Už nemá význam písať básne

pretože už dávno odznelo všetko krásne

Ty sa iba zasmeješ a povieš to je dobré

A svet sa otočí sprava doľava a opäť dole

Či má zmysel hľadať vľúdnu tvár

keď sa všetci dívajú nakrivo

A to, čo ťa kedysi istilo

ťa teraz, možno nechtiac

zranilo.

Lepšie je riešiť problémy tých druhých

Potom sa pozriem na svoje

a zisťujem, že nie je únik

Snáď len tvrdé boje

Prečo sa ľudia bojov neboja?

A prečo im už nevadí urážanie?

Či som tu len sama, čo som naskrz svoja?

A vystačilo by mi púho púhe láskanie?