WEL-ká výprava

Riečka Wel zrejme nepatrí medzi tie najznámejšie a najnavštevovanejšie rieky Poľska, aj keď „kajakrz polsky“ sa tu občas vyskytuje. Rozhodne nie je takými vyhľadávanými vodáckymi terénmi, ako napríklad Czarna Hancza, Krytynia, Brda, Wda a iné. Nás to však vôbec neodradzovalo a nebránilo nám v tom, aby sme sem zavítali. Aj keď nie vždy býva stopercentná záruka úspechu výpravy, najmä vtedy, keď ju človek zorganizuje podľa obrázku sympatickej kajakárky, či popisu neznámeho pôvodu. O to je to však expedičnejšie a dobrodružnejšie.

02. – 03. 10. 2004

Hamerský potok alias Hamerák alebo po slovensky Kladivkový potok 

Považujem za nepekne hnusný vtip a ranu pod pás, keď štátny sviatok vyjde na sobotu, či nedeľu. V kalendároch s dobrou povesťou to nerobia. Víkendové štátne sviatky akceptujem, len poniektoré takého druhu, ako sa nosia v českých krajinách. Toť nedávno, tento víkend, bol štátny sviatok „Hameráku“. Aspoň si myslím, že to štátny sviatok, lebo toľko ľudí manifestovať v sprievode som naposledy videl posledného socialistického prvého mája. Títo – zrejme nostalgici – sa vyrojili v pestrofarebných úboroch do ulíc, vlastne do rieky a mávali pestrofarebnými mávatkami a plieskali s nimi o hladinu, občas aj o seba navzájom. Keďže patrím do fan- klubu SK Zlíchov ( to je tá lodenica v Prahe pri vode ), tak som sa pridal aj ja, aby som spoznal miestne mravy a pomery, a mohol o tom podať spoveď, ktorá sa nebude určite šíriť ústnym podaním.

Tak ako sa strýkovi Držgrošovi pretáčajú v očiach doláriky, tak mne sa celý minulý týždeň pretáčali slová Neusiedler a See. Už to bolo také okaté, že si to všimol aj môj kamarát Jožo a veru kľaknúť pred ním , aby išiel, som nemusel.

Išli sme. V sobotu ráno sme povyliezali zo svojich brlohov na svetlo sveta, zrazili sa u mňa a potom na lodenici, kde už konšpirovala Paliho skupina vyrážajúca na Moravu. Podarilo sa nám aj naviazať a vyraziť smerom k hraniciam Európskej únie – čo občas predstavuje aj hranice všedných dní. A tento deň  bol nevšedný, mali sme pred sebou ďalšiu lekciu moriakovania pre samoukov-sladkovodný nácvik morskej plavby.

Staré dobré zaklínadlo hovorí: „Ako na Nový rok, tak po celý rok“, čo pre vodáka znamená: Ak (alebo aký) záber urobíš na Nový rok, tak pádluješ po celý rok“. Vodácka múdrosť v kombinácii s nešťastnou trinástkou urobili svoje. Ani sme nemuseli dlho čakať a máme tu prvú jarnú vodu.

V piatok 10. 3. 2006  sa jar pokúsila zasadiť zdrvujúci  úder zime, až z toho tiekla nie krv, ale voda. A bolo jej dosť. V sobotu sa síce zima znova pokúsila prejsť do protiofenzívy, čo sa jej aj k večeru podarilo. Dovtedy sme však stihli využiť nerozhodnú situáciu a tečúcu vodu. Rada starších v piatok zasadla a vyberala vhodný tok. A bolo veru z čoho vyberať. Ponúkal sa Bojovský potok, Zahořanský, Mastník, Brzina a mnoho ďalších bližšie či ďalej položených potokov. Los padol nakoniec na Mastník a Brzinu.

25. 11. 2005 Stredná Európa,

Praha, teplota vzduchu -7ºC

Únětický potok, alebo

Po stopách Eskimákov v Čechách 

Motto:

Keď pršalo, mrholilo

vodákovi zašibalo

a keď mrzlo, až prašťalo

úplne mu preskočilo.....

Ako vodácky atašé SR v historických „zemích českých“ mám občas prístup aj do vybranej spoločnosti. Kto tú spoločnosť väčšinou vyberá, neviem, ale tentokrát to bol zaručene Jícha, alebo Míla. Vybrali teda pekne. Podarilo sa im zbalamutiť zopár jedincov a usporiadať takú malú polárnu výpravu, ktorej cieľom bolo pravdepodobne prvosplaviť Únětický potok.

Každopádne tí, čo naleteli, sa zišli v Prahe v Roztokách v piatok ráno čosi po ôsmej, plní očakávania mimoriadneho vodáckeho zážitku. Zrejme netušili, aký bude výnimočný a jedinečný. Odtiaľto sme sa previezli na rekognoskáciu dvoch nástupných miest. Samozrejme, vybrali sme si to vyššie miesto - veď sme dostatočne blbí.

Bulharsko– balkánsky experiment - časť 3

Tak a je tu záver rozprávania o našom člnkovaní v Bulharsku.

Tak prinášam pokračovanie nášho člnkovania v Bulharsku. Netreba sa báť nebude z toho žiadna weblognovela.

Opakovanie je matka múdrosti, ( niekekedy však aj otravuje ), ale aj tak zopakujem nejaký inzerátik, ktorý som dával pred nejakým časom cez Vlada Preložníka.

1,

Aby neostalo pri sľuboch, tak som sa zase rozhodol obťažovať Vás nejakým tým vyprávaním z vody. Tentokrát trochu priostríme a pritvrdíme vodu a trochu sa aj vzdialime od domova.

Ahoj ľudkovci

Príliš som sa Vám asi zatiaľ nepredstavil. Budem to robiť ale asi postupne vo svojich príspevkoch na tieto stránky. Keďže ma Vlado Preložník pred časom požiadal, aby som tu niečo popísal o vode, tak Vás zase budem obťažovať výbermi zo svojej mokrej kroniky. Už som prvé dva splavíky uverejnil a postupne asi uverejním aj ďalšie, ktoré uznám za hodné a vhodné. Aby som trocha navnadil, tak nebude to vždy len hladká voda, bude tam aj niečo z vody divokej, nielen v našich končinách – na Slovensku či v Čechách ale aj čosi exotickejšie. Pokúsim sa trocha spropagovať moryakovanie =  seakajaking niekoľkými výpravami. Sem tam niečo šupnem zo zimných vodáckých úletov – takým bola aj Vianočná Sázava mimochodom. Dnes to bude ďalšia zimná záležitosť od našich južných susedov.  Možno niektoré veci rozvláčim na spôsob akýchsi internetových vodáckych webblognetnovel.

Budem však rád, keď tu nájdem čosi aj od iných vodákov, nech sa tá sekcia nevolá nadarmo: „ Splavujete rieky?“ Rád si prečítam totiž vodácke príbehy iných ľudí veselo či vážne, z domova či z cudziny.

No a tu je sľubované vyprávanie:

18. 12. 2004

 Aj Vám sa stane, že v tomto predvianočnom čase a zhone stratíte hlavu ? Aj vy sa necháte strhnúť predvianočným ošiaľom, naletíte na lacnú reklamu ? No mne sa to toho roku stalo tiež. Kdesi som na internete vyhrabal reklamný leták pozývajúci na Vánoční Sázavu. Neočakával som žiadne lacné banány, pomaranče, salonky, či údené. Očakávať som mohol lacnú chrípku, reumatický záchvat v akcii, omrzliny do vyčerpania zásob, opicu po záruke a pod..... Navzdory tomu som sa tam vybral. Ráno absolvujeme ľahkoatletickú rozcvičku – dostať Moryaka zo skrine a cez terasu dole z poschodia. Veru chudák, už bol prachom zapadaný, tak potreba venčiť ho bola priam pálčivá, navzdory jeho nevhodnosti na tento terén.Priväzujem teda na dno lode vehicel značky Trabant a kotúľame sa smerom do Krhaníc, čo je tuto za našimi  humnami.  Myšlienka pádlovať proti Vltave a Sázave do Krhaníc bola postavená mimo zákon a zdravý rozum, vzhľadom na ročné obdobie, výskyt hatí, nedostatok času a pod. Vzhľadom na reklamnú kampaň sa očakával nával až niekoľkých autobusov. No nič sa nenavalilo, lebo bezplatné linky sem nepremávajú. A tie platené ? V tejto dobe a v tomto počasí každý súdny šofér nenaštartuje, zatiahne ručnú brzdu, vrazí nejakú rýchlosť, zamkne volant, rýchlostnú páku a vozidlo, aktivuje imobilizér, podloží kolesá klinmi, zamkne garáž, aktivuje alarm v garáži, vezme čerstvú dennú tlač, obuje teplé papuče, otvorí si pivo a sadne k telke. Zrejme takto  uvedomele konal aj šofér pražských vodákov, lebo na mieste štartu sa zišlo 5-6 áut, väčšinou vodákov pustovníkov, alebo iných vodáckych indivíduí. Našťastie, medzi týmito chlapíkmi bol aj jeden môj známy, tak som nezúfal, že sa stratím a zablúdim. Chvíľu som váhal, či nepresadnúť do jeho Pálavy, ale nakoniec navzdory pochybnostiam pochybovačov som ostal verný Moryaku. Malá flotila ľadoborcov sa po ustrojení vydala na polárnu plavbu. S Petrom sme mali v pláne, ako informoval onen leták, končiť v Kamenným Přívozu, vzhľadom na stav vody. Zo začiatku rieka nevykazuje žiaden prúd, ani striedavý ani jednosmerný. Hneď po pár metroch teda narážame na súvislé ľadové pole, ktoré spočiatku lámeme, no nakoniec v ňom uviazneme a aby sme neprimrzli až do jari, tak sa prebíjame k brehu a kúsok prenášame. Hrúbka ľadu dosahuje dobré 3-4 cm. Po krátkej prenáške s občasným lámaním krýh to už potom ide. Rieka sa trochu rozbieha, absolvujeme pár príjemných splavíkov, vyplašíme pár kačíc a už sa objavuje most V Přívoze.  Podaktorí zapadnú do miestnej hospody, podaktorí pokračujú v plavbe, zrejme do Pikovic, my to tu zapichneme a pelášime domov. Netreba to zase preháňať. Však áno. Do konca roku veľa času už neostáva, a tak väčšina mojich  ciest za vodou, ak nie všetky,  bude smerovať asi už len do sprchy. 

Magyarpusztariver story

Petrovi nedalo veľa práce ma nahovoriť na člnkovanie u južných susedov neviem kde, nevedno odkiaľ a kam, nevedno s kým. Len sme vedeli , že čosi sa má niekde vypúšťať. Akcie s takýmto množstvom informácií bývajú bezstarostné. A neviem ako Peter, ale ja ich rád vyhľadávam. Nevedomosť človeka totiž nebolí a neprivádza myseľ do stavu myslenia až rozmýšľania.  Ministerstvo zdravotníctva totiž varuje: Myslenie vážne poškodzuje zdravie a spôsobuje problémy sebe aj iným.