Bulharsko– balkánsky experiment - časť 3

Tak a je tu záver rozprávania o našom člnkovaní v Bulharsku.

Po ľahšej vode by to chcelo zase pritvrdiť,  a tak ideme na Vlachinsku Reku. Milan nás žiada, aby sme ho pred vodou trochu vystrašili, tak som na neho urobil „bububu“. Neviem, či to zabralo. Tesne pred nami sadajú aj Taliani. Zrejme sa to teda dá prežiť. Pred štartom poskytuje Bulhar albánskemu šoférovi, z ktorého sa vykľul reportér albánského TV, malé interview.  Bulharský popis udáva obtiažnosť WW 4, 5, 5+. Úsek končí šiestimi či siedmimi vodopádmi vysokými okolo troch metrov ( štvrtý údajne 5 ?? a posledné dva 4 ?? m).  Rieka má však len minimálny stav pre splavenie.  Treba počítať s časom 4-5 hodín. Rieka sa začína pomerne slušným spádom. Občas vystupujeme a prezeráme zložitejšie miesta, až kým prídeme k onomu miestu, odkiaľ niet úniku. Nuž, nebolo to jednoduché - skočiť prvý vodopád! Ostatné už ako-tak išli, aj keď sa mi zakaždým zvieral žalúdok ako prvojazdcovi. Medzi druhým a tretím vodopádom je lagúnka, ktorá odteká a nedá sa výstúpiť. Kým druhý vodopád je dobre vidieť, tretí je za rohom, a nevidno, do čoho sa ide. Tretí z vodopádov bol dvojitý. Najprv cca poldruhametrový skok, bazén na dĺžku lode a potom druhý skok, asi dva a pol, až trojmetrový. Našťastie, väčšina bola mierne šikmá, a nie kolmá. Horšie bolo, že do väčšiny vodopádov sa skákalo naslepo, reálny pohľad  na situáciu sa naskytol až na hrane. Prvý skok  je nutné skákať vľavo a ostatné je v princípe jedno. Prvý by možno šlo ako-tak preniesť, ale tie ostatné sa nedajú a ani ústup z rieky nie je možný. Aj prezretie skokov si vyžaduje doslova horolezecké aktivity. Veľký problém by mohol predstavovať spadnutý strom vo vodopáde. Za tohto stavu hrozilo ešte aj vzpriečenie pri zlom nájazde. Sme ateisti, ale modlili sme sa, aby sme v niektorom nenašli ražniči z Talianov napichaných na spadnutom strome. Ani Bulhari deň predtým neprešli jednoducho. Milenovi odplávalo pádlo, a tak spolu s Petkom išli obaja s jedným. Najprv skočil jeden, potom si druhý vytiahol pádlo na hádzačke a takto 5x. Tesne za vodopádmi sa dá z rieky vľavo vystúpiť, treba však kajaky dlho nosiť hore. No čo Vám šije...?Sme leniví  vynášať, a tak sa chceme doplaviť až do Strumy. Bola to najväčšia hovadina celého zájazdu ! Otĺkame si lode a zadky medzi kameňmi, medzi ktorými zmizla voda! Bola totiž odvedená na políčka. Zo zúfalstva sme už raz aj vystúpili, no znova sa vraciame naspäť - otĺkať si zadky do rieky. Počas cezpoľného behu s kajakom nám nechápajúci domáci poľnohospodári vyzradili, že sa rieka ešte nezaplnila a že jarná voda ešte neprišla – ostatne, to sme si všimli aj my. Auto na brehu sa nám zdá spasením a vykúpením z toho utrpenia. Celý dojem z rieky sme si týmto záverom pokazili. Večer kempujeme zase pri báni v stane. Žiaľ z prasknutej lode nenapraví ani báňa, ani konzumácia alkoholu s Bulharom, Bulharmi a Nemkou Kristin, ktorá sa vcelku odviazala a vyzradila, že ešte ostane v Bulharsku, kúpi si somára a bude robiť treking v Rodopoch. Darmo ju Bulhar odhováral. Ženská je ženská. Každá by chcela mať nejakého somára. Bodaj by nie táto. Popili sme dosť veľké množstvo aj druhov alkoholu. Aj bača sa opať prejavil a doniesol pollitra domácej rakije. Dobrý chlap! Predtým Bulhar stihol pokračovať v kontakte s albánskym vodičom a vytiahnuť z neho nejaké informácie o divokej vode a seakajakovaní v Albánsku. Vyzerá to zaujímavo a dobrodružne, hlavne drsná, tvrdá a krásna voda, domorodci ozbrojení samopalmi /jeden požičali/, necesty a pod. Žeby o rok ???

Posledný deň nám ostáva už len posledná možnosť v tejto oblasti vzhľadom na vodné stavy – Struma a jej Kresnenský prielom, či kaňon – časť, ktorú zakrýval tunel počas našich predošlých ciest okolo. Dávame si len takú zhustenú časť medzi dvomi tunelmi. Bulhari tvrdia, že toľko plastových lodí ešte na tejto vode nebolo. Hotové internacionale wildwasser woche – 3 ks Bulharov bez nášho, 2 ks Nemcov, 8 ks Talianov, 5 ks Slovákov, z toho jeden Maďar. Väčšina „neslovákov“ má creekovky. Je pomerne veľká voda a rieka nemá výnimočne charakter Bystrice, ale je to riadna vodnatá, teda mierne rozvodnená rieka. Obtiažnosť sa udáva od WW 2 do 4 , v prielome možno 5. Obetaví Taliani sa ponúkli zavariť nahrubo dve diery zo štyroch v mojej lodi, tak sadám tiež na vodu. Nie je to síce pekné, ale na chvíľu to poslúži. Kľudnejšie úseky na vode sú prestriedané krátkymi peknými vlnkovatými perejkami. Prielom predstavuje cca 300 metrovú perej s významným spádom, kameňmi a pri tomto stave vody aj s veľkými vlnami a valcami, ktorým kraľuje posledný cez dve tretiny rieky. Dá sa to, ibaže  pri nájazde sa človek nesmie cvaknúť, alebo urobiť chybu.

Koniec. Sušíme a balíme. Zajtra plánujeme len krátke KPČ – kultúrno poznávacia činnosť a odchod domov. Dnes navštevujeme ešte Melnik, malé mesto pri gréckych hraniciach ukryté v pieskovcovom údolí, s typickou bulharskou architektúrou. Kupujeme víno – veľa vína. Nocujeme opäť na známom  táborisku na sútoku Ilijnej a Rilskej reky.

Ráno v rámci KPČ navštevujeme hrob Ivana Rilského a kláštor Rilský manastyr. Míňame posledné zmetky nákupmi a ťaháme domov.  Skúšame to cez Rumunsko, kompou. Nech si aj Barborka  ( naše auto) niečo splaví.

Napodiv rumunskú hranicu prechádzame bez problémov, len to trochu trvá. Nuž, čo dodať ? Rumunsko - druhý blbý nápad zájazdu. ...a nebolo to ani lacnejšie, a rýchlejšie už vonkoncom nie. S ohromnou radosťou prekračujeme posledné hranice v Komárne. Všade dobre, doma naj.

 

Záver

Okrem počasia a vodného stavu nám všetko prialo a vychádzalo. Zase s vodou to nebola úplná suchota, aj keď miestami jej bolo pomenej. Bulhari tvrdili, že po iné roky o tomto čase jazdili a malo všetko vodu, tento rok sa nejako voda omeškala. Boli sme tu v čase, keď má byť voda a ona ešte meškala. Bolo však aj tak dobre. Musím zaklepať na drevo, lebo sme nemali žiadnu negatívnu skúsenosť, ako to bolo v prípade okradnutia maďarských vodákov pred rokom. Občas sme sa strhli, že nám lezie nejaký Bulhar či  Maďar do auta, ale vždy sme s úľavou zistili, že je to náš Bulhar, alebo Ja. Jedine raz sme platili pokutu za rýchlosť, ale priznávame, že bola oprávnená.

Čo sa týka krajiny, prírody, vody a hôr, táto krajina má určite čo ponúknuť. Chce to len trocha dobrodružného ducha, stačí veľmi málo - šťastie na počasie a vodu. Snažil som sa vypátrať rozdiel medzi bystricou a rekou, ale furt to mohlo mať rôznu šírku a prietok, ako aj spád, či množstvo šutrov či spadnutých stromov. Každopádne názov bystrica je dosť výstižný a primeraný pre mnohé tunajšie rieky.

Pokiaľ ide o cestovanie ide miestami dosť o nervy, hlavne o šoférove, ktorý miluje svoje auto. Treba však priznať, že Európska únia sa miestami buchla po vačku a miestami im z nejakých dôvodov kúpila aj rovné a nehrkotavé kusy asfaltu. Ak však uvažujete o návšteve Bulharska, treba sa poponáhľať, kým túto krajinu nepohltí odpad, špina a skládky odpadu, ktoré sú všade – kdekoľvek,  kde ich ani nečakáte, ani netušíte.Bežným zjavom, a aj na cestách,  sú kozy, ovce, somáriky – magare, kone a túlavé psy. Možno, že to však už akosi patrí k tejto krajine. Bulharskí vodáci sú fajn chlapíci a parťáci. Je ich len zopár, čo jazdia divokú vodu a všetci sa navzájom poznajú. Poďakovanie za zdarný priebeh akcie patrí všetkým, ktorí prispeli radou, pomocou, skúsenosťou alebo mlčaním:-          ochotným a obetavým bulharským vodákom Nikimu, Chachimu, Petkovi a Milenovi-          všetkým zúčastneným ( Ja, Bulhar, Milan, Vlado, Rišo , Ľubo, Zuza ) za pohodu, náladu, fotky, rady, pripomienky, nápady......-          Bulharovi za lámanie jazykovej bariéry-          Milanovi za vlek-          Ľubovi a Rišovi za točenie volantom ( ..ale maďarskí policajti naozaj nie sú kuželky )-          všetkým nezúčastneným  za to, že svojou neprítomnosťou neotravovali a nekazili priebeh akcie-          výrobcom podaktorých destilátov za udržiavanie stavu alcoholis dementis a dobrej nálady-          srbským, bulharským a rumunským cestárom za udržiavanie bdelosti  - našej a občasné ofroad-          všetkým orgánom hraničnej, pohraničnej a cudzineckej polície nečinným v konaní za odbavovanie – sa   text: Ja ( Jano Gazda ) a foto tiež