Humoreska s pomerne krutým realistickým začiatkom, prechádzajúca do jemných romantických polôh a vrcholiaca až gýčovo idylickým záverom.

osoby a obsadenie : netrpezlivý háčik a rovnako netrpezlivý zadák

kladný hrdina : nafukovacie kánoe Baraka

záporný hrdina : dvojčinná ručná pumpa Bravo (made in China)

miesto činu : rieka Váh, staré koryto na úseku Sokolovce - Hlohovec

čas činu : 23. február 2011, 10:00 – 14:00

   Predpoveď počasia na 23. 2. 2011. Nočná teplota -10 až -15, denná -4 až 0°C, polooblačno, severný vietor 7m/sek.

Sú však jarné prázdniny. No a veď viete.....Dlane svrbia a len tak naverímboha poťažkávať v rukách pádlo vo vykúrenom byte, imitovať pohyb kanoistu a pozerať sa pritom hoci na knižnicu v obývačke, to nie je ono. Keď jarné, tak jarné, nech si mrzne, veď rieka azda nezamrzne. Ale kam ? „ V hre“ bola Čierna voda, tam však zvíťazili obavy, či naozaj táto riečka pri nočných teplotách pod mínus desať nechytí ľadovú „kôrku.“ Váh celkom tečie, tam je to menej pravdepodobné. Víťaz je teda jasný.

23. 2. 2011 8:00 - stojíme pri malej vodnej elektrárni v Sokolovciach, drgľuje nás zima, vietor ani mráz sa naozaj neflákajú. Voda však vyzerá nádejne. Ľad  je len pri brehu, prúd si to celkom valí. Sadáme do auta zlákaní predstavou, či by  nešlo začať aj o čosi vyššie. Prepádlovať aspoň kúsok Sĺňavy a preniesť cez hrádzu. Pohľad na priehradu v Ratnovciach nás presvedčil, že nešlo. 15 až 20 metrov od brehu tenký ľad a ešte k tomu na hrádzi také vetrisko, že pocitovo zrážalo teplotu o minimálne ďalších 5 stupňov. Reálne bolo ráno mínus  päť, a tak sa dalo jediné, nestrácať čas a vrátiť sa rýchlo späť. Sokolovce – malá psychologická odbočka od hlavnej dejovej línie, krátky vnútorný boj  – vystúpiť vôbec z vyhriateho auta ? Hrdinsky sme vystúpili a nastúpila rutina. Vybaliť čln, naviazať sedačky a rýchlo fúkať. Do ďalšieho deja však výrazne zasiahol záporný hrdina.

Dvojčinná ručná pumpa Bravo s „ podnázvom“ Super, vyrobená v Číne, zamrzla. Piest sa nehýbal. Dole sa posúval ťažko-preťažko. Pohol sa, až keď som sa naň navalil všetkými 90 kg svojej váhy. Potom však odmietal ísť hore. Široko ďaleko sa ozývalo moje fučanie, vzdychanie, prosby (nahlas), kliatby (potichu), pred háčikom sa nepatrí! Milí priatelia vodáci – Baraku som „fúkal“ hodinu a pol. Po pol hodine oba bočné valce a ďalšiu pol hodiny dno. Na moje trápenie sa už háčik nedokázal pozerať, piestom pumpy však nepohol. Nafúkať čln bol najhrdinskejší skutok a najadrenalínovejší zážitok toho dňa. Ostatné už bola idylická romanca.

Prúdik ťahal, bolo treba dávať pozor na plytčiny. Občas prajná perejka, občas meander, kde bolo treba ustrážiť, aby nepritlačilo na breh, vzápätí krátky olej. Brehy lemované širším pásom stromov, štrkové pláže, množstvo divých kačíc, labutí a volaviek. Stromy a hrádze tlmili vietor, z plavby sme sa začali tešiť.

Zima však dobiedzala, a tak sme sa pásom ľadu pri brehu „prebili“ na peknú štrkovú pláž, vytiahli termosky s horúcim čajom (záchranárku, t. j. placačku s orechovkou som zabudol doma), založili ohník a hneď bolo teplejšie.

Ďalšia plavba bola ešte príjemnejšia. Madunický „hrčáčik“  sme si najprv obzreli, a potom ho pri ľavom brehu splavili. (Nesmejte sa, bol február a vonku pod nulou.) Tešili sme sa z toho ako v lete z Vlkanovskej pereje.

Po chvíli už iná káva, „hlohovecký hrčák“, čo je vlastne sútok starého koryta Váhu s kanálom. I tu sme sa radšej držali pri ľavom brehu, aby sme nechytili bočný prúd. Z kanála valilo dosť vody, hrádza zo sypaných lomových kameňov bola pod vodou a prúd nabral na sile.  

V Hlohovci sme radšej pristávali veľmi pozorne. Na nábreží bolo dosť prizerajúcich sa a nechceli sme, aby sa naša humoreska s krutým realistickým začiatkom, jemne romantickým jadrom a takmer gýčovo idylickým záverom, zmenila na lacnú komédiu.

Nadrozmernú osušku, ani kopu rezervného oblečenia, sme našťastie použiť nemuseli. Ako bodka za splavom nesmela samozrejme chýbať horúca kávička v meste a prechádzka v parku pod kaštieľom.

Kamaráti, dobrú vodu všetkým v roku 2011.  Ahoj niekde na Hrone, Váhu, Dunaji, Orave, Hornáde..... proste na vode.