A zrazu na mňa prišiel smútok, že sme sami

a aj tak stále spolu

Keď nevieš, kam patríš, či ďaleko,

či k písaciemu stolu

Ty nevieš čo všetko sa dá povedať bez slov...

Čítam ťa ako knihu a ty to vôbec netušíš

že práve a vždy myslím na teba

keď sa celý svet zdá byť zlý

Že ty si tá príčina mojich odchodov a neustálych návratov

Že jedine teba mám rada ako nikoho ZA TEBOU

Ale nepoviem nič, o to tu predsa nejde

Dôležité je, že je to tak ako je

Krásne veci sú očiam neviditeľné

A najkrajšie slová nevyrieknuté