Pravoverného vodáka asi neuspokojí nič viac, než pohľad na riečny prúd, ktorý má ten správny „ťah“. Pravoverného turistu však určite viac osloví chodník kľukatiaci sa hore dolinou, do sedla alebo na vrchol. My s háčikom to máme asi na polovicu. Baví nás jedno i druhé. Často sa stáva, že keď kráčame dolinou, pozorujeme potok a uvažujeme, či by sa dal splaviť a zase, keď splavujeme rieku, až podozrivo často poškuľujeme po kopcoch. Proti tejto forme schizofrénie však vôbec nebojujeme, sme dokonca radi, že nás postihla. V posledných januárových a prvých februárových dňoch však voda  najprv spomalila, až úplne zastala a zmenila skupenstvo. Aj ako ľad a sneh je to však rovnaká krása a to musí uznať aj vodák, ktorý by uprednostnil poriadne tečúci prúd. Pokochať sa touto krásou sme sa vybrali i my a 4. februára skoro ráno sme stúpali hore Malou Studenou dolinou vo Vysokých Tatrách. Je to asi 4,5 km   dlhá terasovitá dolina, ktorá ústi od severu do Studenej doliny vysokým prahom. V skalnej doline tohto prahu vytvára Malý Studený potok známy vodopád. Najvyšším prahom doliny je však „veľký hang“, 200 m vysoká jazerná stena v hornej časti doliny. Nad ňou je známa Téryho chata, náš cieľ. Z jednej strany ju strážia Lomnický štít a „bratia“ Malý a Veľký Pyšný štít, z druhej Žltá veža a Prostredný hrot. V jej blízkosti leží Päť Spišských plies. Teraz sú samozrejme pod hrubým pancierom ľadu a ešte hrubšou snehovou pokrývkou. Ďalej to už v zime nejde. Pokračovať cez najvyššie položené tatranské sedlo s poetickým názvom Sedielko (2372 m ) okolo najvyššie položeného tatranského plesa  Modré pleso (2157 m ) sa dá až v letnej sezóne. V zime však nemusí byť až taký jednoduchý ani samotný výstup na Téryho chatu. Najmä ak je snehu viac než dosť a mrzne, až tak treští. Ak nechcete, aby vás  zaskočili nepriaznivé podmienky, treba si určite pribaliť i paličky a mačky (tie z ocele, čo nemňaukajú ). My sme mali so sebou aj skvelý vynález indiánov a lovcov zo severu, snežnice. Tie sme však použiť nemuseli. Túra zo Starého Smokovca cez Hrebienok na Téryho chatu a späť, nám ponúkla mnoho krásnych výhľadov a uspokojila nás aj po športovej stránke. Určite nám však nebude ľúto, keď na jar začne táto zamrznutá krása miznúť a časť z nej sa premení na poriadny prúd Belej a Váhu. Tu je zopár momentiek z nášho výstupu, tak ako ich zachytil háčik, zodpovedný za fotodokumentáciu z našich akcií.