25. 11. 2005 Stredná Európa,

Praha, teplota vzduchu -7ºC

Únětický potok, alebo

Po stopách Eskimákov v Čechách 

Motto:

Keď pršalo, mrholilo

vodákovi zašibalo

a keď mrzlo, až prašťalo

úplne mu preskočilo.....

Ako vodácky atašé SR v historických „zemích českých“ mám občas prístup aj do vybranej spoločnosti. Kto tú spoločnosť väčšinou vyberá, neviem, ale tentokrát to bol zaručene Jícha, alebo Míla. Vybrali teda pekne. Podarilo sa im zbalamutiť zopár jedincov a usporiadať takú malú polárnu výpravu, ktorej cieľom bolo pravdepodobne prvosplaviť Únětický potok.

Každopádne tí, čo naleteli, sa zišli v Prahe v Roztokách v piatok ráno čosi po ôsmej, plní očakávania mimoriadneho vodáckeho zážitku. Zrejme netušili, aký bude výnimočný a jedinečný. Odtiaľto sme sa previezli na rekognoskáciu dvoch nástupných miest. Samozrejme, vybrali sme si to vyššie miesto - veď sme dostatočne blbí.

Popis, informácie a prognózy Jíchu sľubovali toto:

A ako to bolo naozaj ?
Vypečené bolo teda kadečo, a toľko pripečených vodákov pohromade, to sa len tak nevidí.

Na miestach štartu rybníky halil ľadový pancier a snehový poprašok. Niečo tam aj naozaj vytekalo, to sa nedá poprieť. Na člnkovanie to však miestami nestačilo. Totiž pomerne dosť a často to drhlo. Na prvom úseku, dlhom niečo vyše kilometra ( ??? ), boli aj tri umelé stupienky, aj zopár menších prírodných; sem tam padnutý strom, kroviny.... Veselým sa ukázal prejazd potrubí, či zdolávanie dvoch plotov z vlnitého plechu, ktoré boli pomerne poddajné a dali sa podplávať. Nechýbalo nič, čo má mať správny český potok. Pri spomínaných potrubiach panoval dokonalý smrad. Zrejme sa tu všetky ryby a žaby posrali od smiechu nad tou našou komédiou. Iba tej vody bolo poskromne. Na druhom nástupnom mieste pristupuje k nám aj pôvodca tohto všetkého, aby si okoštoval, čo nám navaril.

Na druhom úseku spočiatku vyzeralo, že to bude s vodou lepšie. Ale len vyzeralo. Aj tu boli nejaké tie umelé stupienky, aj nejaké prírodné miniperejky, betónové rúry, esíčko, spadnuté stromy a lávky, z ktorých som dve preniesol, hoci niektorí sa pod ne pasírovali. Navzdory tomu, že som sa vybral na vodu, všemožne som sa snažil vyhnúť sa priamemu kontaktu s ňou. Nepodarilo sa mi však zachovať v kajaku a v neopréne sterilné prostredie. Človek tu aj zabudne na zimu, lebo pri doprednom posune kajaku, po suchých, mokrých a namrznutých kameňoch, vykonáva prácu t.j. fyzickú činnosť, pričom uvoľňuje prebytočné teplo, ktoré sa celkom hodí a až také prebytočné zasa nie je.

Miestami sa však potok rozlial, alebo dokonca rozvetvil a to potom bolo peklo a galeje. Konečne pekné bolo až to esíčko, ale tiež by znieslo viac vody a bolo by výživnejšie. Ešte pred ním to mnohí vzdali, aby sa dali s kajakom na pleci na ľahký zimný treking. Priznám sa, kúsok za esíčkom som sa ešte v tom koryte sunul dopredu pomocou pádla a bakule, ale cca po 200 metroch mi tiež povolili nervy a prešiel som sa s kajakom po súši. Keď som nadobudol akú takú duševnú rovnováhu, znova som nasadol a pokračoval v drhnutí dna. Tak som dodrhol až do cieľa. Už sa mi vôbec nechcelo prešúchať tých pár metrov do Vltavy. Radšej som sa vyteperil z koryta a dal sa rýchlo do sucha.

Sláva nášmu výletu a chvála organizátorom. Orgazmusačne to zvládli takmer dokonale. Podarilo sa im ukecať rybárov, aby vodu púšťali až piatok, a nie vo štvrtok, aby nám neutiekla. Klobúk na hlavu, páni. To sa len tak hocikomu nepodarí - dohodnúť sa s rybárom...A vodákovi už tobôž nie. Zaistenie meteorologických a hydrometeorologických podmienok však nezvládli celkom jednotku. Predsa len –7ºC nie je asi to pravé na vodu. Nepoviem, keby sme šli loviť veľryby alebo tulene, bolo by to optimum, ale na roztopašné člnkovanie? No, neviem, neviem... Možno len starnem a strácam na akčnosti.  

Každopádne to však bol, alebo mal byť, veľkolepý projekt, lebo boli doňho zainteresované aj vodácke médiá v podobe istého nemenovaného vodáckeho časopisu a pár renovovaných, či renomovaných, alebo akých firiem.

Treba však podotknúť, že takýto projekt si vyžaduje širokospektrálny prístup so zainteresovaním štátnych, vládnych a mimovládnych organizácií a miestnej samosprávy.  Oplatilo by sa vypracovať ešte i projekt zavodnenia potoka a siahnuť aj po fondoch európskej únie. Jednak preto, že sme v nej, a jednak preto, že sa zasponzorovali už aj väčšie sprostosti. Rovnako by som do akcie zapojil a využil miestne zdroje. Dohoda s rybármi bola dobrým ťahom, ale to nestačí. Do akcie by som zapojil aj hasičský zbor a zorganizoval obrovské požiarne cvičenie s cieľom požiarnymi cisternami pozvážať vodu z regiónu a potom v polkilometrových odstupoch, pomocou vodných diel, by som sa ju snažil dostať do koryta rieky. Miestne Technické služby by som samozrejme zapojil tiež. Mohli by vytiahnuť kropiace vozy, rozostaviť ich medzi požiarne a kropiť koryto. Aspoň by sa potom v lete nemohli vyhovárať, že ich leto zaskočilo; tak, ako to robia cestári so zimou. Jeden požiarny a jeden kropiaci voz,  s pohonom 4x4, by mohli ísť pred organizovanou skupinou vodákov, napríklad pred nami. Požiarne vozidlo by vodným delom odvalilo prebytočné a vyčnievajúce kamene, ploty z vlnitého plechu a kropiace by mohlo zvlhčovať koryto, aby do príjazdu vodákov nevyschlo a nevytvorilo tak prašné prostredie. Ak by bol dostatok prostriedkov z európskych fondov, zapojil by som aj profesionálnu armádu - minimálne jeden ženijný pluk. Mohli preukázať svoju profesionalitu a pohrať sa s lávkami, ktoré by mohli nadvihnúť rôznymi mechanizmami a výbušninami.

Práce by sa našlo aj pre bezpečnostné zložky. Policajný ťažkoodenci by mohli vytvoriť kordón po oboch brehoch rieky a zasiahnuť vo chvíli, keby nejaká voda chcela uniknúť z koryta a takto by nám chcela sťažiť postup. 

Samozrejme, v cieli by to chcelo nejaké vyhrievané prezliekárne a saunu. Tie by však mohli byť mobilné, aby sme ich mohli operatívne voziť so sebou aj na iné vodácke destinácie.

Takže, páni, dúfam, že si z toho vezmete ponaučenie a nabudúce to bude lepšie zaistené, aj pripravené.

V cieli nás ešte obdivuje strýc, ktorý sa vydal na bicykli do hospody. „Vy jste ňáký specialisti, že jo?“

Ani nevie, ako sa nemýli.

Ostáva mi už len povedať kamarátom: „ Ahoj“ a vydať sa domov.

Našťastie, domov sa vraciam, až keď sa začína stmievať. Takto ma aspoň mnohí od nás z obce neuvidia. Pár ľudí ma síce videlo, ale snažil som sa tváriť, že ja tam nie som. Keď to nepomáhalo, tak som sa robil, že to nie som ja a akákoľvek podobnosť so mnou je čisto náhodná.

Doma som si pustil obľúbené rozprávky: Hrnček var, Kotlík kúr a Radiátorček hrej, aby som znova získal duševnú a fyzickú rovnováhu.

Včera som bol aj u doktorky na vstupnej prehliadke. Dala mi tetanovku, čo síce nie je na škodu, ale keby vedela, že pôjdem na druhý deň aj na vodu, tak by mi určite dala čosi na hlavu... a čiapka by to zrejme nebola.

Celé podujatie hodnotím vysoko pozitívne. Kto má problém získať dovolenku pred sviatkami a nemá skorumpovateľného známeho lekára, ľahko prišiel k chrípke, a teda aj k voľnu.

Ku koncu roka mnoho firiem a podnikov odpisuje rôzny materiál a vodáci môžu tiež takto odpísať prebytočné lode, pádla, bundy a pod.

Tak som len zvedavý, čo ešte navystrájame do konca roka.

PS: Mám tiež jeden dobrý tip na prvosplav. Pozor však! Je to len pre expertov!

Pomerne veľký spád, klesanie cca 1,5 m na 2,4 m, ostré zákruty a pomerne neprehľadné.

Ak sa nájde dosť záujemcov, môžeme skúsiť spláchnuť dvanásť podlažné schodisko u mňa v Bratislave v paneláku. Musíme však vyčíhať, kedy ho upratovačka umyje. Vodu by som na prilepšenie ešte dodal z požiarneho hydrantu a prípadne ju môžem aj trochu prihrievať zo sprchy.

Prihlášky a informácie na: wwVI.prvosplavy.com

Ahoj!                                                                                                                                Ja