bezbolestným.

                                    Opité bolesťou,
                                      smutné smiechom,
                                        stratené láskou
                                          jej srdce
                                            kričiac:
                                              "BER SI MA
                                                 ZNIČ
                                                  ZABI!
                                                   aj tak už

                                                 zomieram."

Padá
priepasťou zatratenia.
Poslúchla vánok.
Bez snaženia
skáče.
Je slobodná!