Tak prinášam pokračovanie nášho člnkovania v Bulharsku. Netreba sa báť nebude z toho žiadna weblognovela.

Bulharsko – balkánsky experiment - časť 2

Ďalší deň je na programe a v dosahu Blagoevgradská Bystrica.Začíname kúsok – asi 100 m pod sútokom - so Slavovou rekou pri lesníckom dome, či horárni, aj keď tak nevyzerá.  Je možné začať aj kúsok vyššie, kde je to ľahšie. Sadáme na peknú vodu WW 3, 3+ ( možno 4- ). Čo tajiť, naskáčeme tam ako Nemci do krytu... Na prvom kilometri je obtiažnosť WW  3+  (možno 4- ), značný spád a závaly zo stromov. Neskôr obtiažnosť klesne na WW3, 2+ až 1 a krátko pred koncom zase stúpne WW 3 až 3+. Pred Blagoevgradom sa začínajú hate.  Prvá šikmo na rieku vysoká cca 1m sa dá ísť vpravo. V strede môžu byť kamene. Ďalšiu pred mestom (vyššiu) prenášame vľavo a na nej aj končíme. Nebezpečenstvo predstavuje značný spád, nízke lávky a spadnuté stromy. Pozor! Pred Blagoevgradom, pod cestným mostom môže byť natiahnutý ostnatý drôt, či pletivo - rezidencia nejakého potentáta ( bulharskí vodáci však pravidelne čistia a strihajú ). Pritrafilo sa aj kopanie ale všetko sme nakoniec pochytali a tak prídeme do konca v poriadku. Na konci stretávame nemecký pár Tomasa a Kristin, ktorí sa pridávajú k bulharsko-slovenskej vodáckej svorke. Keďže od nášho príchodu do Bulharska je mrzko, na noc nás berie Niki pod strechu, kúsok za Kresnou. Je to konečne v suchu, po toľkých dažďoch a s báňou - teplým termálnym kúpelom. Kúpele trochu pripomínajú koncentrák, ale voda je údajne liečivá. Keď vidím kachličky s opadanou glazúrou, tak neviem, čo lieči a čo z nás do rána opadne. Berieme si pivko do báne a krochkáme si tam ako prasiatka. Večer sa zahusťujeme na izbách, lebo prichádza skupina ôsmich Talianov-kajakárov s albánskym šoférom na jednom teréňaku so strechou naloženou ôsmimi kajakmi.Počasie sa nezlepšuje, a tak mužstvo volá po čomsi ľahšom. Ráno skoro vstávame, pretože voda na Pirinskej Reke či Bystrici „funguje" len do 10.00.  Pirinska reka má však málo vody, tak Niki s Bulharom sa pokúšajú vybaviť vodu, ale nejde to. Ešte skúšame teóriu, že keď ide polovica turbín, mohla by ísť aspoň polovica z nás na vodu, no nápad sa neujal. Nakoniec končíme na Meste. Splavujeme úsek o dĺžke asi 10 km po reštauráciu U dvoch levíčat.  Je pomerne chladno, ale voda, našťastie, nie je ťažká, len WW 2, 2+. Vo väčšine len vlnky. Rieka má dosť vody a je pomerne kalná. Zaujímavá je skôr krajinársky, skalnými útvarmi. Keď sa prizrieme bližšie, až taká zaujímavá nie je, brehy a stromy na brehu sú ovešané odpadom. Keby Bulhari vyhadzovali vianočné ozdoby, tak by to tam vyzeralo ako na Vianoce. Kým nás šoféri vyzdvihnú - a hlavne nájdu – pijeme rakiju na sekeru – celú flašu. Nie sme však alkoholici, len je trochu chladno v neoprénoch. A už vonkoncom nie je pravda, že športovci pijú, to len niektorí alkoholici športujú. Večer sa presúvame zase k báni, ale tentokrát staviame stany.

Veľmi milo sa zachoval bača z neďalekého košiara. Asi preto, že jeho psy celú noc strážili nielen jeho ovce, ale aj nás, a to za neustáleho brechotu a zavýjania, tak nám doniesol cca 1 kg ovčieho syra.

... a pokračovanie zase niekedy nabudúce.