Z Moravy do Dunaja

   Po týždni búrok a dažďa sa cez víkend ukazovalo sľubné počasie. Myšlienka splaviť dolnú Moravu do Dunaja a splav ukončiť v Bratislave, nás „mátala“ už dlhší čas. Hoci sa víkend nakoniec zúžil len na piatok poobede a sobotu (10 – 11.júna), rozhodnutie bolo stopercentné. Oba hlasy dvojčlennej posádky rozhodli, ide sa aj tak. Pôvodne sme chceli štartovať v Brodskom. To však nemôžeme, do soboty večera by sme to nestihli ani s motorom. Po viacerých úvahách a pomerne komplikovanej logistike sme sa rozhodli začať v Suchohrade. V piatok sa dalo z práce uvoľniť skôr, vyhli sme sa bratislavskej dopravnej zápche, bez problémov  sa zorientovali v Malackách a okolo 14,00 sme už vykladali loď a všetko potrebné v Suchohrade, pri ramene Moravy, z ktorého sa dalo vplávať do koryta rieky. Spoločnosť nám robil lodník tam kotviaceho riečneho bagra. Poradil nám, kde v dedine nechať auto, porozprával o rieke, rybách a zaželal šťastnú plavbu.

   O dolnom toku Moravy sa toho z bežne dostupnej vodáckej literatúry až tak veľa nedozviete. Nakoniec, pod Brodským, na riečnom kilometri 79,1 začínalo hraničné pásmo, plavba i akýkoľvek pohyb v okolí rieky bol nemožný. V Kilometráži československých riek – Olympia 1978 – sa možnostiam plavby po Morave autori venujú pomerne podrobne, dolný tok však „ vybavili“ poznámkou (Morava) má nížinný charakter, plavba v tomto úseku nie je veľmi obľúbená. Samozrejme, autori v tých rokoch nemohli propagovať plavbu v zakázanom hraničnom pásme a publikácia musela byť poplatná dobe.

Nás možno práve preto lákal splav tohto desaťročia zakazovaného úseku. Nič nie je čierno – biele a všetko zlé je aj na niečo dobré. „Vďaka zákazu“ nemohol človek napáchať toľko škôd,čo inde. Sú tu najviac zachované lužné lesy, množstvo vzácneho vodného vtáctva, chránených živočíchov,  dokonca sa tu udomácňuje i bobor. Dosť dôvodov, prečo sa vydať na dolnú Moravu. Čerešničkou na torte je i sútok Moravy s Dunajom pod Devínskym bralom. Sútoky riek skrývajú v sebe čosi magické a tento je  medzi nimi kráľom.

 Do Moravy sme z jej ramena vplávali približne na 36.-om riečnom kilometri v dedinke Suchohrad, kde našu pozornosť upútali zachované bunkre spred druhej svetovej vojny. Po búrkach z predchádzajúcich dní bolo v koryte dosť vody a prúd celkom ťahal. To nás príjemne prekvapilo a naladilo vyslovene pohodovo. Obdivovali sme rybárske domčeky na rakúskom brehu a po niekoľkých pekných meandroch sa objavila kostolná veža a za protipovodňovou stenou i domy Záhorskej Vsi. 

 Zrazu akási fatamorgána - autá uprostred rieky. Aha, kompa Záhorská Ves – Angern. Pristáli sme pár metrov pod ňou na rakúskom brehu a pobrali sa do Angernu na kávičku. Vychutnali sme si nielen voňavé presso, ale i slobodu pohybu. Nebolo sa kam ponáhľať, táboriť sme chceli ešte pred Vysokou pri Morave. Asi po dvoch hodinách plavby sme si vyhliadli pekný flek na našom brehu.

Bivačik  v prírode, mimo hlučných táborísk, je pre nás tým najlepším korením každého splavu. Stan, ohník, opekačka, sedmička rulandského šedého, šumenie riečneho prúdu a ráno budíček v podobe filharmónie trilkujúceho vtáctva, ranný opar nad riekou a prúd, ktorý ťa opäť potiahne v ústrety ďalším krásnym chvíľam......Úsek pred i za Vysokou pri Morave lemujú na oboch brehoch zachované lužné lesy, na rakúskej strane Natur reservat Marchauern. Brehy sú väčšinou hlinité a dosť vysoké, občas však príjemne prekvapia malé piesčité pláže, ktoré lákajú možnosťou zaplávať si, čo sme využili i my. Studená voda príjemne osviežila.

Počas celej plavby nám robili spoločnosť  desiatky volaviek, bučiakov, kormoránov, bielych i čiernych bocianov, labutí i s mladými a pri brehu háčik zbadal čosi dosť podobné ondatre. Tá to však určite nebola. Pleslo to placatým chvostom a zmizlo. Žeby sme videli bobra?

Pri Marchegu môžete priamo z hladiny rieky obdivovať pamätník rakúskym strážcom hraníc. Za ním už na našom brehu viac počujete než vidíte, pomaly sa blížiacu Bratislavu. Jej blízkosť naznačuje i železničný most do Rakúska.

 Pár kilometrov pod ním vidno z rieky domy Devínskej Novej Vsi a po chvíli sa už objaví impozantné Devínske bralo so zrúcaninami hradu.

Nepádlujeme, necháme sa pomaličky unášať prúdom a vychutnávame si túto chvíľu. Háčik fotí a fotí a ja mám zrazu plné ruky práce s dvomi prúdmi. Do Moravy sa vmiesil mohutný prúd Dunaja. Na sútoku sa tvoria víry, protiprúdy, vlny výletných lodí... Ale to nás už prijal Dunaj a zobral na milosť aj nepatrnú zelenú škrupinku našej Baraky. Do Bratislavy je to ešte asi desať kilometrov. Z vodnej hladiny sa nám otvárajú iné, pre nás vzácne pohľady.

 Za mostom Lafranconi uvažujeme, kde pristáť, aby sme to mali čo najbližšie na hlavnú železničnú stanicu. Pristáli sme tesne pred Novým mostom na petržalskej strane, pri veslárskom klube.

Všimli sme si, že tam je  mólo, z ktorého nastupujú na tréning skifári. Už len zbaliť čln a všetky caky-paky a pomaly z kroka na krok, ako ťažné mulice, cez staré mesto na stanicu. Tam vlak do Malaciek, odtiaľ  autobus do Suchohradu, kde nás trpezlivo čaká auto. Ale to už je iná kapitola...

V sútokoch riek je vážne čosi magické. Ak pochybujete, vplávte z Moravy pod Devínom do Dunaja                                                                                                                                          Ahoj

 Ahoj