4. 10. 2003 

Magyarpusztariver story

Štvrtá križiacka výprava na maďarské „rieky“ * 

Petrovi nedalo veľa práce ma nahovoriť na člnkovanie u južných susedov neviem kde, nevedno odkiaľ a kam, nevedno s kým. Len sme vedeli , že čosi sa má niekde vypúšťať. Akcie s takýmto množstvom informácií bývajú bezstarostné. A neviem ako Peter, ale ja ich rád vyhľadávam. Nevedomosť človeka totiž nebolí a neprivádza myseľ do stavu myslenia až rozmýšľania.  Ministerstvo zdravotníctva totiž varuje: Myslenie vážne poškodzuje zdravie a spôsobuje problémy sebe aj iným.

Vzhľadom na náš južanský pôvod a v rámci postupného približovania sa k cieľu sme navštívili v piatok svoje rodiská s malou nástrešnou batožinou zvanou kajak. Postarší rodáci doma pri pohľade na auto s divnou vecou na streche očakávali možno návštevu pápeža či mimozemšťanov, ale vykľul sa z nich neznaboh čo pácha mokré hriechy kde len môže.

Keď v sobotu ráno dokvitol Peter k nám, pre rodičov to bola slabá útecha, že po svete chodí aj viac takých bláznov ako ich syn. Nech mi odpustia.

Po previazaní Petrovej lode vyrážame smerom na Komárno, krátka pauza na nákup lepidla, pár kozmetických úprav na Petrovom pase snažiacom sa rozložiť na prvočinitele a už prekonávame hranice s evidentným nezáujmov príslušných orgánov.

Po krátkom presune a vyčkávaní sa pripájame ku skupine Petrovho kamaráta Gábora a jeho znalej aj neznalej vodáckej družiny. Gábor totiž organizuje rôzne túry, na ktoré sa hlásia rôzne zdatní jedinci. Svorne prichádzame niekde k mestečku Tata k hydrogeologickému útvaru na povrchu krajiny zvanej Altal-ér. Toto? Splavovať? U nás na tom pasieme a venčíme kačice. Všetci sa tvária, že to mienia splavovať, tak nedávam radšej na sebe nič poznať aj keď mi to nejde do hlavy.

Pomaly ľutujeme, že nemáme tiež kanojku. Mnohí sa čudujú nad našimi „detskými“ kajakmi (Bert a Razor) a my vlastne tiež. Snažím sa prísť na to, ako presvedčili obsah tohoto hydrogeologického telesa, aby sa rozbehol po rovine. Čo to poháňa a ako je to asi energeticky náročné?  Kupodivu sa tu zišlo celkom veľké množstvo člnkovaniachtivého a vodomilného národa (bohužiaľ aj alkoholomilného). A viete kto všetko tu bol? Samí Maďari ! No a potom my dvaja zo Slovenska. Tiež samí Maďari ! Zrejme tu majú nedostatok vodákov, lebo neskôr som zistil, že tu bola na sústredení či záskoku asi aj plavecká a potápačská reprezentácia. Vykonali sme nejakú registráciu s Gáborovou pomocou, čo nám zaistilo teplý guláš na záver a certifikát, že sme to teda absolvovali, či vyhrali, či čo. Ale ten nám pošlú dodatočne. A aj slávni budeme, točila nás telka. Pomaly sa začali prví motáci trúsiť na vodu. Na tak malé množstvo vody bolo asi nadmerné množstvo člnkárov. Niekde šírka sotva na dĺžku kanoe, niekde až kajaku, a to nemusí byť morský či rýchlostný. Vyrojilo sa pekné množstvo kajakov a kanoí rôzneho typu, farby, materiálu, prevedenia a osadenstva v rôznom štádiu alcoholis dementis. Snažíme sa motať okolo Gáborovej skupiny a sem tam im poradiť ako na to, čo s pádlom a kam si ho strkať. Miestami to pripomína našu Rudavu , keď bola ešte mladá či zavlažovací kanál alebo stoku. Chemický vzorec substancie pod našimi člnkami sa nedá vždy vyjadriť stručne ako H2O. Niekedy je to zložitejší vzorec napr.:

 

H2O+PVC+Fe+PET fľaša+Igelit s odpadom+biela technika + opitý vodák + žaba + potápač + vodná kapusta + šuter +............

 

Bezprašný priebeh podujatia zaisťuje aj ustálené počasie t.j. stály dážď. Nálada však neklesá pod bod mrazu. Jednej slečne zrejme skorodovali vlasy na daždi a púšťa sa jej hrdzavá farba po tvári a krku. Že by prefarbená blondína? Je a chce byť vcelku družná, ale keď je takto zmaľovaná ide z nej strach a hrôza, a tak si držíme odstup a nepúšťame ju k telu, aby sme čosi škaredé od nej nechytili.

Nakoniec nám kajaky celkom dobre poslúžili pri preplietaní sa medzi spolučlnkujúcimi, prírodnými a umelými prekážkami. Mali sme česť spoznať aj plaveckú reprezentáciu na vodáckom sústredení. Bola to štvorica pánov na štvorkanoe, ktorí zložitejšie úseky bravúrne riešili mimo lode rôznymi plaveckými štýlmi. Prítomní boli aj príslušníci dobrovoľného potápačského zboru na bielom vydroidnom člnku. Usudzujem aspoň podľa ustrojenosti komplet v neopréne vrátane kukly, ponožiek a rukavíc. Sem tam človeka prekvapí opustený človek v riečišti bez lode s pádlom v ruke neisto tápajúci, potácajúco a potápajúci sa. Má to ťažké keď sa nevie zorientovať. Nám aspoň v mladosti žiarivo svietila červená hviezda, ktorá nám ukazovala smer a cestu. Ale čo teraz , keď jej niet. Preto asi tá nestabilita a neistota, ktorá ho privádza k stretnutiam druhého druhu – dialóg s plynule štekajúcim psom (na rozdiel od neho).

Nedá mi to neposťažovať si, podaktorí sa motajú ako v kukurici. Absolvujeme dve prenášky, raz stromový zátaras (nefunguje žiaden rudavský hmat, či záber) a druhýkrát cca 2 m vysoká haťka. Teoreticky by sa dala skočiť až na malý nedostatok, a to nedostatok vody na korune a pod ňou. Pri prenášaní stromu mnohých privádzame do nemého úžasu skokom s kajakom z vysokého brehu do vody. Sem tam sa čakáme s Gáborovou skupinou. Gábor ľutuje, že ľutujeme že nemáme kanoe a my ľutujeme, že on ľutuje. Ale nám je dobre. Celkom dobre sa bavíme a mokneme. Jeho organizácia, prehľad o ľuďoch a materiále, kontrola nemajú asi u nás obdobu.

Poobede sa dostávame do cieľa nášho čľapkania sa, kúsok pred ústie do Dunaja, kde čaká jeho šofér Miši s teplým čajom a žetónikmi na teplý guláš. Gábor organizuje, krátku poradu, vyhodnocuje priebeh a dáva na zváženie pokračovanie plavby. Naša účasť si vyslúžila v ich kruhu potlesk (za príchod až z ďalekého Prešporku). Sú milí.  Podaktorí to vzdávajú a odchádzajú domov. My ideme pre auto, lebo bohužiaľ nemôžeme s nimi zotrvať ďalší deň. Škoda, príjemní a priateľskí ľudkovia... a aj slnko vyliezlo. Príjemne by sa s nimi sedelo večer pri táboráku. Navyše sme v tom chvate nevzali so sebou žiadne albumy s fotkami. Tak len debatíme a kujeme pikle pred odchodom. Na záver neostáva nič len sa rozlúčiť a dúfať, že sme sa nevideli naposledy.

Cesta domov ubieha pomaly v družnej debate a s pocitom príjemne prežitého dňa s príjemnými ľuďmi.

 

..z našich dialógov po ceste...

.............

-Kam pôjdeš najbližšie na vodu ?

-Ja? Do vane.

-A ty ?

-Ja do sprchy.

..............

 

Takže zase raz

 

Ahoj

 

Ja

 

Vysvetlivky:

- križiacka výprava na vode – výprava keď sa vyháňajú pavúky z lodí vrátane križiakov- „rieka“ =  rieka v uvodzovkách – to čo neoprávnene používa titul a štatút splavnej rieky