Sedel si tam sám

a vyzeral si smutno.

Priznávam,

asi mi ťa bolo ľúto.

Viem že som ti ublížila,

ale jedno mi to nie je.

Už som to raz urobila

a napraviť to nejde.

Cítim sa strašne,

no myslím, že nie viac ako ty.

Bolo to utrpenie strašné.

Ľutovať to budem do smrti.

Slová nič neznamenajú,

činy sú tie hlavné

a tie ťa poznamenajú,

aj keď sú len klamné.

Čo ti mám povedať,

aby odpustil si mi.

Nebudem to zariekať.

Prepáčiš mi?

PROSÍM!