Asi museli tí breznianski mládenci dievčence dobre pooblievať, keď ešte týždeň po Veľkej noci bolo v Hrone tak málo vody, že splavuchtiví zadák s háčikom museli 30. apríla posunúť začiatok splavu z Brezna do Nemeckej. V Brezne bola totiž hladina vody pod 20 cm a pod Lopejom boli väčšie kamene v koryte suché. Z Nemeckej to však išlo jedna radosť. Gogo nám ušetril rozcvičku pri fúkaní Baraky, s kompresorom je to predsa len o čosi rýchlejšie a pohodlnejšie. Ušetrenú energiu sme vložili do prvých záberov a ako s malým motorom plávali dolu prúdom. Z oblohy sa na nás usmievalo slniečko a my sme sa usmievali na všetkých a všetko naokolo. Hoci bolo vody málo a plytčiny sa zmenili na štrkové pláže, prúd statočne ťahal.

Koryto rieky sa zúžilo, a tak mala jarná hronská voda svoju silu.

Míňame Brusno a skalnú Kráľovnú, z ktorej by dnes skočil len samovrah, Medzibrod i Lučatín. Baraku sme „ zaparkovali“ až pri tabuľke – Kultúrne stredisko pre cestujúcich – neklamnom to znaku, že sme na Mlynčoku. Usilovne sa tam pracovalo, veď 7. mája otvárajú sezónu. Prehodili sme slovo dve a obzreli si povestné „ Magnety“, ktoré otočili už nejednu loď hore dnom a postarali sa o osvieženie aj ich posádke.  (Jednu skúsenosť s tým máme i my ). Zvlášť pri nízkom stave vody prúd tlačí rovno na ne a treba to ustrážiť. Podarilo sa a o chvíľu už z vody obdivujeme Ľupčiansky hrad a sme zvedaví, ako nás privíta hať v Slovenskej Ľupči.

Za tohto stavu vody bola nesplavná. Málo vody, veľa balvanov a jeden poriadny šuter sa uvelebil priamo v splavnom jazyku pri pravom brehu. Takže preniesť. Nevadí, aspoň sme sa vystreli. Uvidíme, čo Príboj. Tam som sa s dcérou minulý rok ukážkovo prevrátil. Teraz bez problémov a ja nechápem, čo som tam minule vyvádzal. Prvá šalkovská hať presne ako  „ píše“ Sprievodca, citujem: „ Splavná šikmým jazykom vpravo od stredu, smerujúcim doľava.“ Nedodržali sme akurát radu, predtým prezrieť. Pri druhej šalkovskej hati sme samozrejme rešpektovali všetky Vladove, Feriho a spol. odporúčania, inak by ste tieto riadky asi nečítali.

Našu pozornosť však pritiahla veľká tabuľa s vizualizáciou budúcej malej vodnej elektrárne. Bodaj by ich porantalo, alebo radšej zmietla dáka povodeň. A opäť budú sľubovať, že nezabudnú na vodákov a bude aj splavné okno. Takisto ako sľubovali v Kalnej i v Hronskej Dúbrave. Prepáčte, už vám neveríme! Náladu nám zlepšila kávička a kofola v šalkovskej krčme. Aj tamojšieho krčmára potešil blížiaci sa začiatok sezóny. Boli sme tu čosi ako prvá lastovička. Miestni štamgasti si oprášili v pamäti vodácky pozdrav a na cestu nás vyprevádzalo zborové Ahoooj ! Hať Smrečina v Bystrici nás ani veľmi nepohúpala, zato nás vystrašili hromy a blesky blížiacej sa búrky.

Za Bystricou sa to spustilo, rýchlo pršiplášte a ešte rýchlejšie pádlovať a zachrániť sa k Ferovi na Iliaš. Bol tam, deň predtým natiahol nad stoly striešku a pozval nás do sucha. Táborisko vzorne vyupratované, trávička ( tá zelená ) podsiata, dokonca aj bufet otvorený. Aj nám bolo ľúto, že búrka už prešla. Vlkanovská perej však neodolateľne priťahovala a ako vždy potešila. Keďže sme nezačínali v Brezne, rozhodli sme sa potiahnuť  ďalej.

V Hronseku sme mali šťastie. Nepristáť a nepotešiť sa pohľadom na kostolík a lipy by bolo kultúrne barbarstvo. V kostole bola svadba. Už bolo po obrade a kostol otvorený, nikto vnútri, tak sme sa mohli pokochať a háčik aj čosi pofotiť.

Paráda ! Ideme ďalej, cukráreň pri moste v Sliači to istí. Čokoládové špice s vaječným koňakom sú dobré všade, ale tam fantastické.

Ešte kávička, zbaliť čln a rýchlo na stanicu na vlak do Nemeckej, kde nás čaká auto.

Deň druhý – nedeľa - zamračené, jemne prepŕcha, ale my – že ideme.

Chceme si obzrieť čo nové v Hronskej Dúbrave a odtiaľ dole do Žarnovice. Cestou do Dúbravy, opäť v Bystrici, lejak ako z krhly. My s háčikom natoľko vyvedení z miery, že hoci obaja zarytí nepriatelia Mac Donaldu,  skončili sme v Mac Donalde na káve. Keď sme ju vypili, dážď ustal a opäť vzrástlo  naše odhodlanie uskutočniť pôvodný plán. Ako to v Dúbrave vyzerá, sme nafotili.

Usúďte sami. Kvôli novému úseku diaľnice sa čosi pomenilo aj v okolí Žiaru nad Hronom. Pozor na kamene v koryte v blízkosti nových diaľničných mostov. Úsek pod Žiarom je kvôli diaľnici menej romantický, viac hlučný.

Pri nižšom stave vody v Hrone sa dá z lodenice v Hliníku dostať do dediny „kanálom“ popod diaľnicu, miestni to bežne využívajú. Za vyššej vody v rieke tam však bude voda a čapované pivko budete musieť oželieť.

Aspoň že zopár meandrov pod Revišťom zostalo nepoznačených. Splav sme skončili v Žarnovici pod mostom pri ústí Kľaku, odkiaľ je najbližšie na stanicu. Akonáhle sme nastúpili do vlaku, opäť začalo liať . Celkom príjemne sa na to pozeralo...