Neviem nepamätám si kedy sa to stalo

Kedy mi to vtáčatko srdce dobodalo

Nechcem, nespomínam si, nie som ani básnik

Čo núti ma písať? Jej pohodenie vlasmi

A ničím sa vždy keď spomeniem si na ňu

Už oči ticho pršia a ruky pokoj kradnú

Lámem si hlas a nechápem sa sám

Či malé vtáčatko nie je len klam

Veď vtáčatiek sú kŕdle tak prečo práve toto?

Jedno vždy zabolí a býva tam za plotom

Nezlomne v diaľke si svoj príbeh žije

Pri úteku cez plot srdce mi bije

Ako vždy po vzlete prichádza pád

Pozná ho každý, malý na duši chlad

Len čo som rozprestrel do výšky krídla

To moje vtáčatko - láska mi zmizla

Kto hľadá nenájde, ten sa len žerie

Z milého vtáčatka ostáva perie.