18. 12. 2004

 Aj Vám sa stane, že v tomto predvianočnom čase a zhone stratíte hlavu ? Aj vy sa necháte strhnúť predvianočným ošiaľom, naletíte na lacnú reklamu ? No mne sa to toho roku stalo tiež. Kdesi som na internete vyhrabal reklamný leták pozývajúci na Vánoční Sázavu. Neočakával som žiadne lacné banány, pomaranče, salonky, či údené. Očakávať som mohol lacnú chrípku, reumatický záchvat v akcii, omrzliny do vyčerpania zásob, opicu po záruke a pod..... Navzdory tomu som sa tam vybral. Ráno absolvujeme ľahkoatletickú rozcvičku – dostať Moryaka zo skrine a cez terasu dole z poschodia. Veru chudák, už bol prachom zapadaný, tak potreba venčiť ho bola priam pálčivá, navzdory jeho nevhodnosti na tento terén.Priväzujem teda na dno lode vehicel značky Trabant a kotúľame sa smerom do Krhaníc, čo je tuto za našimi  humnami.  Myšlienka pádlovať proti Vltave a Sázave do Krhaníc bola postavená mimo zákon a zdravý rozum, vzhľadom na ročné obdobie, výskyt hatí, nedostatok času a pod. Vzhľadom na reklamnú kampaň sa očakával nával až niekoľkých autobusov. No nič sa nenavalilo, lebo bezplatné linky sem nepremávajú. A tie platené ? V tejto dobe a v tomto počasí každý súdny šofér nenaštartuje, zatiahne ručnú brzdu, vrazí nejakú rýchlosť, zamkne volant, rýchlostnú páku a vozidlo, aktivuje imobilizér, podloží kolesá klinmi, zamkne garáž, aktivuje alarm v garáži, vezme čerstvú dennú tlač, obuje teplé papuče, otvorí si pivo a sadne k telke. Zrejme takto  uvedomele konal aj šofér pražských vodákov, lebo na mieste štartu sa zišlo 5-6 áut, väčšinou vodákov pustovníkov, alebo iných vodáckych indivíduí. Našťastie, medzi týmito chlapíkmi bol aj jeden môj známy, tak som nezúfal, že sa stratím a zablúdim. Chvíľu som váhal, či nepresadnúť do jeho Pálavy, ale nakoniec navzdory pochybnostiam pochybovačov som ostal verný Moryaku. Malá flotila ľadoborcov sa po ustrojení vydala na polárnu plavbu. S Petrom sme mali v pláne, ako informoval onen leták, končiť v Kamenným Přívozu, vzhľadom na stav vody. Zo začiatku rieka nevykazuje žiaden prúd, ani striedavý ani jednosmerný. Hneď po pár metroch teda narážame na súvislé ľadové pole, ktoré spočiatku lámeme, no nakoniec v ňom uviazneme a aby sme neprimrzli až do jari, tak sa prebíjame k brehu a kúsok prenášame. Hrúbka ľadu dosahuje dobré 3-4 cm. Po krátkej prenáške s občasným lámaním krýh to už potom ide. Rieka sa trochu rozbieha, absolvujeme pár príjemných splavíkov, vyplašíme pár kačíc a už sa objavuje most V Přívoze.  Podaktorí zapadnú do miestnej hospody, podaktorí pokračujú v plavbe, zrejme do Pikovic, my to tu zapichneme a pelášime domov. Netreba to zase preháňať. Však áno. Do konca roku veľa času už neostáva, a tak väčšina mojich  ciest za vodou, ak nie všetky,  bude smerovať asi už len do sprchy. 

...aj keď jeden nikdy nevie.