02. – 03. 10. 2004

 

Hamerský potok alias Hamerák alebo po slovensky Kladivkový potok 

 

Považujem za nepekne hnusný vtip a ranu pod pás, keď štátny sviatok vyjde na sobotu, či nedeľu. V kalendároch s dobrou povesťou to nerobia. Víkendové štátne sviatky akceptujem, len poniektoré takého druhu, ako sa nosia v českých krajinách. Toť nedávno, tento víkend, bol štátny sviatok „Hameráku“. Aspoň si myslím, že to štátny sviatok, lebo toľko ľudí manifestovať v sprievode som naposledy videl posledného socialistického prvého mája. Títo – zrejme nostalgici – sa vyrojili v pestrofarebných úboroch do ulíc, vlastne do rieky a mávali pestrofarebnými mávatkami a plieskali s nimi o hladinu, občas aj o seba navzájom. Keďže patrím do fan- klubu SK Zlíchov ( to je tá lodenica v Prahe pri vode ), tak som sa pridal aj ja, aby som spoznal miestne mravy a pomery, a mohol o tom podať spoveď, ktorá sa nebude určite šíriť ústnym podaním.

Vyrazil som, ako to tu býva zvykom, v sobotu skoro ráno. Podarilo sa „vypustiť  Krakena“ z garáže a už si to rozkokošený Dravý Trabi s loďkou na streche prdkal na Prahu. Také veľké biele auto kukalo ako bager na hlinu, keď ho bledomodrý prdátor predbehol. Pred lodenicou nebolo možné si nepovšimnúť úsmevy čakajúcich člnkárov. Dokázali sme sa však nad to povzniesť a hrdo sme odviazali kajačik. Presedlal som do autobusu – boli na výber dva – pre manifestantov na Lužnicu a pre manifestantov na Hamerák. Našťastie som trafil do toho správneho.

Doobeda prichádzame k rybníku v Malom Ratmírove a odväzujeme na mieste na to vyhradenom tzv. odväzišti. Tu sme odviazali len člnky, seba nebolo možné ešte odviazať - až večer v hospode. Sadáme na rybník a približujeme sa k hrádzi, kde nás už čaká konduktor splavovací a predáva nám celodennú permanentku na člnkovanie. Asi sa tu koná aj VTJZ, lebo je tu vidno domestifikované vodácke jedince s číselným označením. Zrejme to slúži tomu účelu, aby ich večer pastieri zahnali z vody do príslušných lodeníc a nepoplietli si ich.Verejne sa ospravedlňujem za mylný výklad pravodáckeho nápisu vyrytého v skale pod Victoria fals = Viktorkiným jezom. Musím uviesť na pravú mieru, že vo výklade oných magických znakov došlo k omylu, ktorý sa však tento víkend napravil. VTJZ totiž neznamená Voda Turistami Jednoliate Zamorená ako sa zdalo na prvý pohľad, ale Veľa Turistov Just Zavadzajúcich..Kilometráž hlásala záťažový stupeň WW I, miestami WW III. To „miestami“ bolo celkom štyrikrát a hovorili tomu kaskáda 1 až 4. Prvé tri mohli byť naozaj WW III – pekné perejky z kopca. O štvrtej sa šeptalo, že až WW IV, ale myslím si, že toľko nedosahovala, to by voda musela na nej tiecť hore kopcom. Priznávam však, že bola asi najhoršia. Komplikáciu predstavoval pri pravom brehu uviaznutý kmeň troška trčiaci do rieky – jazdilo sa to sprava a vľavo bolo pár nevhodne rozložených objemnejších šutrov. Mnohí pri pohľade na túto prekážku volili pštrosiu taktiku a pchali hlavu do piesku, vlastne do vody, aby sa na tú hrôzu valiacu sa z kopca nemuseli pozerať. Nie vždy sa to však osvedčilo, lebo bolo vidno nejeden rozbitý nos, odreniny a občas aj trochu krvi. Osobne za najväčšie nebezpečenstvo som považoval sfanatizovaných a rozvášnených vodákov, hrnúcich sa dolu riekou bezhlavo a bezmyšlienkovite (občas aj bezloďato, či bezpádlovito ).Pre veľký úspech trať absolvujeme hneď dvakrát po sebe. Odvážlivci od hrádze rybníka, tí rozumnejší  a mládežníci to šli  z Dvorečku, čo je o cca 1,9 km menej – neabsolvovali spomínané kaskády. Na nocľah sa uchyľujeme do telocvične v neďalekom Jarošove, tak nám spoločenský a vodácky večer v kempe uniká. V menších skupinkách navštevujeme miestnu hospodu, kde vyhlasujeme svätú vojnu  smädu a hladu. Druhý deň si dávame repete. Prvýkrát len horný úsek – kaskády a druhýkrát od hrádze až do Jindřichova Hradce, čo predstavovalo cca 12 km. Obtiažnosť postupne klesala, až sa stratila niekde medzi vrbičkami, cez ktoré sme sa vo finále predierali a úplne vymizla na Rybníku Vajgar v Jindřichovom Hradci. Po peknom člnkovaní naväzujeme a pelášime na Prahu.Zasa jeden rýchly víkend na rýchlej vode je v čudu.., ...ale už sa blíži ďalší. Ahoj!                Ja